Žáner: historická dráma
Minutáž: 108 minút
Krajina: Slovensko / Poľsko
Rok: 2010
Prístupnosť: MP 12
Réžia: Mariana Čengel – Solčanská
Scenár: Mariana Čengel – Solčanská
Hudba: Vladimír Martinka, Vladimír Godár
Kamera: Ramunas Greičius, Štefan Bučka
Hrajú: Marko Igonda, Ivan Romančík, Pawel Malaszynski, Alexander Domogarov, Radoslav Brzobohatý, Lukács Bicskey, Bartlomiej Firlet, Rafal Fudalej, Vladimír Javorský, Ivan Palúch, Jerzy Nowak, Lukáš Latinák a ďalší
Od premiéry filmu už uplynulo zopár dní a reakcie naň sú veľmi rôznorodé. Diváci zlákaní reklamou na historický veľkofilm zostali prekvapení. Legenda o lietajúcom Cypriánovi ním určite nie je. Prináša nám skôr komornejšiu výpoveď o živote jedného človeka. Takmer vôbec sa nezaoberá historickým, či spoločenským kontextom doby, v ktorej Cyprián, vlastným menom Jašek, žil.
Červený kláštor, aj keď sa nachádza na prvý pohľad na okraji záujmu, nebol vždy ďaleko od aktuálneho diania. Mnísi z rádu Kamaldulov, ktorí ho obývali v 18. storočí, vytvorili aj niekoľko pozoruhodných diel. Vznikol tu latinsko – slovenský slovník, prvý preklad biblie do slovenčiny a unikátny herbár. Na ňom pracoval najmä mních Cyprián, ústredná postava filmu. Vzniklo okolo neho aj viacero legiend, ktoré hovorili o tom, že si postavil krídla a lietal s nimi. Autorka filmu (scenáristka a režisérka v jednej osobe) Mariana Čengel – Solčanská sa chytila práve toho.
Histórie sa scenár nedrží ani pokiaľ ide o postavu samotného Cypriána. Veľa sa síce o ňom nevie, ale porovnanie s filmom si môžete urobiť celkom ľahko. Nerozumiem tomu, prečo bola vytvorená v podstate úplne iná postava, ale v názve stojí legenda, takže to snáď môžeme brať s určitou rezervou. Mimo to je totiž film urobený celkom solídne a vie zaujať.
Život mníchov v kláštore, najmä tých mlčanlivých, neprináša veľa vzruchu. Režisérka pre nás našťastie pripravila aj ďalšiu dejovú líniu. Kým tá kláštorná sa zameriava viac na vnútro Cypriána, druhá na jeho život pred strastiplným a náhodným príchodom pred brány kláštora. Ten je už oveľa napínavejším. Objavuje sa láska, násilie a vraždy. Cyprián vôbec nevyzerá ako dobrý človek. A práve tu nastupuje hlavný problém scenára. Motivácia postáv nie je ani náhodou vyriešená. Prečo vôbec Cyprián zabíjal, teda vraždil (nedá sa to nazvať inak), keď na to nemal zväčša ani najmenší dôvod? Prečo ostal v kláštore a stal sa mníchom? A takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Týka sa to konania takmer všetkých postáv.
Podľa reakcií, mnohých film nudil. Napriek tomu, že som vstupoval do sály kina mierne unavený, dokázal film najmä vďaka druhej dejovej línií a výkonu Ivana Romančíka udržať moju pozornosť. Nudný teda určite nie je. Je svojský a komorný, ako som už spomínal. V tejto rovine ho nemôžeme zaradiť k slovenským historickým filmom z posledných rokov ako Jánošík, či Báthory. Dištanc od nich si udržal najmä práve vďaka tomu, že nie je historickým veľkofilmom. „Body“ získava najmä spôsobom rozprávania. Týmto prekonáva Jánošíka. Aj scenár, ktorý je v zásade zlý, má svoje svetlé momenty. Nepristihol som sa pritom, že by mi prekážali dialógy postáv, čo bol priam typický problém slovenskej tvorby.
Scenár každopádne predstavuje najväčší problém filmu. Je to škoda, lebo ostatné zložky sú na tom podstatne lepšie. Čengel – Solčanská sa ukazuje ako perspektívna režisérka. Kameramani Ramunas Greičius a Štefan Bučka odviedli slušnú (a miestami i zaujímavú) prácu. Herci sa na svoje úlohy hodili a síce nemôžem povedať, že by niekto z nich vynikal, ani Marko Igonda v hlavnej úlohe nie, svoje častokrát malé party zvládli obstojne a dojem z filmu nekazia.
Legenda o lietajúcom Cypriánovi je každopádne zaujímavým filmom. Netreba mať však od neho neadekvátne očakávania. Ten správny divák sa k nemu snáď dostane. Iste, ostáva tu veľký nevyužitý potenciál v osobe historického Cypriána i v udalostiach, ktoré sa dotýkali jeho života. To môže mnohých mrzieť.
