Mechanický pomaranč

Spisovateľ Anton Burgess, narodený v Manchestri roku 1917, napísal jedno z najlepších diel modernej literatúry. Literárna tvorba bola jeho druhou voľbou pred štúdiom hudobnej vedy, ktorú vnášal do mnohých svojich diel. Jeho životné tempo sa zrýchlilo pri diagnostikovaní nádoru, ktorý ho mal udržať pri živote iba jeden rok. Počas predpovedaných posledných mesiacov rozšíril svoju tvorbu o päť románov (napr. Malý Wilson a veľký Boh). Lekárova predpoveď sa nenaplnila, a tak mal autor ešte veľký časový priestor na vznik čitateľmi ocenený Mechanický pomaranč (A Clockwork Orange) ako i romány nominované na Bookerovu cenu Pozemské mocnosti (Earthly Powers) a Kus starého železa (Any Old Iron). Jeho život vyhasol tridsaťdva rokov po diagnostikovaní choroby vo veku 76 rokov.

Pod jeho úspešný rok 1962 sa podpísal spomínaný kultový román Mechanický pomaranč zobrazujúci nie príliš ďalekú budúcnosť v Anglicku. Poukazuje na násilie „bez hraníc“, ktorého sa dokáže dopustiť nejedna ľudská bytosť. Na zrežírovanie knižnej publikácie sa podujal Stanley Kubrick, známy svojou poväčšine cenzúrovanou filmovou tvorbou. Napriek vysokej inteligencii sa nevenoval štúdiu, ale uprednostnil zachytávanie života najprv prostredníctvom fotoaparáta. Ten neskôr vymenil za kameru a nakrúcal prevažne zvrátené filmové diela ako Day of the Fight, Flying Padre, The Seafarers či psychologický snímok Eyes Wide Shut. Nedá mi nespomenúť filmy, ktoré z priezviska Kubrick urobili filmové meno najhrubšieho zrna. Na mysli mám legendárne kúsky ako Barry Lyndon, Spartakus, Vesmírna Odysea 2001, Full Metal Jacket nevynímajúc The Shining.

Počuli alebo videli ste, či nebodaj už zažili Horor – show obohatenú ultranásilím? Pre štvorčlennú skupinu mladých Angličanov je lahodným každodenným sústom. Kniha nám ich predstavuje pod menami Jorgy, Pete, Meš vrátane ich diktátorského ,,leadera“ Alexa. Sú neprehliadnuteľnou súčasťou londýnskych ulíc vrátane baru Korova, ktorý patrí k ich životnému štýlu a je zároveň synonymom relaxujúceho hniezda pred ďalšou seansou. Tú si treba osladiť výdatným molokom, ktoré obsahuje všetky potrebné „vitamíny“ na dobitie energie.

Pre Alexa sú najväčším blahom symfónie Ludwiga van Beethovena. Blažený pocit vychádzajúci z jeho tónov prirovnáva ku vtákovi odliatemu zo vzácneho nebeského kovu. Jeho hudba ho vnáša do agónie, ktorú nám Stanley Kubrick načrtáva rýchlymi obrazmi zobrazujúcimi Alexa ako hladného upíra bažiaceho po krvi a okamihoch výbuchu.

Objektom záujmu vyčíňania mladých „rebelov“ sa stávajú i bohatí manželia žijúci v domácnosti s láskyplným názvom „Domov“. Manžel ako autor píšuci titul Mechanický pomaranč, sa stáva nedobrovoľným divákom ponižujúceho „predstavenia“, ktoré „režíruje“ sarkastický Alex. Podotýkam, že pán spisovateľ Frankie sa na invalidnom vozíku ocitá iba vo filme.

Staré porekadlo „Aj na psa raz príde mráz“ neobišlo ani násilného Alexa, ktorý sa zradou dostáva na výkon trestu vo výmere 14 rokov. Ako väzeň číslo 655321 sa stáva na podnet anglickej vlády pokusným králikom terapie zvanej Ludovico. Medzi jej metódy patrí dennodenné premietanie filmových scén plné krutých a násilných počinov, ktorých sa domáhal donedávna i on sám. V tejto paradoxne vzniknutej situácii sa stáva obeťou politic-kého pokrytectva vo Veľkej Británii.

Po dvoch týždňoch terapie sa Alex stáva objektom moralizujúceho kňaza a hrdého anglického ministra vnútra. Ako dôkaz účinnosti metódy sa Alex podvolí skúškam a ponižujúco líže špinavý povrch topánky nasadenému hercovi a je prinútený strániť sa akýmkoľvek dotykom ženy. V knihe jej na rozdiel od filmu vyznáva básne ako potlačenie blížiacej sa nevoľnosti zo sexuálne vybavujúcej sa myšlienky. Na pohľad sa zdá, že o jeho živote je tým pádom už rozhodnuté a ocitá sa na slobode plnej nástrah a skúšok.

