2001: Vesmírna odysea

Keď sa povie „artový film“, asi každý z nás si živo predstaví neopakovateľný audiovizuálny zážitok nabitý emóciami plynúcimi z kvalitného a prepracovaného príbehu, ktorý oplýva jedinečnou atmosférou. Skutočná podstata umeleckej snímky však spočíva v mnohoznačnom osobnom vyjadrení samého seba vo všetkých jej stránkach – audiovizuálnej, či tej myšlienkovej. Bohužiaľ, takýchto filmov nie je veľa a režisérov, ktorí by sa mohli pýšiť viacerými snímkami, či dokonca zbierkou snímok honosne zdobiacou ich vlastné portfólio, je ako šafranu. O to viac sa medzi kritikmi i milovníkmi filmu cení zjav, akým nepochybne bol teraz už legendárny americký režisér a producent Stanley Kubrick. Veď žánrovo košatá a v mnohých ohľadoch i originálna tvorba tohto génia v obore práce s filmovými technikami nenesie takmer ani náznak zaváhania, či len producentského faux pas. I vďaka tomu ho mnohí právom radia do Veľkej Trojky, kde má, popri Andrejovi Tarkovskom a Krzysztofovi Kieslowskom, vyhradené čestné miesto.

V polovici šesťdesiatych rokov prežíval Kubrick veľmi priaznivé obdobie. Veď počas poslednej dekády dokázal natočiť päticu vynikajúcich snímok zbierajúcich jednu prestížnu nomináciu za druhou (Oscar, BAFTA) a pomaly, ale isto sa režisérsky i producentsky predieral k zenitu svojej umeleckej tvorby. Scenáristická spolupráca s poprednými svetovými autormi mu evidentne vychádzala a pomerne veľký risk spojený s adaptáciami ich kníh na strieborné plátno sa však vyplácal prinášajúc so sebou originálne a bezpochyby i jedny z najkomplexnejších filmových predstavení v dejinách kinematografie. Pri práci na nasledujúcej snímke sa však karta obrátila. Stanley si ku spolupráci na pripravovanom sci-fi 2001: Vesmírna odysea pozval literárneho génia žánru, Arthura C. Clarka, aby spoločne stvorili scenáristickú esenciu, na ktorej vystaval Kubrick svoje pravdepodobne vrcholne poetické dielo.

Autori v ňom na rozmedzí troch kapitol rozohrávajú výpravný príbeh, v ktorom hlavnú úlohu zohráva tajomným rúškom zahalený dokonalo čierny monolit. Ten sa divákovi prezentuje hneď viackrát. Cez pravek, keď skupina opíc na pokraji vyhynutia po konfrontácií s ním začína prejavovať prvé známky inteligencie, a epizódu na mesiaci, kde jest len akýmsi smerníkom v ľudských dejinách, sa objavuje i na konci ako hlavný aktér v pompéznom a originálnom vyvrcholení. Je až neuveriteľné sledovať, s akou precíznosťou a citom pristupujú obaja spoluautori k príbehu, aby nakonci vlastne nič nevysvetlili, či neprezradili a tým umožnili vznik prakticky nekonečného množstva výkladov snímky. Inkriminovaný monolit teda v celkovom kontexte dáva deju celistvosť i myšlienku, ktorá sa bude líšiť od toho, ako chápeme samotný záhadný objekt. Nech už je ale interpretácia akákoľvek, fabule nemožno uprieť výraznú nadčasovosť, keď práve neobmedzené možnosti ohľadom jej výkladu majú čo ponúknuť i v súčasnosti.

Najvýznamnejším tvorivým prostriedkom snímky i po takmer štyridsiatich rokoch naďalej ostáva perfekcionisticky odvedená a osobitá réžia Stanleyho Kubricka, ktorá vo svojej dobe spôsobila výrazný posun v pojímaní výrazových i montážnych postupov. Režisérov postoj k filmu však ostáva hlboko osobný, rovnako ako v predchádzajúcich snímkach. V konečnom dôsledku preto obrazové kompozície autenticky reflektujúce pocity hlavných hrdinov, vesmírne prestrihy evokujúce chlad a samotu, či psycheedelické hrátky s filtrami umne pretvárajú dielo v geniálny a nezabudnuteľný vizuálny zážitok. Ten zdarne dopĺňa v dokonalom súzvuku hudba Gyorgyho Ligetyho, či Johanna Straussa a Richarda Straussa, ktorá jednak s obrazom vytvára žijúci celok modelujúci gro atmosféry filmu a na druhej strane je učebnicovým príkladom, ako do snímky šikovne zapracovať menšie množstvo motívov bez náznaku akejkoľvek samoúčelnosti.

