Klub bitkárov

Spisovateľ Chuck Palahniuk sa narodil ako Charles Michael Palahniuk v meste Pasco v štáte Washinghton 21. februára 1962. Jeho zvláštne priezvisko vzniklo skomolením mená jeho predkov, ktorí prišli do USA z Ukrajiny. Detstvo nemal práve najlepšie, pretože najprv býval s rodičmi v karavane a po ich rozvode väčšinu roka strávil spolu so svojimi troma súrodencami na farme starých rodičov. Po ukončení strednej školy začal študovať v Oregone žurnalistiku a už počas štúdií začal pracovať v miestnom rozhlase a novinách. Po skončení školy pracoval ako novinár, ale postupne pracoval aj ako dobrovoľník v hospici, alebo pomáhal v útulku pre bezdomovcov, až napokon skončil ako mechanik dieslových motorov, čo pri jeho vzdelaní bolo naozaj netradičné povolanie. Na počudovanie práve tu bol veľmi spokojný, dokonca napísal aj zopár manuálov o diesloch a v tomto zamestnaní zostal až kým sa nerozbehla jeho kariéra spisovateľa.

Svoju spisovateľskú kariéru začal po absolvovaní kurzov tvorivého písania, ktoré viedol spisovateľ Tom Spanbauer, kam išiel Chuck aby spoznal nových ľudí. Čoskoro ho ale pohltilo písanie jeho prvého románu s názvom If You Lived Here, You’d Be Home Already, ktorý ale nikdy nedopísal, časť z neho ale použil v knihe Klub bitkárov. Druhú knihu pod názvom Invisible Monsters už dopísal, ale vydavateľstvo ju odmietlo, pretože im pripadal román príliš divný. Na túto výčitku reagoval Palahniuk veľmi svojsky, keď svoju ďalšiu knihu sa rozhodol napísať ešte zvláštnejšie, aby sa pomstil vydavateľstvu. Na jeho veľké prekvapenie ale vydavateľstvo knihu Klub bitkárov vydalo a dokonca román dostal zopár literárnych ocenení. Po istom čase síce predaj knihy výrazne poklesol, ale kniha sa dostala postupne do Hollywoodu a dočkala sa svojej filmovej podoby.

Po uvedení tohto filmu sa z Palahniuka stal vyhľadávaný spisovateľ, ktorý už prestal pracovať ako mechanik. V roku 1999 mu vyšiel nový román Survivor (v Čechách vydaný pod názvom Program pro přeživší v roku 2002) a aj predtým odmietnutý román Invisible Monsters (Strašidla). Po vydaní týchto kníh sa z Palahniuka stal kultový autor mladej generácie, čo vyvrcholilo keď sa jeho román Choke (Zalknutí) stal bestsellerom. Po tejto knihe ho postihlo nešťastie v osobnom živote, keď jeho otca zabil maniakálny vrah za zvláštnych udalostí a Chuck sa s touto udalosťou vyrovnal knihou Lullabay (Ukolébavka). Po tejto knihy napísal ešte knihy ako Diary (2003), Haunted (2005), Rant (2007), ktoré všetky pokračovali v tradícii Palahniukových prazvláštnych príbehov, ktoré viacerí kritici odsudzujú ako odpad, ale čitatelia chvália ako pravdivé výpovede o našej modernej spoločnosti.

Román Klub bitkárov je napísaný veľmi netradičným štýlom, ktorý vychádza z postmodernizmu a je založený najmä na striedaní krátkych viet a minimálnych opisov takmer až vo filmovom strihu. Palahniuk vo väčšine svojich kníh začína príbeh koncom, výnimkou nie je ani Klub bitkárov. Počas rozprávania príbehu často skáče medzi časovými rovinami a aj medzi úplne odlišnými vecami, keď text vyzerá priam ako výplod chorej hlavy schizofrenika (toto má svoje opodstatnenie). V knihe je množstvo odkazov na súčasnú popkultúru, ktoré dotvárajú celkový obraz ako keby manifestu mladej generácie v dobe vzniku knihy. Takisto aj štýl jazyka akým Palahniuk píše a množstvo náhodných viet v knihe vytvárajú zvláštny vlastný svet hrdinov a netradičného príbehu, ktorý funguje sám o sebe.

Základný dej knihy o zakladaní Klubov bitkárov vychádza z vlastnej skúsenosti spisovateľa, ktorý síce žiaden Klub bitkárov nezaložil, ale často sa s kamarátmi „zabával“ práve takouto formou trávenia času. Takisto aj Projekt Chaos (Project Mayhem), ktorý sa pokúša v knihe robiť rôzne poloteroristické akcie vychádza so skutočných reálií, pretože Palahniuk je členom anarchistickej skupiny s názvom Cacophony Society, ktorá sa nesnaží robiť priamo deštruktívne kúsky ako Projekt Chaos v knihe, ale zameriava sa skôr na robenie rôznych netradičných a z ich pohľadu vtipných akcií, ktoré ale tradičná spoločnosť odsudzuje. Takisto aj práca Tylera Durdena (hlavná postava z knihy), ktorý pridáva zákazníkom v nóbl reštaurácii do jedla rôzne veci vznikla na základe toho, že sa jeden londýnsky čašník priznal, že párkrát ejakuloval do jedla, ktoré bolo určené pre Margaret Thatcher.

Film, ktorý vznikol v roku 1999 bol veľkým prekvapením nielen pre kritikov a divákov, ale takisto aj pre Palahniuka, ktorý z počiatku nesúhlasil s konečnou verziou filmu, ale nakoniec bol spokojný, keďže sa o jeho tvorbu začali zaujímať nový čitatelia a on sa stal uznávaným spisovateľom. Scenár filmu sa od knihy rozdeľuje vo viacerých veciach, ktoré ale nie sú na toľko výrazne aby zmenili celkové vyznenie filmu. Napríklad hlavnú bezmennú postavu z knihy pomenovali tvorcovia filmu Jack a takisto pozmenili zopár scén, ktoré sú v knihe napísane komornejšie. Takisto museli zmeniť aj spôsob rozprávania príbehu vo filme, pretože keby sa presne držali predlohy, tak by sa film dal porovnať s vrcholnými dielami režiséra Davida Lyncha a bol by pre divákov veľmi ťažko stráviteľný (čo aj tak pre viacerých bol).

Atmosféra knihy bola do filmu veľmi verne prenesená, keď je film podobne schizofrenicko-anarchisticky ako kniha, aj keď sa dá povedať, že film sa divákovi pozerá oveľa ľahšie ako sa čitateľovi číta kniha. Jednoducho je Palahniukov štýl občas až príliš divný a trochu klasického štýlu písania by v prípade tejto knihy nezaškodilo. Film má aj veľmi dobre zvolených hlavných hereckých predstaviteľov (Edward Norton a Brad Pitt), pretože ich herecké výkony presne pasujú do postáv z knihy, aj keď je pravdou, že Palahniuk sa veľmi charakteristikou postáv v románe nezaoberal. Celkovo sa dá povedať, že film Klub bitkárov je viac než dôstojnou adaptácia knihy, dokonca v niektorých ohľadoch je film lepší ako kniha, čo sa často nestáva, práveže je to veľmi zriedkavá výnimka.