Da Vinciho kód

Originálny názov: Da Vinci Code

Réžia: Ron Howard
Scenár: Akiva Goldsman
Hudba: Hans Zimmer
Hrajú: Tom Hanks, Jean Reno, Audrey Tautou, Ian McKellen, Alfred Molina, Paul Bettany, Jürgen Prochnow, Jean-Pierre Marielle

Dan Brown sa narodil 22. februára 1964 v New Hampshire v rodine profesora matematiky a profesionálnej hudobníčky. Vďaka svojmu otcovi sa mu dostalo skvelého vzdelania najprv na elitnej súkromnej škole Phillips Exeter Academy (s týmto súvisí jeho vzťah ku kresťanstvu, keďže na tejto škole sa aplikovala prísna katolícka morálka) a následne na vysokej škole Amherst College. Po promócii sa netradične Brown začal venovať písaniu pesničiek pre deti a následne aj pre dospelých. Kvôli tomu istý čas žil aj v Hollywoode, ale veľmi sa mu tam nedarilo. Po tomto neúspechu sa vrátil do New Hampshire a začal vyučovať na strednej škole a popritom začal písať knihy. Prvé dve napísal spolu so svojou ženou pod pseudonymom Danielle Brown a jednalo sa viac menej o satirické príbehy. Potom sa ale rozhodol, že sa začne venovať inému typu literatúry a tak v roku 1996 zanechal učiteľské povolania a stal sa spisovateľom na „plný úväzok“.

Keďže ho vždy zaujímali témy ako kryptografia, kódy a konšpirácie tak tieto motívy sa budú tiahnuť všetkými jeho knihami. Prvú, Digitálnu pevnosť, vydal v roku 1998 najprv v elektronickej podobe a po úspešnom predaji (v čom pomáhala Brownovi jeho manželka Blythe kampaňou v médiách). Téma Digitálnej pevnosti sa točí okolo bezpečnosti a okolo práva mocných na zasahovania do osobnej korešpondencie. V knihe je množstvo technických pojmov s ktorými Brown narába značne voľne, čo každý človek s trochu hlbším prehľadom v počítačoch rýchlo spozná. Druhou knihou boli Anjeli a démoni, kde zase Brown pospájal motívy Vatikánu, tajných spoločností a antihmoty. V tejto knihe sa prvý krát stretávame s Robertom Langdonom, ktorý sa stal hlavnou postavou aj jeho ďalšej knihy, Da Vinciho kódu, ktorý sa stal celosvetovým bestsellerom, vďaka čomu sa začalo lepšie dariť v predaji aj iným knihám od Browna. Medzi Anjelmi a démonmi ešte vydal knihu Bod klamu, kde sa zase mihajú účastníci konšpirácii na najvyšších miestach v USA spolu s témou meteoritov a mimozemšťanov.

Každá z jeho štyroch kníh ma základnú stavbu príbehu veľmi podobnú. Postavy mužov sú ľudia, ktorí pracujú v úplne iných zamestnaniach ako je témou knihy, ale v prípade potreby dokážu zo seba vydať maximum a urobiť všetko pre dobrú vec. Ženy vystupujú najprv nevinne ale potom ako typické femme fatale, ktoré v niektorých okamihoch prevyšujú svojich mužských kolegov. Knihy sú písané v krátkych svižných kapitolách, ktoré majú veľmi blízko k metódam hollywoodských filmov, čiže sa čítajú veľmi ľahko. Obsahujú rýchle dialógy, len nutné opisy a pracujú s atraktívnymi témami pre čitateľa. Čiže konšpirácie, tajné spoločnosti, akčné scény, naháňačky, vedecký pokrok a samozrejme nemôže chýbať ani sex.

