Apocalypto

Mel Gibson je vcelku netradičná postavička amerického stroja na celuloidové sny menom Hollywood. Pôvodom rodák z New Yorku sa preslávil najprv v Austrálii, kde žil od svojich dvanástich rokov, divou sci-fi trilógiou Mad Max (Šialený Max). Svojím ďalším filmom Gallipoli z roku 1981 sa preslávil aj v rodnej USA a tak sa rozhodol pokračovať v kariére práve tam. Jeho asi najvýraznejšou úlohou je policajt v štyroch častiach Smrtonosnej zbrani.

Okrem hereckej dráhy sa rozhodol vyskúšať šťastie aj ako režisér filmov. Prvým počinom Muž bez tváre (1993) ešte dieru do sveta neurobil. To sa mu podarilo až s filmom Statočné srdce (1995), ktorý veľkolepo rozpráva historický príbeh Williama Wallace a ktorý získal 5 Oscarov (aj samotnému režisérovi sa jeden ušiel). V roku 2004 zase vzbudil celosvetový ohlas jeho tretí režijný pokus Umučenie Krista, ktorý sa dočkal obrovskej kritiky, ale aj takmer zbožného uctievania po celom svete. Filmu bola vyčítaná najmä prílišná brutalita. Napriek tomu sa na ňom Gibson skvele nabalil (veľkú úlohu zohrávala spomínaná rozporuplnosť a takisto uznanie filmu od pápeža). Gibson sa preto pri svojom ďalšom projekte Apocalypto najprv rozhodol financovať všetko sám, ale nakoniec peniaze dostal aj od štúdia Disney.

Príbeh Apocalypta sa odohráva na konci histórie Mayskej civilizácie, ktorá sa nachádzala na území Yucatánskeho polostrova v Mexiku a v severnej časti Guatemaly. Vrchol civilizácie nastal v rokoch 250 až 900 nášho letopočtu, ale Mayovia si vytvorili svoje prvé štáty už tisíc rokov pred našim letopočtom. V úvode filmu sa na Mayskú spoločnosť ženie jedno nešťastie za druhým. Živelné pohromy, problémy medzi ľuďmi a lúpežné nájazdy druhého indiánskeho kmeňa. Hlavným hrdinom príbehu Apocalypta (názov pochádza z gréčtiny a znamená buď zjavenie, alebo začiatok niečoho nového) je indián menom Pazúr jaguára, ktorý utečie do pralesa potom, čo sa kňazi rozhodnú urobiť masové ľudské obety na zlepšenie stavu Mayov. Jeho putovanie bude plné nástrah a dobrodružstiev…

Posledné Gibsonove filmy (Statočné srdce a Umučenie Krista) boli obdivuhodné úrovňou svojho spracovania. Inak to nebude ani s Apocalyptom. Gibson so svojím štábom film natáčal presne v miestach, kde Mayská civilizácia kedysi sídlila a kde ešte žije zopár indiánskych kmeňov, ktoré sú vraj priamymi potomkami Mayov. Pre väčšiu realistickosť sa v Apocalypte rozpráva celý čas mayským jazykom, čiže film je nominovaný napríklad na Zlatý Glóbus v kategórii cudzojazyčný film (podobne aj v Umučení Krista sa rozprávalo aramejsky a latinsky). Veľký dôraz pri výrobe bol daný na reálie a tak tvorcovia postavili takmer celé nové mesto s pyramídou a ďalšími kamennými budovami. Takisto kostýméri dostali za úlohu vytvoriť množstvo indiánskych kostýmov, ktoré museli byť čo najviac podobné dobovému oblečeniu Mayov. Napriek komplikovanej produkcii sa film vošiel do rozpočtu 50 miliónov dolárov, za čo ale najviac môže snaha o minimálne používanie počítačových efektov pri postprodukcii.

Za hereckých predstaviteľov si vybral Gibson neznámych hercov, zväčša Indiánov z Mexika, ale aj z amerických rezervácii. Hlavnú úlohu stvárnil americký indián z kmeňa Komančov, ktorý má svoje umelecké meno Rudy Youngblood. Zvyšné úlohy boli dané často aj neprofesionálnom, pôvodným indiánom a tak filmu asi budú po hereckej stránke chýbať isté kvality, ale snáď to Gibson vyváži inak. Alebo jednoducho to bude naturálne herectvo.

Po uvedení filmu sa Gibson dočkal kladných hodnotení od kritikov a dokonca aj slušného kasového úspechu (15 miliónov USD) na to, že je to film s titulkami a Američania všeobecne neradi čítajú pri pozeraní. Gibson sa ale dočkal aj kritiky, najprv od vedcov, ktorý vyčítajú Apocalyptu mnohé historické chyby, ale takisto aj od pôvodných indiánskych kmeňov, ktorým sa zase zdá Gibsonove zobrazenie Mayov príliš čiernobiele a podľa nich Mayovia môžu pôsobiť na diváka ako rasisti a krvilačné bytosti. Slovenský divák si bude už pätnásteho februára môcť pozrieť, ako to skutočne je. Isto to ale bude veľmi krvavé.