Sully

Je to už čosi viac ako 7 rokov odo dňa, ktorý sa navždy zapísal do dejín leteckej dopravy. Možno si aj vy spomeniete na udalosť, ktorá obletela svetové médiá – dopravné lietadlo núdzovo pristálo na rieke Hudson a všetkých 155 cestujúcich na palube to prežilo bez vážnych následkov. Uznanie patrilo pilotovi, ktorý dokázal zachrániť životy cestujúcim a ešte pár chvíľ sa viedli diskusie o tom, aké náročné takéto niečo muselo byť. O veciach, ktoré nasledovali, nás však už naše médiá neinformovali.

Vyrobiť film na základe skutočnej udalosti môže vyznieť ako práca s jednoduchším zadaním, pravdou však je, že samotná akcia v podobe, v akej nám bola predostrená, až po záverečné dosadnutie na vodu trvala len 208 sekúnd. Následná záchranná akcia potom len neuveriteľných 24 minút. Tvorcovia sa teda rozhodli vystavať dej na udalostiach s dramatickým letom priamo súvisiacich – na vyšetrovaní incidentu.

Najprv o tom, čo sa vlastne stalo – 15. januára 2009 sa kapitán Chesley Sullenberger a druhý pilot Jeff Skiles pripravujú na pravidelný let do Charlotte. Nepríjemné chladné počasie im môže sťažiť podmienky, lietadlo však dostáva povolenie na odlet. Chvíľu po začatí stúpania sa však do oboch motorov zamotá kŕdeľ vtákov, ktorý ich poškodí a tak sa musia páni v kokpite popasovať s krízovou situáciou.

Sullenberg rozhodne, že najpríčetnejším riešením bude vzhľadom na stav lietadla pristátie na rieke Hudson. Pár sekúnd nato už lietadlo dosadá na hladinu, pričom akoby zázrakom všetci prežijú bez ujmy na zdraví. Začína sa však vyšetrovanie kvôli spôsobeným škodám a oprávnenosti tohto konania a pri náhľade na konanie pilota sa začínajú objavovať vážne pochybnosti o opodstatnení samotného úkonu pristátia na rieke.

Nápad vziať si na paškál tento prípad má na svojom pozadí knihu, podľa ktorej sa vytváral scenár, snahu zvýrazniť ďalšieho amerického „frajera“ a zrejme aj oscarové ambície. Za posledné dve veci je zodpovedný Clint Eastwood, ktorý ani v nie práve najmladšom veku nevysedáva kdesi na záhradke. V poslednom čase sa z jeho režisérskej tvorby valí jeden hrdina za druhým, na čo sme si už pomaly začali zvykať. Teraz si teda na paškál vzal pilota, ktorý zachránil život 155 ľuďom.

A, chvalabohu, uchopil to inak, než napríklad v patetickom Americkom sniperovi. Pánovi Eastwoodovi sú so železnou pravidelnosťou vyhadzované na oči jeho veľké sklony k patriotizmu. V tomto prípade však urobil výnimku a urobil dobre. Rozprávanie príbehu totiž viac inklinuje k autentickejšiemu poňatiu a hrdinovia filmu sa „podobajú na ľudí” naozaj dôveryhodne.

Sully (ako Sullenberga prezývajú), je chlapom z mäsa a kostí, ktorý je verný svojim ideálom a zásadám. Majstrovstvo Toma Hanksa v tomto prípade spočíva v minimalizme. Sully je totiž flegmatik, ktorý sa snaží nedávať najavo svoje emócie. Iste, nie vždy sa mu to podarí, to však Hanks vyjadruje svojimi jemnými náznakmi v tvári či zasa tvorcovia efektmi padajúcich lietadiel v New Yorku. Aaron Eckhart tomu sekunduje viac než dobre a uveriteľne, najviac priesoru však (logicky) dostáva Hanks, ktorý by hranie postáv pod obrovským tlakom mohol učiť na hereckých akadémiách (Kapitán Phillips, Apollo 13).

Nosnou časťou príbehu je vyšetrovanie celej situácie. Vyšetrovatelia sú vyobrazení ako krutí jedinci, ktorí nielenže pochybujú o správnosti konania hlavného hrdinu. Priam to vyzerá, že mu podsúvajú teóriu o tom, že zlyhal. Proti tomu sa ohradili zástupcovia vyšetrovateľských komisií, ktorí s takýmto obrazom nesúhlasili. Clint Eastwood však tvrdošijne trval na svojom a v jednom z videí pred filmom svoje názory (či výsledky vlastného vyšetrovania?) viackrát potvrdil.

„Hrdinská snímka” má približne hodinu a pol. Ubieha v príjemnom tempe a divák si ani poriadne nevšimne, že je to vždy len o spomínaných 208 sekundách. Dej je zmesou rôznych časových línii – sledujeme flashbacky z lietadla aj z vyšetrovania, zároveň sa kvôli lepšiemu „nazretiu do hlavy“ Sullyho pozeráme aj na jeho fantázie vytvorené z katastrofických fantázií, príbeh sa nám núka (aspoň sčasti) aj z pohľadu ďalších postáv (personál v lietadle, cestujúci).

Občasné klišé vieme Eastwoodovi v tomto prípade odpustiť. Bez neho by sa asi ani nedalo nahlas hovoriť o ambíciách na zisk Oscara – také veci proste nominovaná snímka priam musí mať. Za toto jemné „trpenie“ nás odmeňuje kombináciou silnej ľudskej psychoanalýzy miestami dopĺňanej efektmi, ktoré sú hodné aj blockbusteru.

Pozitívny príbeh prichádza do kín symbolicky v septembri. Ten je v očiach verejnosti spájaný s inou leteckou udalosťou v New Yorku, 11. septembrom 2001. Aj sa na to v snímke odkazuje, dokonca priamo. A hoci ide o príbeh so šťastným koncom, nie je nám ponúkaný jednofarebne, len ako „ten hrdinský čin, ktorý musíme vychváliť”. Hlavné postavy sú v prvom rade bežní ľudia, ktorých sa dotýka mediálny boom okolo ich vlastnej osoby, rodinné problémy, nervozita, strach, ale aj radosť z dobre vykonanej práce, záchrany životov či uznania okolia.

Na záver dve malé zaujímavosti – konverzácia z kokpitu je doslovným prepisom rozhovoru, ktorý sa pred pristátím odohral a určite sa nerozbehnite z kina priskoro – počas záverečných titulkov uvidíte scénu, pri ktorej sa skutočný Sully stretáva s pasažiermi lietadla, ktoré pristálo na rieke Hudson.

---