Walk the Line (recenzia filmu) / CinemaView

Originálny názov: Walk the Line

Žáner: Dráma
Minutáž: 136 minút
Krajina pôvodu USA
Rok: 2005
Prístupnosť: MP 12

Réžia: James Mangold
Scenár: James Mangold
Kamera: Phedon Papamichael
Hudba: T-Bone Burnett
Hrajú: Joaquin Phoenix, Reese Witherspoon, Robert Patrick, Larry Bagby

Legenda. Slovo, ktoré má v hudobnom priemysle obrovskú váhu. Sú muzikanti, ktorí sa legendami stanú až po smrti. A sú muzikanti, ako Johnny Cash, ktorí sa legendou stanú už počas svojho života.

Život Johnny Casha bol plný vzostupov a pádov. Bol závislý na liekoch ,neskôr na drogách. Jeho krízové obdobia striedali tie svetlé. Väčšina jeho albumov sa radí medzi to najlepšie, čo v americkej country hudbe vzniklo. Koncert, ktorý odohral v Folsomskej väznici patrí medzi najlepšie živé nahrávky všetkých čias. To, že príbeh Johnnyho Casha skutočne stojí za to ,dokazuje film Walk The Line.

Reč hudby je univerzálna. Prináša človeku radosť, alebo smútok. Bono Vox raz povedal, že k tomu, aby ste zložili dobrú pesničku, potrebujete iba tri akordy a pravdu. A taká presne hudba Johnnyho Casha bola. Jednoduchá a plná pravdy.

Príbeh americkej country legendy sa začína v prostredí monotónneho amerického vidieka. Celá rodina Cashovcov je zvyknutá tvrdo pracovať na poli. Dvanásťročný Johnny má však radšej rybárčenie a predovšetkým hudbu. Už ako malý chlapec vedel naspamäť všetky božie chválospevy, ale v očiach svojho otca znamenal omnoho menej ako jeho brat Jack. Rodinu postihne tragédia a Johnny zostane sám bez svojho milovaného brata. Jeho vzťah s otcom sa zhoršuje spolu s pribúdajúci mi rokmi a potvrdzuje, že vzťah otca a syna patrí medzi tie najzložitejšie.

Po príchode z armády sa Johnny pokúša uspieť v hudobnom biznise. Úspech sa dostaví až po dlhšej dobe, ale o to väčší. Cash sa stáva idolom mladých Američaniek. Jeho hity sa dostávajú na popredné miesta hitparád. Je na turné s hviezdami ako Elvis, Roy Orbison, alebo Jerry Lee Lewis. Jeho úspech je rovnako raketový ako jeho pád. Jeho závislosť na liekoch prerastie do neurdžatelnej miery a Johnny sa zosype.

Jediné, čo ho ešte drží nad vodou je láska. Láska k žene, ktorá ho vytrvalo odmieta. Tou ženou je June Carter, ktorú si vo filme zahrala Reese Witherspoon.Láska June Carterovej a Johnyho Casha. je natoľko komplikovaná, že sa stala jedným z hlavných motívov filmu Jamesa Mangolda. June Carterová mala v živote Muža v čiernom skutočne obrovský význam. Bola to totiž práve ona, ktorá vytiahla Casha z bahna drog a alkoholu a pomohla mu opäť skladať pesničky.

