V mene krvi © 2016 Continental film

Prečo v dnešnej dobe dostane na veľkom plátne priestor takto prevarený scenár, je záhadou, ktorá prešušťala mysľou nejedného recenzenta. Správnou odpoveďou môže byť jedine: Mel Gibson. Príbeh otca vagabunda, ktorý sa na staré kolená rozhodol sekať dobrotu, no pokojný dôchodkový plán mu naruší potomok v hrubozrnnej šlamastike, znie prinajmenšom povedome. Liam Neeson, zdá sa, nemal voľný termín, tak producenti opatrne oslovili Hollywoodom zabudnutého Gibsona, ktorý si na nabitý diár práve nemôže sťažovať a na béčkový akčňák kývol.

Originálny názov
Blood Father

akčný, krimi, triler
2016 / 88 min. / MP 15
Francúzsko

Réžia
Jean-Franćois Richet
Scenár
Peter Craig, Andrea Berloff
Stále sympatický šesťdesiatnik sa po dvoch rokoch od posledných Expendables ukazuje v úlohe Johna Linka, bývalého trestanca, ktorý navštevuje skupinovú terapiu anonymných alkoholikov a zarába si ako amatérsky tetovač. Minulosť sa mu však pripomenie v podobe nezvestnej dcérenky Lydie (Erin Moriarty), ktorá nešťastnou náhodou odprevadí na druhý svet svojho milenca a šéfa drogového kartelu v jednej osobe (Diego Luna). S vrahúňmi v pätách si spomenie na svojho otecka, ktorý by jej mohol podať pomocnú ruku. Sú predsa jedna krv.

Triviálne oldschoolová zápletka 90-tych rokov zaujala francúzskeho režiséra Jeana- Françoisa Richeta, ktorý nakrútil vynikajúceho Verejného nepriateľa č. 1 s Vincentom Casselom v hlavnej úlohe. Silné chlapské charaktery režisérovi imponujú, a tak sa pustil i do adaptácie knihy Petra Craiga Blood Father z roku 2005. John Link totiž nie je len tak nejaký bohom zabudnutý trestanec, ale bývalý člen motorkárskeho gangu Hell’s Angels. Porátať sa s drogovými zabijakmi bude pre neho spomienkou na staré dobré časy. Navyše, ak sa mu tak podarí napraviť otcovský vzťah s dcérou, prečo to aspoň neskúsiť.

Tá však nie je žiadne neviniatko, mladučká drogovo závislá vrahyňa je namočená do krádeže špinavých peňazí, presne ako sa na klasickú americkú rodinku patrí. Ak by V mene krvi ponúklo menej srdcervúcich dialógov mapujúcich dysfunkčné rodinné vzťahy a viac plnokrvnej akcie, bolo by to znesiteľnejšie dielo. Rozvláčne tempo bez gradácie tak stojí a padá zároveň na charizme hlavných predstaviteľov. Pri pohľade na neustále hláškujúceho bradatého Gibsona si povzdychnete, že nedostáva viac priestoru v kvalitnejších produkciách. Tá stará dobrá Smrtonosná zbraň v ňom totiž stále niekde drieme, len stihla za tie roky trochu zhrdzavieť.

V mene krvi © 2016 Continental film

Mladučká Erin Moriarty je vo svojich roztrhaných džínsoch pekelne sexy. Nejeden by neváhal a za jej záchranu by aj dušu zapredal. Tu sa však plusy nejako vyčerpávajú a dokonca aj krátka plocha 88 minút vám pripadá príliš rozsiahla. Problémom je stagnujúce tempo bez riadneho akčného finále, ktoré bývalo pravidelným zlatým klincom. Podobne ladené Gibsonove Moje letné prázdniny (Get the Gringo, 2012) dopadli o poznanie lepšie. Zdá sa, že Richetovi Hollywood veľmi nesedí. Jedno pozretie akčňáku V mene krvi určite nikomu neuškodí, Gibsonovi fanúšikovia ho strávia ľavou zadnou. Najbližšie Mel prinesie do kín ako režisér po desaťročnej pauze vojnové Hacksaw Ridge. Snáď sa mu film podarí viac ako Richetovi.