„…teraz príbeh bohatej rodiny, ktorá prišla o všetko a syna, ktorý ich musí udržať pohromade. Začína Arrested Development.“
Úvodné slová rozprávača amerického seriálu Arrested Development a zároveň i hlavná premisa rodinného komediálneho seriálu. Popularita sitcomov karikujúcich rodinné patálie si udržuje svoj divácky štandard už dlhé roky. Najzaujímavejšie a najvtipnejšie boli a sú dysfunkčné rodiny, akou je žltá rodinka Simpsonovcov. No producenti Arrested Development sa rozhodli revidovať rodinné sitcomy v duchu súčasných trendov, pričom určite ani netušili, že sa zaslúžia o progresívne dielo.
Výkonný producent a známy režisér (a zároveň i rozprávač samotného seriálu) Ron Howard sa rozhodol prispieť do národnej pokladnice seriálov a vybral si tú najnotorickejšiu tematiku a prostredie- dysfunkčnú rodinu. Prizval si svojho kolegu z branže a producenta Mitchela Hurwitza, aby pripravil nejaké koncepty pre plánovaný seriál. Scenárista inšpirovaný aktuálnymi udalosťami a dianím pripravil pilotnú epizódu o nechutne bohatej famílii, ktoré príde na bubon. Pohlavárom zo štúdia sa seriál pozdával a producenti na čele s Howardom a Hurwitzom sa rozhodli pripraviť a zhmotniť príbehy spôsobom netradičným pre televízne seriály. Kľúčovou podmienkou bolo nakrúcanie ručnou kamerou (momentálne nesmierne populárne v Hollywoode, no tento štýl sa už objavil v britskom seriály Kancl), vďaka ktorej mohli tvorcovia reflektovať mediálnu dobu po vzore rozličných reality show.
Seriál si začal budovať vlastnú identitu a osobitné postavenie už od pilotnej časti. Ručná kamera sa osvedčila ako dobrá voľba, no k obľúbenosti (a neskôr aj ku kultovému nasledovaniu) pridal i vynikajúci casting, originálne zápletky, vynikajúci scenár, inteligentný a sofistikovaný humor a sociopolitické komentáre Southparkovského kalibru uchopené s Frasierovskou gráciou. Arrested Development pripomína seriálovú verziu filmu Wesa Andersona, Taká zvláštna rodinka (The Royal Tenenbaums), ktorý bol i hlavným katalyzátorom pri vzniku. Prirodzene bez Andersonovej osobitej poetiky. Tvorcovia ju vykompenzovali osobitým prístupom k seriálu porovnateľným s britským komediálnym entuziazmom, ktorý má na svedomí najpodivnejšie a surrealistické televízne seriály so šibeničným humorom.
Pompézna oslava na výletnej lodi na počesť úspešnej obchodnej éry stavebnej firmy Bluth Homes. Zakladateľ a výkonný riaditeľ George Bluth, Sr. sa chystá predať štafetu svojmu synovi Michaelovi (Jason Bateman). Veľkú ceremóniu prekazí razia a George Bluth končí v putách. A teraz príbeh bohatej rodiny, ktorá prišla o všetko… Seriál rešpektuje paradigmy amerických rodinných sitcomov no vzhľadom na jeho mainstreamové zaradenie prichádza s revidovanými archetypálnymi postavami. Hlava rodiny, patriarchálny diktátor George Bluth (Jeffrey Tambor), má ďaleko od milujúceho manžela a vzorného otca. Nezodpovedný, no prešpekulovaný podnikateľ trávil viac času so štetkami ako výchovou detí. Po jeho zatknutí začne „vládnuť“ jeho manželka Lucille (Jessica Walter) ako v rodine, tak aj vo firme. Matriarchát na čele s panovačnou, ješitnou, materialistickou, manipulatívnou a sebeckou matkou, ktorá je väčšinu času v liehu.
Bluthovský inventár ukrýva ďalšie exotické postavy ako najstarší syn Gob (Will Arnett), zúfalo zápasiaci o absentujúcu otcovu pozornosť, napríklad aj svojou neúspešnou kúzelníckou kariérou a osoba, ktorá takmer vždy príde s tým najstupídnejším nápadom. Naopak, márnivá a povrchná dcéra Lindsay (Portia de Rossi) robila všetko preto, aby svojich rodičov vytočila. Byrone „Buster“ (Tony Hale), najmladší člen famílie, večne pod mamičkiným ochranným krídlom aj v tridsiatke a s menšou mentálnou retardáciou (podľa slov jeho otca bol v maternici 11 mesiacov). Bohatá rodina by si potrebovala v prvom rade kúpiť chrbtovú kosť alebo aspoň poriadne naškrobené košele. Hrdinom seriálu je syn Michael, ruža medzi tŕňmi, biela ovca v čiernom stáde a jediná postava, s ktorou sa dokáže divák stotožniť.