Da Vinciho kód nie je vôbec výnimkou z tejto zabehnutej šablóny, práve naopak. Nosnou témou je vzťah Márie Magdáleny a Ježiša Krista a tajomstvo Svätého Grálu. Na zachovanie tajomstiev v priebehu rokov bolo zriadené Priorstvo Sionu, tajné spoločenstvo múdrych mužov (členmi mali byť napríklad Isaac Newton a najmä spomínaný Leonardo Da Vinci), ktorí tajomstvo chránia za každú cenu. Ich protivníci sa rekrutujú z katolíckej inštitúcie menom Opus Dei. Brown sa tvári, že objavil niečo svetoborné a pritom podobných konšpirácii sa v dejinách vyskytlo už nepreberné množstvo (k ich hodnovernosti sa perfektne vyjadril Umberto Eco svojou knihou Foucaltove kyvadlo). Brown sa snaží čitateľa šokovať a prinútiť ho rozmýšľať nad svojim vzťahom ku katolíckej cirkvi.

A práve táto inštitúcia najviac pomohla k celosvetovej popularite knihy, keď zase pozabudlo na starú známu pravdu, že zakázané ovocie najlepšie chutí (práve knihy z indexu Vatikánu vždy lákali vzdelancov). Kontroverznosť knihy dopomohlo aj to, keď sa celosvetová sláva románu rozšírila na toľko, že sa kresťania začali pýtať svojich kňazov, že čo je na tom pravdy. A tak sa jeden taliansky arcibiskup vyjadril pre média, že kniha je blud a každý dobrý kresťan by sa jej mal vyhnúť. Lepšiu reklamu knihe urobiť nemohol. Opačne sa ale ku knihe postavili miesta ako Louvre, ktoré vďaka knihe zaznamenali obrovský nárast návštevnosti, najmä Američania sa zrazu stali obrovský milovníci umenia, ktorí sa hrnú do Európy po stopách knihy.

Kvôli veľkému úspechu samozrejme musela nasledovať filmová adaptácia, ktorá bola celosvetovo značne očakávaná, aj keď výsledný produkt nebol zase až taký dobrý. Ťažko povedať prečo, veď tím, ktorý film pripravoval obsahuje len samé známe mená. Režisérom sa stal Ron Howard, oscarový za film Čistá duša. Takisto si zobral svojho scenáristu z Čistej duše Akiva Goldsmana. Hereceké obsadenie filmu je hviezdne – Tom Hanks, Jean Reno, Audrey Tautou, Ian McKellen, Alfred Molina, Paul Bettany. A takisto hudobný doprovod je z skladateľskej dielne renomovaného Hansa Zimmera. Tak kde sa stala chyba?

Chybou sa ukázalo až prílišné lipnutie na predlohe, ba priam až otrocká adaptácia, ktorá naplno ukázala chyby románu. Howardova réžia bola zase veľmi málo invenčná, priam až nudná (možno to bude tou snahou čo najpresnejšie preniesť kniha na plátno, čo je chvályhodné, ale zase trochu vlastných nápadov by nezaškodilo). Hviezdny herecký ansámbel sa zase až tak neukázal ako sa to čakalo najmä od Tom Hanksa, aj keď pravdu povediac, nemal veľmi čo hrať. Asi najviac zažiaril Ian „Gandalf“ McKellen ako Sir Leigh Teabing, ktorý na seba ľahko strhával pozornosť pri relatívne nevýraznom Hanksovi. Takisto veľmi zaujímavý výkon podal Paul Bettany ako albín Sílas.

Keby že mám hodnotiť film Da Vinciho kód z hľadiska adaptácie predlohy tak musím konštatovať, že sa jedná o veľmi podarenú adaptáciu, ktorá sa ale na nešťastie až príliš drží pôvodného románu. Čo je z čisto filmového pohľadu chybou, pretože sa tak úplne negujú kvality tímu tvorcov, ktorí sú vo filme len kvôli známemu menu aby pritiahli masy do kín. Ale to je základný princíp takéhoto typu filmov – pritiahnuť davy a pekne zarobiť.