Väčšina ľudstva žije v urbanizovanom svete, v ktorom skôr natrafíte na smog než na motýľa. Vo svete, kde sme všetci zviazaní prepracovaným systémom pravidiel. A práve v takomto svete nežije šesťročná Hushpuppy.
Oscar pre najlepší cudzojazyčný film je zvláštnou kategóriou. Výber víťazného filmu je do veľkej miery vecou momentálneho geopolitického rozpoloženia vo vzťahu k USA. Tu je onou „veľkou“ témou filmu Afrika, teda skôr tá jej nie veľmi pekná tvár…
V každom kúte sveta majú deti iné detstvo. To americké, ktorého integrálnou súčasťou sú príbehy o hrdinoch vo farebných kostýmoch zachraňujúcich mesto/štát/svet/vesmír a popri tom aj nejakú tú dievčinu, sa v podobe filmov dostávajú aj do našej kultúry.
Druhá svetová vojna je v českej kinematografii mimoriadne často spracovávaná. Filmov o zlých nacistoch je mnoho, a tak každý film, ktorý sa na dané obdobie pozrie z iného pohľadu, je príjemným osviežením.
Literárny svet (a takisto aj filmový, keďže od dobrej knihy k jej filmovej adaptácií nikdy nie je ďaleko) je plný trilógií. Medzi tieto trilógie sa zaraďuje aj detektívna trilógia Millennium od švédskeho autora Stiega Larssona…
Po obrovskom úspechu filmu Avatar sa roztrhlo vrece s filmami, ktoré sú natočené v 3D. Táto honba v snahe zviesť sa na vlne momentálneho záujmu je často veľmi násilná. V niektorých prípadoch použitie 3D nie je vôbec samoúčelné…
Každá kinematografia má určité nosné témy, ktoré sú zväčša skvelou zárukou vyvolania emócií u diváka, respektíve môžu v konečnom dôsledku zabezpečiť danému filmu úspech aj vo forme ocenení. Pre českých filmových tvorcov medzi takéto témy jednoznačne patrí 21. august 1968 a okolnosti s nim späté a rovnako obdobie druhej svetovej vojny, najmä v spojitosti s témou židovstva
V každej životnej etape ma človek rozlične stanovený hodnotový rebríček. Iné veci sú dôležité pre dvadsaťročného vysokoškoláka, iné pre tridsaťpäťročnú mamičku a iné pre osemdesiatročnú pani.
Martin Scorsese je PÁN režisér. Nesvedčia o tom len jeho mnohé kultové filmy, množstvo ocenení, ktoré získal počas svojej kariéry ani herecké hviezdy, ktorým stačí kývnuť a okamžite sú pripravené hrať v jeho ďalšom projekte. Svedčí o tom aj jeho najnovší film Prekliaty ostrov.
Dych je už štrnástym filmom tohto enfant terrible kórejskej kinematografie. Niekoľko jeho filmov (konkrétne Jar, leto, jeseň, zima… a jar, Samaritánka, 3-iron, Luk a Čas) sa dostalo aj do našich, zväčša klubových kín. Kim Ki-duk vo svojich filmoch používa podobné filmové postupy a najmä dejové elementy, ktoré v prípade dvoch-troch svojich filmov doviedol priam do dokonalosti.
V roku 1980 sa počas mesiacov apríl až október dostalo z komunistami ovládanej Kuby na Floridu 125 tisíc Kubáncov v rámci akcie dohodnutej medzi vládami oboch krajín ako dôsledok hospodárskej krízy na „ostrove slobody“. Čoskoro však nastalo vytriezvenie, keď na Floride zistili, že veľká časť imigrantov bola vypustená z ústavov pre duševne chorých a najmä z väzníc.
V roku 2006 sa objavil film Dobrý ročník, ktorý potešil divákov príjemnou atmosférou pohody a čarokrásnymi exteriérmi francúzskeho vidieka. Vyčítali mu síce nevyužitý potenciál tvorcov, ale napriek tomu šlo o mimoriadne príjemnú snímku sršiacu radosťou do života a optimizmom. Atmosféra viníc inšpirovala následne viacerých…