Meno Ruže

Originálny názov: Der Name der Rose

Réžia: Jean-Jacques Annaud
Scenár: Andrew Birkin, Gérard Brach, Alain Godard
Kamera: Tonino Delli Colli
Hudba: James Horner
Hrajú: Sean Connery, F. Murray Abraham, Christian Slater, Elya Baskin, Michael Lonsdale, William Hickey, Valentina Vargas, Ron Perlman, Andrew Birkin, Peter Berling, Kim Rossi Stuart

Umberto Eco sa narodil 5.1.1932 v piemontskom meste Alessandria. Jeho otec bol účtovník, počas druhej svetovej vojny bojoval za fašistické Taliansko a malý Umberto sa spolu s matkou uchýlil počas vojnových rokov na vidiek, kde sa dostal do styku s partizánmi na konci vojny. Po maturite mu otec vybral ako vysokú školu štúdium práva v Turíne, ale Umberto čoskor prestúpil na fakultu, kde vyučovali pre ňho oveľa zaujímavejšie veci – stredovekú filozofiu a literatúru. Po promóciach (štúdium zakončil prácou o najväčšom cirkevnom teólogovi, o Tomašovi Akvinskom) začal pracovať ako editor vo vydavateľstvách, kultúrny redaktor v rozhlase a takisto sa angažoval v skupine avantgardných umelcov. V roku 1971 začal vyučovať na Bolonskej univerzite semiotiku (čiže teóriu literatúry) a toto je jeho hlavným zamestnaním (okrem písania kníh) až doteraz.

Eco začal svoju literárnu kariéru písaním zväčša filozofických textov, ktoré z neho postupne spravili jedného z najväčších žijúcich filozofov. Takisto jeho knihy často pojednávali o estetike umenia. Ale najväčšiu slávu si vydobyl svojimi románmi, prvý Meno Ruže (1980) napísal preto, lebo si chcel overiť svoje literárne teórie. A ide o veľmi dobré teórie, keďže z Mena Ruže sa stal celosvetový bestseller (a pritom nejde vôbec o ľahko čitateľnú knihu, ako je napríklad Da Vinciho Kód). Aj jeho ďalšie knihy ako Foucaultovo kyvadlo, Ostrov včerajšieho dňa, Baudolino a aj najnovšia kniha Tajomný plameň kráľovnej Loany sú vždy čitateľskou udalosťou pre každého milovníka kvalitnej literatúry.

Dej knihy sa odohráva v roku 1327 na pozadí boja medzi stúpencami zhýralého pápežského štátu a františkánmi, ktorí sa usilujú o zavedenie chudoby medzi cirkevnými predstaviteľmi. Navyše, do Talianska vtiahol nemecký cisár, ktorý chcie tiež riešť cirkevné veci (a popritom aj získať nejaké to územie). Práve v tomto čase cestuje františkánsky mních Viliam z Baskervilu spolu so svojim patnásťročným žiakom (a rozprávačom príbehu) Adsom z Melku po kláštoroch stredného Talianska. Príbeh sa začína, keď táto dvojica dôjde do kláštora, kde sa majú stretnúť s inými františkánmi a rokovať o spoločnom postupe proti pápežskej moci. Lenže v kláštore sa začnú diať zvláštne veci, keď postupne zomrú viacerí mnísi za nevyjasnených okolností. Viliam sa vrhne na riešenie tohto prípadu, ktorý sa stále záhadne krúti okolo kláštornej knižnice, ktorá bola v tej dobe jedná z najväčších v celom kresťanskom svete. Do kláštoru navyše čoskoro dorazia aj vyslanci pápeža.

Meno Ruže je kniha neskutočne komplexná a zložená z viacerých súčasti – detektívny román, filozofické dielo, historický román, opis stredovekej atmosféry a spoločnosti… Keď sa v roku 1986 rozhodol Francúz Jean-Jacques Annaud previesť toto dielo na filmové plátno, väčšina ľudí krútila hlavou, pretože keby sa mala zachovať celistvosť knihy, film by trval možno aj päť hodín a bol by neskutočne zmätený. Ale Annaud išiel na to šikovne.Z knihy vybral len práve tú detektívnu časť a snažil sa na ňu naviazať čo najviac z tiesnivej stredovekej atmosféry kláštora v talianských horách (skvelo mu pri tomto pomáha ponurá hudba). A práve toto sa mu podarilo na výbornú, aj keď sa musí uznať, že oproti knihe filmu chýba istá hĺbka a môže vyzerať len ako plytký detektívny príbeh so zaujímavou zápletkou.

Kniha je zaľudnená množstvom historických postáv, i keď práve hlavná dvojica predstaviteľov nie je reálna, ale Eco sa napríklad do postavy Viliama snažil vložiť čo najviac zo svojej predstavy ideálneho učeného muža tohto veku. Skvelo túto postavu vo filme stvárnil Sean Connery, ktorý ako bradatý mích s krásnym škótskym prízvukom a celkovým zjavom mudrca splnil moju predstavu Viliama po prečítaní knihy. Rovnako aj druhá hlavná postava knihy, Adso z Melku, dostala naozaj vhodného predstaviteľa v podobe sedemnásťročného Christiana Slatera, ktorého mladistvý zjav dotvára dojem nevinosti a čistoty mladého novica. Aj psychologický postup postavy zvláda Slater na svoj vek obdivuhodne, čo najlepšie vidieť po scéne s dedinčankou. Tretím skvelým hercom do partie je Ron Perlman (známy najmä za úlohu komiksového Hellboya), ktorý hraje part Salvatora, bývalého heretika, ktorý sa schováva v kláštore. A postavu inkvizítora Bernarda Gui si zase vychutnal F. Murray Abraham, známy ako Salieri z Formanovho Amadea.

Práve s postavou inkvizítora súvisí jedna zo zmien vo filme, keďže Annaud a jeho spoupracovníci si uvedomovali obtiažnosť spracovanie tejto knihy do filmovej podoby. A tak ku koncu filmu pridali veľmi efektnú filmovú scénu, pri ktorej Gui príde o život, aj keď takéto ukončenie života slávneho inkvizítora nebolo obsiahnuté v knihe. Druhá veľká zmenu sa týka knižničného labyrintu, ktorý je v knihe v rámci jedného podlažia, ale vo filme je labyrint už trojdimenzionálny, čo ale neuberá detektívnej časti filmu na kvalite.

Meno Ruže je moja najobľúbenejšia kniha (a to som ich čítal požehnané množstvo) a aj s filmovým spracovaním som bol tak na 85% spokojný. Pre všetkých, ktorí čítali knihu platí pravidlo, že pred sledovaním filmu treba trochu ako keby „pozabudnúť“, že ste nejakú knihu s názvom Meno Ruže čítali a nechať sa unášať skvelým filmom. Pretože, keď budete stále myslieť, že čo všetko bolo v knihe lepšie urobené, nebudete mať z filmu nič. V tejto súvislosti je zaujímavé, že Umberto Eco po zhliadnutí filmu nebol s adaptáciou vôbec spokojný a okamžite stiahol práva na sfilmovanie svojich ďalších kníh. Ale tak isto by možno postupoval aj Tolkien po zhliadnutí Jacksonovho eposu Pán Prsteňov. Z pohľadu spisovateľa nebude asi nikdy adaptácia jeho knihy dostatočne kvalitná.