Originálny názov: Everybody’s Fine

Žáner: rodinná dráma
Minutáž: 99 minút
Krajina: USA / Taliansko
Rok: 2009
Prístupnosť: MP 12

Réžia: Kirk Jones
Scenár: Kirk Jones
Hudba: Dario Marianelli
Kamera: Henry Braham
Hrajú: Robert De Niro, Drew Barrymore, Kate Beckinsale, Sam Rockwell, Katherine Moennig, James Frain, Melissa Leo

Sme v pohodeRobert De Niro posledné desaťročie väčšinou buď paroduje typ postáv, ktoré mu kedysi vyniesli uznanie (Svokor je lotor, Analyzuj) alebo rozširuje svoj záber o polohy, v ktorých by ešte azda mohol diváka prekvapiť (Inštitút Godsend, Hra na skrývačku, Hviezdny prach). Navždy dobrí (alebo Sme v pohode) ide skôr v druhej línii. Samozrejme, ak ste si už medzitým nestihli zvyknúť na De Nira ako chorľavého dôchodcu, vdovca a otca štyroch dospelých detí.

Taký je totiž jeho Frank, ktorý čelí hroziacej osamelosti počas sviatkov. Pozýva deti domov, no každý z nich postupne – telefonicky – odrieka účasť pre neodkladné povinnosti a podobné kraviny, aké si občas vymýšľame všetci. Frank sa s trpkým údelom odmieta stotožniť. Napriek varovaniu od lekára sa rozhodne vycestovať postupne za všetkými štyrmi ratolesťami, rozlezenými od New Yorku po Las Vegas. Chce ich prekvapiť a postupne s každým stráviť krátky čas. No už v New Yorku nachádza namiesto syna Davida iba prázdny byt. A ani v ostatných prípadoch jeho očakávania nezodpovedajú skutočnosti.

Aby som nezabudol, film je remakeom talianskeho Stanno tutti bene (Všetkým sa vodí dobre) z roku 1990. De Niro mal čo prekonávať: v úlohe otca početnej famílie sa vtedy predstavil Marcello Mastroianni. Film som nevidel, takže mieru vernosti (tzn. neoriginality) remakeu nemôžem posúdiť. Možno práve pridržiavanie sa originálu môže za motív káblov a telefonického spojenia alebo Frankov spôsob prepravy (pre chorobu nejazdí ani nelieta; cestuje vlakmi a autobusmi). Telefonáty medzi postavami zasa odkazujú na Frankovo celoživotné zamestnanie: vyrábal káble (hoci dnes už používanie pevnej linky pôsobí skoro ako anachronizmus).

Sme v pohode Sme v pohode

V úlohách Frankových detí sa takisto objavujú známe osobnosti: Kate Beckinsale ako Amy, výborná v práci (šéfka reklamnej agentúry), no, zdá sa, s narušenými vzťahmi so synom a manželom, Sam Rockwell ako Robert, obyčajný člen orchestra, nie jeho dirigent, ako si myslel otec, a sladká Drew Barrymore ako tanečnica s nevyjasnenou bytovou otázkou (a nielen tou). Frankove pokusy o opätovné zblíženie rodiny narážajú na vzájomnú nedôveru a stereotypné predstavy starnúceho chlapa, ktorý podľa vlastného svedomia rodine obetoval všetko. Výčitky preto nebude počúvať ochotne. Rodinné problémy sa spájajú so zdravotnými. Aj to prostredie vonku akoby sa menilo iba k horšiemu (obligátne nepríjemnosti v tmavých podchodoch cudzích miest). Sklamaný Frank sa vracia domov osamelejší ako z neho odchádzal. Akoby už nebolo nič, čo by dokázalo jeho rodinu spojiť.

Vo vianočných tituloch ide predovšetkým o rodinný charakter a optimálny mix emócií. To prvé je tu zaručené námetom, to druhé osciláciou medzi komédiou a dojímavou drámou. Svojou troškou prispieva, samozrejme, De Niro, režisér Kirk Jones zaberá hlavne vo vypätej scéne Frankovho rozhovoru – konečne – so všetkými štyrmi deťmi pohromade. (Ak je tento moment iba prekopírovaný z pôvodného filmu, tak nič. Ostáva zaujímavý.) Samozrejme, nie je najšťastnejšie uviesť vianočný film do kín na začiatku februára, ale to je iba výčitka voči distribučnej politike, ktorá má u nás ešte ďaleko od toho, aby bola v pohode.

P.S.: Film nakoniec z ponuky našich kín vyradili. Navždy a nadobro.