Originálny názov: Shame
Žáner: dráma
Minutáž: 101 minút
Krajina: Veľká Británia
Rok: 2011
Prístupnosť: MP 18
Réžia: Steve McQueen
Scenár: Steve McQueen, Abi Morgan
Kamera: Sean Bobbitt
Hudba: Harry Escott
Hrajú: Michael Fassbender, Carey Mulligan, James Badge Dale, Nicole Beharie, Lucy Walters, Mari-Ange Ramirez, Nicole Beharie, Alex Manette, Hannah Ware, Elizabeth Masucci a ďalší<
Režisér Steve McQueen na seba po prvý raz výrazne upozornil v roku 2008 drámou Hlad (Hunger), ktorá zobrazovala vzburu írskych odsúdencov v anglickom väzení. Mnohým divákom prinieslo vtedajšie sledovanie utrpenia protagonistov rovnakú fyzickú nevoľnosť. Podobne i tentoraz. Režisér znova spojil sily s hlavným predstaviteľom Hladu Michaelom Fassbenderom. Ten tu stvárňuje Brandona, dobre zabezpečeného tridsiatnika, pracujúceho v prosperujúcej firme s bytom v centre New Yorku. Brandona trápi prílišný sexuálny apetít, jediným cieľom v jeho živote sa stáva honba za lepším orgazmom. Svoje chúťky uspokojuje rozmanitými spôsobmi: od plateného sexu cez náhodný styk až po masturbáciu a každé vyrušenie zo zabehaných koľají vedie k jeho nespokojnosti, až frustrácii. Toto vyrušenie predstavuje návšteva sestry, ktorá nabúra jeho kolobeh a osobný priestor, čo sa samozrejme stretáva s Brandonovou nechuťou a nútenou snahou o toleranciu.
Postava Brandona je osou celého príbehu a od nej sa odvíja každé ďalšie smerovanie. Blízko má azda k niektorým hrdinom z filmov Michelangela Antonioniho – blúdením vo svojom vnútri a vo vyjadrení pocitu prázdnoty. Mnohí film zase prirovnávajú k Bertolucciho klasike Posledné tango v Paríži. V oboch prípadoch je frustrácia hlavného hrdinu vyjadrená cez sexuálne uspokojenie zbavené akýchkoľvek citov. Ak hrdinovia začínajú mať pocit, že cítia k opačnej osobe omnoho viac (po duševnej stránke), sú ich šance zmarené, čo v prípade Brandona vedie k sexuálnym problémom. Istý posun hrdinu je viditeľný vo vzťahu ku kolegyni z práce, ale už len možnosť zblíženia má za následok Brandonovu napätosť, ktorú vyrieši obvyklým spôsobom, pre neho typickým.
Hanba je tiež peknou ukážkou sebadeštruktívnosti hlavného hrdinu, ktorou pripomína Harveyho Keitela v Bad Lieutenant. Brandon sa čoraz viac uisťuje v tom, že nemá čo stratiť a čím ďalej, tým viac túži po zničení. Režisér nám to predvádza v umne zostrihanej sekvencii, keď Fassbenderovi už na ničom nezáleží a prepadá sa do hlbšej dezilúzie. Tieto scény podfarbené hudbou Harryho Escotta ukazujú Brandona v stále vypätejších situáciách. Podobný spôsob Steve McQueen využíva i na začiatku filmu, keď charakterizuje hlavnú postavu a treba podotknúť, že tieto sekvencie patria k tým najlepším z celej snímky.
Vo filme sa strihom väčšinou šetrí a Brandon je tak snímaný pomocou dlhých a statických záberov, typických pre štýl tohto režiséra. Kamera sa viac môže sústrediť na výraz tváre hlavnej postavy v detaile, poprípade na jeho figúru pri chôdzi, behu a iných činnostiach. Takéto zábery sa striedajú častejšie, poprípade využívajú pohyb kopírujúci steny jeho bytového komplexu v úsečkách, ktoré súvisia s ohraničením jeho vlastného sveta a oklieštením tak vytvárajú pole jeho pôsobnosti. Tu sa dokáže najlepšie uvoľniť, v ostatných prípadoch ho sprevádza neustála sebakontrola, aj keď i tu sa nakoniec správa rovnako nestriedmo.
Hanba je predovšetkým šou Michaela Fassbendera a je to práve jeho herecký výkon, na ktorom je vystavaný celý film. Steve McQueen v ňom azda našiel svojho dvorného herca, a Fassbender týmto filmom potvrdzuje svoju tvárnosť. Nepatrí medzi typických hollywoodských krásavcov, ale svojou charizmou a živočíšnosťou si dokáže podmaniť široké obecenstvo. Michael Fassbender je jedným z mála hercov, ktorí vo svojom hereckom vyjadrení využívajú rovnocenne svoje telo a jeho reč (podobne ako Marlon Brando, Vincent Cassel, Mickey Rourke…), aby tak dosiahli celkový účinok a zanechali po postave istý odér.
Z ostatných hercov zaujme i Carey Mulligan, ktorá stvárňuje Brandonovu sestru. Jej výkon v tejto postave podtrhuje Brandonov charakter, avšak môže pôsobiť aj ako jediné slabé miesto celého rozprávania. Vo výsledku ho len dopĺňa, nevypovie úplne to najdôležitejšie, čo sa javí ako nedotiahnutosť vývoja ich vzťahu. No môže slúžiť aj ako ukážka súrodeneckého odcudzenia. Možno malo byť ešte viac odkryté zo samotného Brandona, ktorý je v centre diania. Steve McQueen však aj napriek tomu vytvoril film, ktorý sa nebojí odhodiť šaty a ukázať to, čo býva väčšinou skryté hlboko vnútri.