Postavy sú jedna z mnohých zbraní a devíz seriálu. Vďaka originálnym zápletkám, nečakaným zvratom a skvele a vtipne napísaným replikám si seriál získal pozornosť. Vedľajšie postavy nie sú o nič menej zaujímavé ako tie kľúčové. Za všetkých snáď jedna, charakterovým monolitom, najexcentrickejšia postava, Tobias Fünke (David Cross). Študovaný psychológ prišiel o lekársku licenciu, lebo podával prvú pomoc osobe, ktorá ju vôbec nepotrebovala. Krátko na to skonala (skočil na obézneho chlapíka v domnienke, že upadol do bezvedomia zatiaľ, čo si dával šlofíka pri bázene). Na vizitku si dal natlačiť zrazeninu slov analytický terapeut (analytic therapist), ktorá vytvorila neologizmus analrapist (v preklade znásilňovač análov). Jeho latentná homosexualita sa stala seriálovým kánonom. V každej replike figuruje dvojzmysel s homoerotickým podtextom (ktoré si absolútne neuvedomuje) a pokiaľ je čo i len chvíľu ponechaný osamote, vždy sa ocitne v homosexuálnej spoločnosti. Vôbec jeho výstrednosti sa stali atrakciami seriálu a častými vtipmi (tzv. running jokes), medzi ktoré patrí i kultový a geniálny gag storočia, Blue Men Group. O jeho postave vypovedá i udalosť: kedy bol prizvaný na pojednávanie pred súdnym procesom, kde mu bola zaručená imunita, pokiaľ poskytne informácie. V domnienke, že sa jedná o casting citoval repliky z divadelnej hry Monológy vagíny. Tobias je karikatúra ad absurdum, no i ostatné postavy vybiehajú zo zaužívaných koľají.
Častým námetom bolo aktuálne dianie a väčšina káuz sa odzrkadľuje v seriály. Už v úvodnej epizóde sa objavia narážky na účtovnícke škandály v prominentných firmách. Producentom sa podarilo dať dokopy zoskupenie kreatívnych scenáristov, ktorý si rýchlo osvojili pracovnú metódu karikatúry a satiry a implicitne ju zakomponovali do dobrodružstiev dysfunkčnej rodiny. Excesy, škandály, no predovšetkým Bushovská garnitúra bola vďačným a inšpiračným zdrojom. Vojna v Iraku, objavenie Saddáma Husajna, teroristické videá. Udalosti z Abú Ghraib boli zrejme jedným z najčastejších a zároveň i najkontroverznejším námetom, no tvorcovia sa s nimi vysporiadali veľmi sofistikovane.
Vyššie spomínaný výnimočný prístup sa prejavil aj na stvorení seriálového meta-univerza, v ktorom sa v rovnakom pomere mieša skutočnosť s fikciou. Hlavne v posledných častiach sa Bluthovci často bavia o sponzoroch a krachujúcej firme, čím reflektujú skutočné problémy seriálu zápasiaceho o divácke ratingy a pohlavárov od Foxov. Seriálový ansámbl si mohol dovoliť povedať svoj názor na hlavy pomazané, vďaka ktorým bol seriál zrušený, prostredníctvom vtipných alegórií. Súčasťou originálnej identity je všadeprítomná intertextualita. Harry Winkler, predstaviteľ sexuálneho devianta a rodinný právnik, má vo svojich replikách časté narážky na svoju najslávnejšiu postavu Fonzieho zo seriálu Happy Days, ale i iných hereckých rolí. Domnelú sestru Michaela Blutha stvárnila skutočná sestra jeho hereckého predstaviteľa.
Učebnicovým príkladom meta-univerza je fiktívny súdny proces, ktorý sa odohráva v seriáli ako súčasť iného seriálu (meta-seriál). Rovnako ako prelínanie skutočnosti s fikciou je aj používanie flashforwardu namiesto notorických flashbackov. Tvorcovia tak môžu roztrúsiť a poukrývať rozličné indície napovedajúce o nasledovných udalostiach. Seriál nepoužíva ani typickú zatmievačku, ale zbielovačku a kultovou záležitosťou sa stal mikro epilóg na konci každej epizódy prezrádzajúci, čo divákov čaká nabudúce. Nič z toho sa však neobjaví v ďalšej časti, ale epilóg funguje ako uzavretie dramatického oblúka spojeného s udalosťami aktuálnej epizódy, väčšinou vedľajších, či nie priamo na príbeh napojených dejových liniek.
Bohužiaľ, seriál sa dožil iba troch sérií kvôli klesajúcim ratingom. Pre puritánskych Američanov je zrejme príliš progresívny a asi kladie veľké nároky na ich inteligenciu, no humor si dokáže užiť aj priemerne vzdelaná osoba bez toho, aby nutne poznala sociopolitické pozadie. Viacvrstvový, komplexný a sofistikovaný seriál sa stal jedným z najvýznamnejších diel televíznej kultúry. Vďaka neskutočnému množstvu tzv. background vtipov je radosť ho pozerať stále znovu a znovu.
