Ben Hur

Nieto snáď krajšieho obdobia pre film než boli tie roky päťdesiate… Či už mám hovoriť o filmoch, ktoré vo svojej dobe menili chod filmovania (spomeňme A Streetcar Named Desire, East of Eden), alebo o zrode niektorých filmových legiend, ktoré sú dnes považované za základné piliere moderného filmu. Hlavne to však boli časy historických, respektíve biblických eposov.

V roku 1959 sa do kín dostal (treba podotknúť, že už tretí krát) jeden z najväčších a najlepších eposov všetkých čias, adaptácia románu Lewa Wallaca, Ben Hur: A Tale Of Christ, remake nemej klasiky z roku 1925 a monumentálneho filmu z roku 1907.

Všetko sa to začalo v roku 1876, keď generál Lew Wallace, veterán americkej občianskej vojny, začal písať román o púti troch kráľov do Betlehema. Avšak popri rozvíjaní príbehu sa zrodil nový hrdina, princ Ben Hur, ktorého osud sa prelína s osudom Ježiša Krista. Román vyšiel v roku 1880, no spočiatku sa veľkému úspechu netešil. No už o niekoľko týždňov sa z knihy stal fenomén, porovnateľný snáď len k ošiaľu z Da Vinciho kódu.

Prvé práva sa predali ešte za Wallacovho života a to na monumentálne divadelné spracovanie, pre ktoré dokonca vznikla miniatúra ohromujúceho cirkusu, kde sa odohráva jedna z najpamätnejších pasáži knihy a filmu. Keď istý dvaja ľudia, ktorý čírou náhodou boli bratia Lumiérovci, vynašli tzv. kinematograf, bola len otázka času kedy sa fanúšikovia Ben Hura dočkajú aj na „veľkom plátne“.

V roku 1907 vzniká teda prvá verzia filmu, o dĺžke iba 15 minút, čo sa považovalo vtedy za najvhodnejšie. Avšak film súperil na súde pre porušenie autorských práv (mimochodom, vôbec prvý súdny proces tohto typu) a Wallacov syn sa zaprisahal, že práva na Bena Hura už z ruky nepustí. Potom však prišiel rok 1925, v ktorom bola nemá éra v rozkvete. Wallace mladší pod nátlakom práva uvolnil a bol na svete jeden z najohromujúcejších nemých filmov všetkých čias, na ktorom sa zúčastnilo vyše 1000 komparzistov.

Úspech sa však dostavil až o niekoľko rokov neskôr, keď bola filmu dodaná synchronizovaná hudba a zvuk.

O takmer tridsať rokov neskôr prišla kríza v Hollywoode, ktorej príčinou bola televízia. Štúdia boli zúfalé, pretože súboj s novým vynálezom sa zdal byt vopred prehratý. Avšak jedno štúdio, Metro Goldwyn Meyer, sa rozhodlo siahnuť po starej klasike – Ben Hurovi.

Takmer tri a pol hodinový epos rozpráva príbeh Judy Ben Hura. Váženého židovského šľachtica, ktorého priateľ z detstva Messala nespravodlivo obviní z vraždy rímskeho hodnostára. Je odsúdený do otroctva rímskych lodí a jeho rodina je uväznená v žalári. Ben Hur žije len z nenávisti a z prísahy pomsty, ktorú vyriekol ešte pred Messalom. Keď je ich loď napadnutá a zničená, zachráni život váženého rímskeho vojvodcu, ktorý mu za odmenu vracia stratenú dôstojnosť a ako znak vďaky si ho osvojí za syna. Medzitým však Hur stále plánuje pomstu Messalovi a vyzýva ho na zúčtovanie v rímskom cirkuse, v závode štvorzáprahov.. Popri tom sa však schyľuje k súdu mladého tesára, Ježiša Krista..

Ben Hur je príbeh lásky, zrady, pomsty, ale hlavne o stratení a znovu nájdení viery. Avšak prv, ako si pripomenieme tuto nesmrteľnú klasiku, povedzme si niečo o komplikáciach, ktoré sprevádzali nakrúcanie tohto filmu.

„My name is Juda Ben-Hur“

Jednu z najslávnejších viet histórie filmu malo vyrieknuť hneď niekoľko hercov. Problematický casting nejednému z vás pripomenie ošiaľ, ktorý sprevádzalo hľadanie tej pravej Scarlett pre snímku Juh proti Severu. Ako zaujímavosť môžeme spomenúť, že táto rola bola ponúknutá Paulovi Newmanovi, dokonca sa uvažovalo aj o Marlonovi Brandovi, ktorý bol v tom období na vzostupe (prvý oscar > A Streetcar Named Desire, On The Waterfront..).

