Plechový bubienok

Originálny názov: Die Blechtrommel

Réžia: Volker Schlöndorff
Scenár: Jean-Claude Carrière, Volker Schlöndorff, Günter Grass
Hudba: Maurice Jarre
Hrajú: Mario Adorf, Angela Winkler, David Bennent, Katharina Thalbach, Daniel Olbrychski, Andréa Ferréol, Heinz Bennent, Ilse Pagé, Otto Sander, Charles Aznavour, Stanislaw Michalski, Beata Pozniak

Jeden z najrešpektovanejších žijúcich európskych spisovateľov Günter Grass prežil značne búrlivý život, ktorý sa výrazne preniesol do jeho tvorby. Dalo by sa povedať, že jeho životné dielo viac menej reflektuje dvadsiate storočie so všetkými jeho drastickými zmenami a traumami. Narodil sa 16. 11. 1927 v národnostne zmiešanom prístavnom meste Gdansk do rodiny nemeckého protestantského predavača a poľsko-kašubskej matky katolíčky. Jeho korene a celkovo život v živom Gdansku sa stal hlavným námetom jeho kníh. Počas druhej svetovej vojny sa dostal do wermachtu a dokonca sa prihlásil aj do elitných jednotiek SS. O tejto kapitole svojho života mlčal až do tohtoročného leta, keď vyšla kniha jeho pamätí, kde opisuje prečo vstúpil práve do tejto neslávne známej jednotky Hitlerovej armády. Proti Grassovi sa zdvihla vlna protestov po celom svete, dokonca niektorí žiadali aby Grass vrátil späť Nobelovu cenu, ktorú dostal v roku 1999.

Nobelovu cenu ale dostal za svoje literárne dielo, ktoré si toto ocenenie skutočne zaslúži, keďže svojou mohutnosťou a spôsobom zachytenia doby sú hodnotným a umeleckým čítaním a túto pozíciu nestratili ani po škandalóznom odhalení. Grass sa preslávil už svojím prvým románom Plechový bubienok z roku 1959, ktorý spolu s ďalším knihami Mačka a myš a Psie roky tvorí takzvanú Gdansku trilógiu, v ktorej sa autor točí stále okolo prostredia svojho rodného mesta na pozadí veľkých historických zmien. V ďalších svojich knihách sa Grass už odpútal od Gdansku a zameral sa množstvo iných tém, ktoré ale vždy súviseli s miestom človeka v dobe zmien. Z týchto kníh sú hodnotné napríklad Potkanka, Pôrody hlavou, Moje storočie alebo Šíre pole. Grass je veľmi plodným autorom, ktorý okrem kníh píše aj drámy, politické články a takisto sa venuje aj povolaniu, ktoré vyštudoval, čiže výtvarníctvu.

Plechový bubienok je veľmi zaujímavá a netradičná kniha, ktorú si len tak ľahko s niečím nepomýlite. Svojím štýlom by sa mohla kníh zaradiť medzi takzvaný magický realizmus, ktorý patrí ale najmä do oblasti Latinskej Ameriky (hlavný predstaviteľ je Gabriel Garcia Marquez so svojou knihou Sto rokov samoty) a v Európe nie je veľmi bežný. Rozprávačom a zároveň hlavným hrdinom knihy je Oskar Matzerath, ktorý sa narodil v Gdansku pred druhou svetovou vojnou. Ako trojročný sa rozhodol, že prestane rásť a zostane pre iných ľudí malým chlapcom, ktorý večne so sebou nosí bielo-červený bubienok pomocou ktorého sa snaží vybubnovať do sveta všetko zlé čo je vo svete dospelých. Svojím pomalým bubnovaním čitateľovi fantastickým spôsobom rozpráva príbehy, ktoré tvoria neuveriteľný myšlienkový prúd, ktorým sa dostáva každý čitateľ do zobrazenej doby a k ľudom, ktorí musia v takejto dobe prežiť.

Günter Grass sa týmto románom preslávil prakticky zo dňa na deň a okamžite sa o dielo začali zaujímať čitatelia po celom svete, keďže Plechový bubienok bol veľmi rýchlo preložený do mnohých svetových jazykov. Ako to už často býva, keď má nejaký román veľký úspech, čoskoro príde autorovi ponuka na sfilmovanie.

Tak svetlo sveta uzrel v roku 1979 film Plechový bubienok, ktorý sa posnažil preniesť svetoznámu predlohu na filmové plátno. Režisér Volker Schlöndorff sa spolu so scenáristom Jean-Cladom Carriereóm chvalabohu nesnažili do filmu vtrepať celú knihu, ale s Grassovou pomocou napísali scenár, ktorý zobral z knihy len tú základnú dejovú líniu a ktorý sa končí na konci druhej svetovej vojny a neobsahuje povojnové udalosti, ktoré sa odohrávajú v západnom Nemecku.

Do hlavnej úlohy malého Oskara sa podarilo Schlöndorffovi nájsť skvelého predstaviteľa v podobe herca Davida Bennenta, ktorý hrá svoju rolu až neuveriteľne realisticky, ba priam až démonicky. Malý Oskar v jeho prevedení obsahuje všetky rysy postavy z knihy, nie je len nevinným dieťaťom, ale má aj mnoho dospeláckých vlastnosti. Spracovania filmu bolo venované množstvo času, čo vidieť na veľmi realistických kulisách, ale aj na spôsobe vytvárania atmosféry filmu. Divák, ktorý nečítal knihu môže byť niektorými scénami šokovaný, dokonca aj znechutený, keďže sa režisér nesnažil nič prifarbovať ani veľmi zjednodušovať a divoký svet knihy je veľmi verne prenesený na samotné filmové plátno. Takisto film môže pôsobiť niekedy veľmi nelogicky, ale také sú aj samotné stránky knihy občas.

Schlöndorffovi sa adaptácia náramne podarila, Grass bol veľmi spokojný a film sa dočkal úspechu po celom svete. Dokonca získal aj Zlatú Palmu na filmovom festivale v Cannes a americká filmová akadémia ho odmenila Oskarom za najlepší cudzojazyčný film. Film sa zaoberá v niektorých častiach dosť kontroverznými témami a keď sa premietal v roku 1980 v kanadskom Ontáriu, tak bol zakázaný miestnym cenzorským úradom pre šírenie detskej pornografie.

Z podobného dôvodu film zakázali premietať aj v Oklahome. Cenzorské úrady jednoducho nepochopili o čo vo filme ide a umelecké stvárnenie dospievania považovali za pornografiu. Napriek týmto problémom sa Plechový bubienok zaradil medzi najlepšie filmy v histórii európskeho filmu a minulého roku sme si ho mohli pozrieť v našich kinách v rámci Projektu 100.