Známy film Americké psycho z roku 2000 získal v čase svojho uvedenia zmiešané kritiky, čo bolo spôsobené i tým, že bol film propagovaný ako čistokrvný horor. S odstupom času si však získal kultový status a film možno chápať predovšetkým ako brilantnú satiru reflektujúcu neduhy konzumného spôsobu života s prvkami čiernej komédie. To nemení nič na tom, že je tu stále prítomné „oné mrazenie“, ktoré diváka núti zamyslieť sa nad tým, kam spejeme ďalej.
Hlavnou postavou je Patrick Bateman, bohatý, mladý a dobre vyzerajúci biznismen, pracujúci na Wall Street, z radov tzv. yuppies, ktorý ma však jeden zásadný problém, a to, že rád vraždí. Narcistická porucha je v tomto prípade vykreslená „ad absurdum“ s presným dávkovaním všetkých nuáns, ktorými Patrick oplýva. Zároveň je film i výpočtom rozličných rituálov reprezentujúcich takúto skupinu biznismenov a môže slúžiť ako komentár k citovej vyprahnutosti dnešného konzumného človeka. Ten sa často bažiac po materiálnom zabezpečení snaží kompenzovať pocit, že mu po duševnej stránke niečo chýba a siaha po matérii, ktorá má tieto nedostatky zaplniť. Preto sa pre neho stredobodom pozornosti stáva vlastná osoba a jej neustále vylepšovanie (posilňovanie, cvičenie, návšteva solária), používanie značkových kozmetických prípravkov (Yves Saint Laurent, La Prairie…) či kupovanie tých najluxusnejších vecí (obleky svetoznámych značiek ako Valentino, Armani…, kvalitných hodiniek alebo áut…).
Narcizmus sa tu stretáva s rôznymi obsesiami a častým opakovaním istých rituálov môže viesť až k obsedantno – kompulzívnej poruche (OCD), pri ktorej snaha o prílišnú dokonalosť vedie k značnému narúšaniu duševnej schránky jedinca. Takto postihnutého človeka trápia fixné idey a nutkavé myšlienky vykonať niečo, čo sám považuje za bizarné, nerozumné a zbytočné, ale potrebuje to predovšetkým v záujme zmiernenia vnútorného napätia. Ku príkladu môže poslúžiť jedna z najznámejších scén, keď si makléri ukazujú vlastné vizitky, no Patrick Bateman len tak ľahko neznesie, aby niekto mohol mať lepšiu vizitku než on sám.
Americké psycho je adaptáciou rovnomenného románu Breta Eastona Ellisa, ktorý mu nakladateľstvo odmietlo vydať pre prílišnú otvorenosť v popise sexuálnych scén a scén brutálneho vraždenia. Podobných kontroverzií sa dostalo i filmovému spracovaniu, no v porovnaní s knižnými opismi ide len o slabší predkrm pred brutálnou hostinou. Film tak oproti svojej predlohe pôsobí uhladenejším dojmom. Na jednej strane, pracuje výlučne s Ellisovým textom; na strane druhej, škrtá, zjednodušuje, avšak celkovú podstatu príbehu sa mu darí dokonale zachovať.
Filmové spracovanie vyniká predovšetkým presne sústredeným výkonom britského herca Christiana Balea. Pôvodne sa do úlohy Patricka uvažovalo s Leonardom DiCapriom, Johnnym Deppom, či Bradom Pittom a jedným z kandidátov na post režiséra bol svojho času i David Cronenberg. Nakoniec však na režisérsku stoličku zasadla Mary Harronová, ktorá úlohu ponúkla Baleovi a ten ju jednoducho prijal. A je to práve Baleovo ponorenie do postavy, so všetkými jej zvyklosťami, čo príbehu dodáva na pôsobivosti. Takže tu máme pravidelné úkony rannej hygieny, predslovy plné pátosu pred údajnými priateľmi, bohaté znalosti zo sveta hudby, najmä jeho obľúbenci Genesis, Whitney Houston, či Huey Lewis and the News (v knihe sú takto pomenované jednotlivé kapitoly, ktoré sú v podstate recenziami ich hudobných kariér v podaní samotného Patricka) nezostanú pozadu, pôsobiace v protiklade so šťavnatými stretnutiami s prostitútkami, vraždením bezdomovcov, či nesympatických kolegov.
Patrickovo znechutenie, egocentrizmus, ale aj výbuchy nekontrolovaného násilia postupujú celým príbehom a skrátka ukazujú jeho postavu, nepridávajú k nej žiaden komentár, čo predstavuje aj kľúč ako nahliadať na tento film. Pocity celkovej prázdnoty zo všetkého, čo cítime a ako isté veci vnímame. Bola to práve táto úloha, ktorá znova nakopla kariéru Christiana Balea a otvorila mu dvere k spolupráci s najznámejšími hollywoodskymi režisérmi, ktorí si všimli jeho um na premenlivosť charakterov a schopnosť vytvárať často rozporuplné, až temné postavy.
Vo vedľajších postavách ho sprevádzajú ďalšie známe tváre, ktoré sú len akýmsi Batemanovým doplnkom, no i tu treba zdôrazniť, že vhodne typovo vybraným. Mimo iných sa vo filme predstavia Willem Dafoe ako detektív Kimball, Reese Witherspoon predstavujúca Patrickovu snúbenicu Evelyn, či Jared Leto, ktorý hrá zmiznutého kolegu z práce Paula Allena. Celkovo môže film predstavovať i okázalú prehliadku tých najlepších módnych odevov a doplnkov od svetoznámych návrhárov, či najdrahších gastronomických špecialít. Sám Bateman ľudí spoznáva len na základe toho, čo majú oblečené, či aké vychytené podniky navštevujú. Toto korešponduje so situáciou, keď sa všetci stávajú v mnohých prípadoch ľahko zameniteľnými s druhými osobami.
Batemanovo besnenie sa stupňuje, hlad po krvi je čoraz väčší, no on musí vždy vrátiť požičané videokazety! Takáto zmes absurdity je pre snímku typická a diváka núti k ľahkému úsmevu, i keď sám vie, aká hrôza sa pod povrchom vlastne ukrýva. Americké psycho je film, ktorý s ľahkosťou balansuje na viacerých hranách. Hranách, ktoré sú však poriadne ostré.