Po dlhých opletačkách vsadili producenti na istotu. Ben Hura mala stvárniť vtedajšia superstár tzv. náboženských eposov, Charlton Heston a producenti už čoskoro zistili, že trafili do čierneho.

V koži Hurovho zradného priateľa Messala sa objavila vtedy ešte len vychádzajúca hviezda Stephen Boyd (pričom pôvodne bola táto úloha ponúknutá Lesliemu Nielsenovi). Pre úlohu Esther, Ben Hurovu otrokyňu a neskoršiu manželku, zvolili herečku izraelského pôvodu, Hayu Harareetovu.

V ďalších úlohách sa ako Quintus Arrius, arogantný rímsky vojvodca, ktorému Ben Hur zachráni život, objavil Jack Hawkins (môžete si ho pamätať z Mostu cez rieku Kwai). Svoju životnú úlohu tu ako šejk Idalrim, muž ktorý Hura naučí zaobchádzať so štvorzáprahom, stvárnil Hugh Griffith.

Producent Sam Zimbalist (ktorý pracoval na nemej verzii ako strihač) presadil ako režiséra Williama Wylera, ktorý mal na konte žánrovo diametrálne odlišné filmy. Napríklad romantickú komédiu Roman Holiday s Audrey Hepburnovou. Filmový historici sa však zhodujú, že nebyť Williama Wylera, Ben Hur by nikdy nevyzeral tak ako ho poznáme. Ako tvrdí jeden z nich: „Wyler dokázal už v predchádzajúcich filmoch dodať postavám ľudský rozmer, spraviť ich stotožniteľné s divákmi, preto nie sú postavy v Ben Hurovi len plátnové figúrky, sú to skutočný ľudia.“ William Wyler dostal za svoju režisérsku prácu na tu dobu veľmi vysoký honorár- 1 000 000 dolárov.

Na Wylerovi a predovšetkým na Zimbalistovi ležal však nielen osud Ben Hura, ale hlavne osud MGM. Štúdio vložilo do filmu všetky svoje peniaze a akýkoľvek neúspech by znamenal jeho zánik.

Táto temná hrozba sa však vytratila s Hurovými finálnymi tržbami, ktoré činili neuveriteľných 80 miliónov dolárov, čo sa považovalo za ohromujúci úspech a MGM sa nadlho stalo jedno z najváženejších štúdií Hollywoodu. A Ben Hur sa stal najdrahším filmom všetkých čias a v pobojnovej dobe zároveň najdlhší (pôvodná verzia filmu činila niečo vyše 224 minút) film svojej doby (prekonala ho až Cleopatra so svojimi štyrmi hodinami). Stal sa aj rekordmanom v odovzdávaní oscarov. Ako prvý (a na dlhú dobu aj jediný) film dostal 11 oscarov (ďalšie boli Titanic a tretí diel Pána Prsteňov), vrátane ceny za najlepší film, zaslúženého ocenenia za ohromujúci mužský herecky výkon v hlavnej úlohe a aj za monumentálnu hudbu maďarského skladateľa Miklosa Roszu.

Aj keď býva zvykom, že na mnohých starších filmoch je ich vek aj dĺžka badateľná, je Ben Hur jedna z mnohých výnimiek. Myslím, že ako film ma v dnešnej dobe stále čo povedať. Je trvalou inšpiráciou pre dnešných filmárov. George Lucas sa netají tým, že v závodnej scéne Epizódy 1 cituje legendárnu akčnú scénu z cirkusu alebo Gladiátor Ridleyho Scotta je dalo by sa povedať pocta tomuto filmu.

Ben Hur má v mojom filmovom srdci veľmi výnimočné miesto, keďže patrí medzi moje najobľúbenejšie filmy. Nesmieme zabúdať na to, že Ben Hurom sa odštartovala éra, či už „sandálových“, alebo iných eposov o dĺžke troch a viac hodín (Lawrence z Arabie, Cleopatra, Doktor Zhivago, Pád Ríše Rímskej).

P.S.: Film je našťastie aj na Slovensku dostupný, a síce v krásnej štvordiskovej edícii, ktorá obsahuje aj nemý film z roku 1925 a hodiny bonusového materiálu.

Originálny názov: Ben Hur
Krajina: USA
Rok: 1959
Minutáž: 224 minút
Réžia: William Wyler
Scenár: Karl Tunberg (na motívy románu Lewa Wallaca)
Kamera: Robert Surtees
Hudba Miklos Rosza
Hrajú: Charlton Heston, Stephen Boyd, Haya Harrareet, Jack Hawkins, Hugh Griffith