Walk the Line je výnimčný film hlavne po dvoch stránkach. Tou prvou sú herecké výkony. Joaquin Phoenix ako Johnny Cash pôsobí úplne prirodzene. Mimika jeho tváre je dokonalá, tak ako aj jeho vystupovanie na pódiu. Phoenix naspieval všetky pesničky vo filme vlastným hlasom a urobil to pomerne kvalitne. To, že nie je rodený spevák, prenikne na povrch iba zriedkakedy. Vzhľadom na to v akom krátkom časovom úseku sa dokázal prevteliť do kože muža v čiernom, je to úplne zanedbateľné. Koncert vo Folsomskej väznici je skutočný koncert a to herecký. Nomináciu na Oscara za Walk the Line si Joaquin Phoenix skutočne zaslúži. Nominovaná na Oscara za herecký výkon v hlavnej úlohe je tak ako Joaquin Phoenix aj Reese Witherspoon za postavu June Carter. Priznám sa, že Witherspoonová nepatrí medzi moje obľubené herečky vzhľadom na filmy, ktoré má za sebou(Pravá blondínka, Pravá blondínka 2 atď). Jej herecký výkon vo Walk the Line ma ale veľmi príjemne prekvapil. Neprehráva, neafektuje a v citovo vypätých scénach si počína veľmi dobre. Tak ako Phoenix, aj ona naspievala všetky pesničky vlastným hlasom. Obaja predstavitelia hlavných úloh predviedli herecké výkony na výbornej úlohe a za Pohenixom a Witherspoonovou nezaostávajú ani herci obsadení vo vedľajších úlohách. Medzi najvýraznejšie vedľajšie postavy patrí Cashov otec Ray Cash, ktorého si zahral Robert Patrick známy napríklad z Terminátora 2. Veľmi výrazna je aj Ginnifer Goodwin ako Cahova prvá manželka. Celkovo je herecká stránka Walk The Line na vysokej úrovni a do kina by sa oplatilo isť iba kvôli nim.

Druhou výraznou stránkou filmu je samozrejme hudba. Všetky dramatické zvraty Cashovho života, ktoré film zachytáva sú doprevádzané pesničkami, ktoré akoby uceľovali celkový význam scén. Texty piesni sa totiž priamo dotýkajú podstaty scén. Napríklad keď Johnny spieva, že nie je ten pravý muž do manželstva a pozerá sa pritom na svoju ženu,divákovi je jasné, že krach manželstva je neodvratný. Textárske umenie Johnnyho Casha bolo na vysokej úrovni a príbehy, ktoré vo svojich pesničkách rozpráva si budete vychutnávať počas celého filmu veľmi často. Spevácke vystúpenia Casha zaberajú pomerne veľkú časť filmu. Je to pochopiteľné, keďže Cash rozprával príbeh svojho života prostredníctvom svojich pesničiek. Bol mimoriadne silná skladateľská osobnosť a do svojich pesničiek dával všetky svoje emócie. Walk the Line je po hudobnej stránke na excelentnej úrovni. Cashove pesničky totiž nestrácajú na svojej kvalite, naopak spolu so silným príbehom hlavného hrdinu dostávajú ešte hlbší význam. Milovníci kvalitnej hudby by do kina mali zájsť určite. Ľutovať nebudú.

Slabá časť filmu je pomalšia stredná časť, ktorá na skutočne vynikajúci úvod nestačí s dychom. Sklamaní budú asi aj tí, ktorí čakali kompletné zmapovanie Cashovho života. Film Jamesa Mangolda zachytáva iba krátke obdobie Cashovho života. Nezaoberá sa vznikom piesní do hĺbky. Tento film nie je životný príbeh legendy americkej country. Nečakajte ani, že sa dozviete niečo o smrti Johnyho Casha. Príbeh filmu sa totiž zastaví v roku 1969.

Walk the Line nie je film určený pre široké spektrum divákov. Veľké množstvo z nich možno odradí, že ide o speváka country hudby. Ja osobne country nemám v láske, doslova ho neznášam, ale hudba Johnny Casha sa nedá šablónovito označiť ako obyčajné country. Je to hudba plná bolesti, smútku, ale aj radosti zo života. Cítiť v nej divokosť, ale aj nežnosť v srdci muža, ktorý miloval čiemu farbu. Hoci to môže znieť ako klišé, Johnny Cash žije ďalej vo svojej hudbe. Walk the Line nám ukáže, ako sa Cash stál slávnym a ako veľmi miloval ženu, o ktorú bojoval dlhé roky. Mangold sa nesnaží nasilu moralizovať, chce iba ukázať, akú dôležitú úlohu v živote Johnnyho Casha zohrala láska a hudba. A to stačí na to, aby sme Walk the Line mohli zaradiť medzi kvalitné filmy, ktoré si určite zaslúžia našu pozornosť.