Na pozadí grandiózneho technického spracovania (špeciálne efekty mal na starosti Douglas Trumbull, neskôr tvorca prvého počítačového saturnu) sa odkrývajú široké možnosti pre herecké obsadenie, aby na príbehom umne vybudovanom priestore prejavili skutočné umenie a to nielen v slovnej, ale predovšetkým i v neverbálnej forme. Obaja hlavní ťahúni, Keir Dullea (Dr. Dave Bowman) rovnako ako Gary Lockwood (Dr. Frank Poole), hrajúc v snímke svoje životné roly nesklamali a predovšetkým vďaka výbornej režisérskej taktovke Kubricka z ich výkonov možno badať skutočné pocity ako strach, radosť, podozrenie, či vypätosť. Ďalšie výrazné herecké koncerty by sme vo filme hľadali len veľmi ťažko, snáď až na výnimku v osobe Williama Sylvestreho (Dr. Heywood R. Floyd), ktorý tu odviedol kvalitnú prácu.

Samostatnú kapitolu spomedzi postáv vystupujúcich v 2001-ke predstavuje umelá inteligencia palubného počítača lode Discovery s kódovým označením HAL 9000 (Douglas Rain). Implementovaním neľudskej, no samostatne uvažujúcej, entity do príbehu sa Kubrick dostal neskôr pod paľbu kritiky, keďže do snímky vkladá i výrazné subžánrové prvky, ktoré sa samy o sebe vo vedecko-fantastickej tvorbe objavovali pozvoľne až v ďalších desaťročiach. Napriek tomu sa s odstupom času ukázal byť tento krok významným. Stanley ním nielenže otvára cestu pre nové subžánre sci-fi, ale zároveň na pozadí príbehu konfrontuje človeka so svojím výtvorom, teda výpočtovou technikou. Koniec koncov, keď kvôli vlastnej poruche HAL z pocitu ohrozenia misie povraždí takmer celú posádku lode, posúva sa celá snímka do úplne novej roviny. Už to nie je len sci-fi, ale predovšetkým ľudskej spoločnosti sa dotýkajúca úvaha o tom, až kam je schopný človek pozbavený zodpovednosti zájsť.

Snímka 2001: Vesmírna odysea prišla na svet v dobe tesne pred prvou cestou na mesiac, kedy nikto presne nevedel, ako to tam v skutočnosti vyzerá a z dnešného pohľadu sa zdá až neuveriteľné, s akou presnosťou to Kubrick odhadol. Skutočná hodnota filmu však spočíva v unikátnom skĺbení jednotlivých aspektov snímky do koncepčne originálneho, myšlienkovo nadčasového a obrazovo perfekcionistického diela, ktoré si s prehľadom zachováva jasné črty Stanleyho tvorby. 2001: Vesmírna Odysea preto rozhodne patrí medzi autorské diela tohto, teraz už nebohého, režiséra, ktoré nie je iba vrcholom filmovej vedeckej fantastiky, ale kvalitou sa vyvyšuje nad svoj žáner a pozornému divákovi ponúka neopakovateľný zážitok. Dívajte pozorne, nič podobné inde neuvidíte.

Originálny názov: 2001: Space Odyssey
Krajina: USA/UK
Rok: 1968
Minutáž: 141 minút
Réžia: Stanley Kubrick
Scenár: A. C. Clarke, Stanley Kubrick
Kamera: Geoffrey Unsworth
Hudba: : Georgy Ligety, Johann Strauss, Richard Strauss, Aram Chugurian
Hrajú: Keir Dullea, Gary Lockwood, William Sylvestre