Plný vzrušenia a napätia prichádza do svojho domova, v ktorom nenachádza pochopenie. Dostáva sa opäť do ,,Domova“ ku Frankovi a jeho kolegom, ktorými je opäť využívaný ako dôkaz iracionálneho a sebeckého vládnutia v Anglicku. Pochopiteľne tak nevidí zmysel vo svojom zmanipulovanom živote a jediným riešením je samovražda. Dobrovoľným pádom sa mu vymazáva všetká snaha metódy Ludvico a opäť ho zamestnávajú kruté a násilnícke myšlienky.

Mechanický pomaranč je román utopického smeru, o čom svedčí cieľ vlády, ktorá sa odhodláva zmocniť aj samotného ľudského myslenia vo svoj prospech, pričom ignoruje morálne a etické zásady. Týmto pokusom sa egoisticky snažili znížiť kriminalitu, čo malo znížiť počet väzňov. Nakoľko ich očakávaná metóda nevyšla a hrozí im prehra vo voľbách, nezabudnú poskytnúť Alexovi výhody ako „odškodné“ za nevydarený pokus.

O kontroverznosť, ktorou dýcha celý film, núdza nie je, či už pri záberoch na vystavené sošky Ježiša alebo Alexova predstava v roli bičujúceho pred jeho ukrižovaním, o ktorej v knihe nie je mienka. Ani pohľady na samotné tváre mladíkov nie sú najprívetivejšie, nehovoriac o ich konaní. Podľa môjho názoru Malcolmovi McDowellovi táto rola priam sadla, hoci spočiatku nepatril medzi potenciálne hlavné postavy. Padla mu na úrodnú pôdu a pomohla mu zaujať iných režisérov.

Čo sa týka záveru filmu, je diametrálne odlišný ako je uvedený v knihe. Stávate sa tak svedkom dvoch rozdielnych slobodných rozhodnutí Alexa DeLarga, ktorý má svoj život opäť vo vlastných rukách.

Film je obohatený o hudobné zložky Wendyho Carlosa a Rachela Elkida. Miestami však bolo cítiť až pohrebne pôsobiace tóny. Na dojme inteligentného, no rebelujúceho Alexa dodáva i hudobná tvorba od svetoznámeho Ludviga van Beethovena.

Kamera nám ulahodí viacerými pamätnými scénami nevynímajúc napríklad spomaleným záberom hrdo si vykračujúcich kamarátov akoby pánov tohto skazeného sveta. Vodca Alex ako omámený Beethovenovými tóninami zhadzuje svojich ,,kamoge“ do vody, aby pochopili koho rozkazy sa berú do úvahy. Kubrick sa šikovne zahráva s obrazom aj v iných scénach. Napríklad keď akt milostného tria podáva zrýchleným tempom.

Filmové dielo v sedemdesiatych rokoch ešte nenachádzalo ocenenie, keďže konzervatívna spoločnosť sa bránila akejkoľvek kontroverznosti. Napriek tomu sa mu dostalo pocty štyroch nominácií na Oscara , a to v kategóriách Najlepší film, réžia, scenár a strih. Hoci sa nestal jeho držiteľom, podľa filmových fanúšikov jedného filmového portála obhajuje 64. miesto v rebríčku najlepších filmov sveta. Vzhľadom na prichádzajúce anonymné vyhrážania a z obavy o svoju rodinu, sa Stanley Kubrick rozhodol svoj filmový kúsok stiahnuť z britskej distribúcie a definitívne prerušiť niť s hlavným predstaviteľom až do svojej smrti.

Tento kultový snímok, plný pútavých myšlienok a scén, si váš čas určite zaslúži. Priznám sa, že po prvom zhliadnutí som ostala zhrozená a zároveň prekvapená Kubrickovým spracovaním, ktoré sa výrazne líšilo od mojich predstáv. Práve preto vám odporúčam aj knižnú publikáciu, v ktorej si môžete utvoriť vlastné predstavy a preniesť sa tak do vlastného filmu.

Originálny názov: Clockwork Orange
Rok: 1971
Réžia: Stanley Kubrick
Scenár: Stanley Kubrick
Kamera: John Alcott
Hudba: Wendy Carlos, Rachel Elkind
Hrajú: Malcolm McDowell, Patrick Magee, Warren Clarke, Adrienne Corri, Philip Stone, Steven Berkoff, Adolf Hitler