Alica v krajine zázrakov

V subkultúre, ktorá obopína dejiny LSD, koluje povesť, že anglický spisovateľ Lewis Carroll napísal svetoznámu rozprávku pre dospelých pod vplyvom tejto drogy. Pochybné úvahy však nemôžeme oprieť o fakty, tak či onak, Carollova fantázia, zúročná v Alici, bola viackrát námetom na spracovanie hraného filmu. Od roku 1903 bolo uvedených viac ako 20 verzií tohto výnimočného príbehu. Výzvu na jeho pokračovanie najnovšie prijal Tim Burton v produkcii spoločnosti Walt Disney, ktorý spojil prísľub silného zážitku s trendom 3D projekcií.

Film nie je adaptáciou, ale nadviazaním na Alicine predošlé dobrodružstvá. Hrdinkina bizarná cesta krajinou divov začína na oslave jej nechcených zásnub. Od detstva ju trápia nočné mory, ktoré sa stávajú skutočnosťou, keď padne pri naháňaní králika do diery.

Reklamy na bilboardoch strašili pomaľovaným klobúčnikom Johnnym Deppom. Stalo sa takmer pravidlom, že výstredné postavy netypických rozprávok hrá práve on (Charlie a továreň na čokoládu). Tentokrát však nanešťastie skalných fanúšikov nepredstavoval protagonistu, preto sa s ním nemôžeme stretnúť vo väčšine filmu.

Hlavnú rolu si ukoristila Mia Wasikowska, ktorú poznáme z trileru Odpor (o udalostiach z Bieloruska z roku 1944) či zo snímky V odbornej starostlivosti. Rola Alice Kingsleyovej je dosiaľ jej najväčším a najočakávanejším pôsobením. Ako relatívny nováčik na striebornom plátne prekvapila a učarovala. Osobným sklamaním bola pre mňa (s prispením dabingu) Anne Hathaway, ktorá si zahrala dobrú a krásnu Bielu kráľovnú. Naopak zažiarila Helena Bonham Carter, manželka Tima Burtona. Predstavila nám zlostnú Červenú kráľovnú, ktorá každého vo svojom panstve terorizuje svojimi maniermi.

Hudbu k Alici v krajine zázrakov zložil (už tradične) Danny Elfman. V soundtracku vynikajú okrem iných výborne zvládnutých prvkov, úryvky ženského zboru, ktoré dotvárajú tajomnú atmosféru. Provokujúce, stupňujúce tóny síce umocňujú rozprávanie, no veľmi nepomáhajú nepodarenému scenáru.

Možno scenáristka Linda Woolverton (Kráska a zviera, Leví kráľ) má na svedomí, že Johnny Depp v závere snímky tancuje breakdance. Množia sa nezodpovedané otázky a mätúce dejové línie. Konečný výsledok tak pôsobí nielenže dosť neohrabane, ale aj druhotriedne. Naopak, o vizuálnej stránke môžeme hovoriť ako o úspechu. Hravé rozprávkové farby alebo nezvyčajné kostýmy vytvárajú správnu atmosféru. Škoda, že na úkor príbehu.

Nestalo sa prvýkrát, že výnimočná kombinácia umelcov v celkovom projekte vyšla nazmar. Okrem prikrátkych svetlých „3D“ momentov, pri ktorých sa zatajil dych, snímka nesplnila očakávania. Myšlienková náplň, ktorú zvyčajne nesú Burtonove projekty, chýbala. Očividne chcel do kín nalákať maloletých aj dospelých. Pôvodná rozprávka však nemá nič spoločné so Shrekom a inými „modernými“ príbehmi pre deti a mládež, kde Pinocchio tancuje so Snehulienkou na rock and roll.

---