Originálny názov: Crulic – drumul spre dincolo
Žáner: animovaný dokument
Minutáž: 73 minút
Krajina: Rumunsko / Poľsko
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Anca Damian
Scenár: Anca Damian
Hudba: Piotr Dziubek
Animácia: Dan Panaitescu, Raluca Popa, Dragos Stefan, Roxana Bentu a Tuliu Oltean
Hrajú (v anglickom znení):Sandrine Bonnaire, Vlad Ivanov, Jamie Sives
Ak rozprávanie začína informáciou, že hlavný protagonista je po smrti, v deviatich prípadoch z desiatich nepôjde o úsmevný príbeh. V tomto prípade nám úmrtie oznamuje samotný protagonista, respektíve herecký voice-over. Nasleduje hodinu a štvrť trvajúca rekapitulácia života mladého rumunského emigranta Crulica, muža, ktorý sa iba chcel – podobne ako desaťtisíce jeho súkmeňovcov a milióny ďalších spriatelených i rozvadených Východoeurópanov – vymaniť z chudoby a vybojovať si pomaly, po stupienkoch, dôstojné miesto v spoločnosti.
Pred pár rokmi festivalovú a fajnšmekerskú časť (ak niečo také existuje) medzinárodného filmového publika uchvátila animovaná dokudráma Valčík s Baširom. Crulic – Cestu na druhý svet možno pokojne postaviť vedľa tohto výnimočného experimentu. Rekonštruuje skutočný, rovnako závažný a šokujúci prípad jednotlivca „zomletého“ dejinami, akurát namiesto nespravodlivosti inštitucionalizovaného násilia – vojny – Crulic vypovedá o nespravodlivosti sociálnej a justičnej, o systéme, v ktorom sú ekonomickí migranti apriori nahliadaní ako menejcenné bytosti, akosi automaticky náchylné k podlosti a zločinu. Dokonca aj v rámci bývalého jednotného geopolitického bloku (sovietskeho) sa po páde komunistických režimov veľmi rýchlo vytvorili (či obnovili?) nevraživosti a hierarchie. Tak, ako sa zvysoka dívajú vo Francúzsku na poľských inštalatérov, tak aj my skryto alebo otvorene opovrhujeme robotníkmi z Ukrajiny či z Balkánu a nielen my, keďže Rumun Crulic dodýchal v „opatere“ poľských úradov.
Ak žijete v cudzej krajine a nemôžete sa spoľahnúť na podporu komunity, ocitáte sa napospas dobrej vôli domácej majority a jej volených či menovaných zástupcov. Ak ich vôľa v skutočnosti nie je dobrá, máte smolu. Niekedy až takú smolu, že vás obvinia z okradnutia vysokopostavenej osoby (nie menej než sudcu) a bez dôkazov (no pri horlivej spolupráci okradnutého) vás posadia do väzenia. Crulic, ktorý mal už predtým opletačky s orgánmi, sa nepochybne musel javiť ako ideálny podozrivý. Na smolu orgánov tento mladý rumunský automechanik mal už po krk šikanovania a navyše sa v danej veci cítil úplne nevinne. Ako svojprávny človek začal žiadať skutočne spravodlivé zaobchádzanie. Pochopiteľne, takéto nezmyselné správanie muselo činiteľov v obore spravodlivosti vytočiť do nepríčetna. A tak, keď zúfalý Crulic započal vo väzení hladovku, oprávnene predpokladali, že ide len o ďalšiu provokáciu.
Dopúšťam sa možno nemiestnej irónie, ale horkosť a ponurosť témy film sám vyvažuje iróniou, či už v kafkovskom pohľade na „efektivitu“ byrokratickej mašinérie alebo na Crulicovo vlastné blúdenie životom a Európou, dysfunkčnými vzťahmi a nenaplnenými záväzkami. Voice-over v prvej osobe zabezpečuje neustále intímne zopätie diváka s hlavnou postavou, nedostáva sa nám vševedúci objektívny pohľad a oficiálnu verziu reprezentujú len úryvky z rôznych dokumentov (úradná korešpondencia, lekárske správy). Naopak, „dokument“ je nepokryte zaujatý v prospech obete a tou je z väčšiny možných čo len trochu súdnych pohľadov Crulic, nie vysokopostavený sudca, ktorý si nevie dávať pozor na osobné veci. (Teda nevedel. Možno sa odvtedy poučil.)
Emocionálne zdrvujúcu výpoveď podporuje pestrosť použitých techník. Ručná animácia sa mieša s paperikovou, kolážou a pixiláciou. Crulicov fyzický a psychický úpadok tvorcovia zobrazili jednak naturalisticky a jednak so štylizáciou, podporujúcou zovšeobecnenie smutného prípadu do rozmerov platných v akejkoľvek spoločnosti a konštelácii. Či svätíte nedotknuteľnosť individuálnych práv alebo je pre vás jedinec dôležitý len ako súčiastka nesmierne výkonného mechanizmu, predmetná krivda stále volá až do neba, lebo systém, čo sa nestará o svojich ľudí, si nezasluhuje, aby mu svojou trochou pomáhali fungovať. Vo viacerých zmysloch je Crulic veľmi presné a dôležité umelecké svedectvo „transformácie“ postkomunistickej Európy, jej sebanenávisti a xenofóbie, hanby a poníženia, jej neschopnosti rovnováhy, jej chudoby a obžerstva.
