Film Simone rozpráva príbeh o režisérovi Viktorovi Taranskom, ktorý pri nakrúcaní svojho najnovšieho filmu prežíva značnú krízu. Nebaví ho stále všetko zariaďovať (financie od producentov, požiadavky herečiek), chce len nakrúcať kvalitné umelecké filmy, ktorými by vyjadroval určitý zmysel, posolstvo.
Na pozadí jednotlivých ročných období, pre ktoré je charakteristická zakaždým iná súčasť, sa odohrávajú čiastkové príbehy, postupne spojené do jedného kompaktného celku.
Kanadský režisér Dennis Villeneuve si najprv vydobyl rešpekt u festivalových divákov, aby neskôr potvrdil dobrú povesť filmom Zmiznutie a upozornil tak na svoju tvorbu i širšie publikum.
Film Drive dánskeho režiśera Nicolasa Windinga Refna je pekným príkladom postmoderného filmu. Inšpiráciu čerpá z rôznych zdrojov a pomerne jednoduchý scenár oblieka do štýlového hávu.
Americký režisér David O. Russell sa po nervovom výbuchu pri filme Mám rád Huckabees na 6 rokov odmlčal, aby následne vrátil úder filmami Fighter a Terapia láskou a stal sa miláčikom americkej akadémie. Začal zbierať nominácie a ocenenia a nadviazal bohatú spoluprácu s hercami, ktorí sa za krátky čas stali jeho obľúbencami.
Kanaďan Roger Avary napísal s dlhoročným kamarátom Quentinom Tarantinom oscarový scenár Pulp Fiction. Tarantino zasa produkoval Avaryho režijný debut Zabiť Zoe (Killing Zoe, 1993).
Mladík Jeffrey Beaumont po návšteve svojho otca po prekonanej mŕtvici nájde na lúke odrezané ľudské ucho. Pátranie po majiteľovi tohto nevšedného objektu ho privádza k barovej speváčke Dorothy Vallens.
Film Zem bez zákona je ďalšou spoluprácou austrálskeho tandemu, režiséra Johna Hillcoata spolu s hudobníkom a scenáristom Nickom Caveom. Snímka je zasadená do roku 1931. Do obdobia, keď v USA platil zákaz výroby, predaja a dovozu alkoholu, teda tzv. prohibícia.
Keď vstúpil film Donnie Darko v roku 2001 do kín, nebol to až taký veľký hit. Premiéru si síce odbil na festivale Sundance, kde zaujal, no v limitovanej distribúcii cez americké kiná len rýchlo prefrčal
Režisér Steve McQueen na seba po prvý raz výrazne upozornil v roku 2008 drámou Hlad. Mnohým divákom prinieslo vtedajšie sledovanie utrpenia protagonistov rovnakú fyzickú nevoľnosť. Podobne i tentoraz.
Americké psycho získal v čase svojho uvedenia zmiešané kritiky, a to aj preto, že bol propagovaný ako čistokrvný horor. S odstupom času si však získal kultový status a možno ho chápať ako brilantnú satiru neduhov konzumného života s prvkami čiernej komédie.
Začiatkom marca nám ASFK predstaví dielo jedného zo súčasných najvýznamnejších fínskych režisérov, Akiho Kaurismäkiho. Pätica filmov bude uvedená v časovom horizonte marec – máj.