Klenot vedecko-fantastického filmu rozpráva o neblahej budúcnosti, v ktorej je ľudstvo nútené následkom smrtiaceho vírusu prežívať v podzemí. Zodpovednosť za vyhubenie piatich miliárd ľudí nesie neznámy páchateľ, ktorý koncom dvadsiateho storočia zamoril ovzdušie. Hŕstka populácie, ktorá nákazu prežila, sa s tým však nemieni len tak zmieriť a posiela do minulosti prostredníctvom stroja času svojich nedobrovoľných dobrovoľníkov spomedzi väzňov. Jedným z nich je aj James Cole (Bruce Willis). Ich úlohou nie je zachrániť svet a odvrátiť nešťastie, ale len pozorovať, zbierať vzorky a odhaliť zdroj zákazy. Po odhalení pôvodu zla vedci zaistia protilátky a všetko potrebné, aby sa ľudstvo dvadsiateho prvého storočia mohlo opäť vrátiť na zemský povrch.
Dokonalé sci-fi geniálneho režiséra Terryho Gilliama je ťažké pochopiť na prvý krát, avšak intelektuálny zmätok dodáva tejto bizarnosti na príťažlivosti. To čo zaraďuje film právom medzi kinematografickú špičku je jeho viacvrstvovosť. Absorbovať všetky jeho kvality je na prvé pozretie nemožné. Bravúrna pointa sa snúbi s pestrou škálou emotívnosti a dejovej rozvetvenosti. Gilliam na rozdiel od iných sci-fi filmov použil model cestovania v čase, podľa ktorého cesta do minulosti nemôže ovplyvniť budúcnosť. Cestovatelia, ktorí sa snažia o zmenu, len prispejú k samotnému vzniku neželaného osudu. Všetko je vopred dané. Táto premisa robí z Dvanástich opíc jeden z najoriginálnejších kúskov nielen 90-tych rokov, ale i celej histórie filmu.
Kvality snímky len podčiarkujú brilantné herecké výkony všetkých zúčastnených. Bruce Willis robil všetko preto, aby sa vymanil z tradičných manierov akčnej hviezdy a podal najlepší výkon svojej kariéry. Brad Pitt bol za postavu vyšinutého Jeffreyho Goinesa nominovaný na Oscara. Film bol výrazne inšpirovaný snímkou La Jeteé (1962), no údajne ho Terry Gilliam pred nakrúcaním nevidel. Willis hral vo filme za výrazne nižší honorár, než by si normálne vypýtal, čisto kvôli možnosti spolupracovať s Gilliamom. Akčná superstar nakrúcala v podstate zadarmo, zaplatené dostal, až keď bol film nasadený do kín. Gilliam chcel pôvodne pracovať znovu s Jeffom Bridgesom, s ktorým nakrútil Kráľa Rybára (The Fisher King, 1991), no štúdio požadovalo väčšie meno. Bruce dostal od režiséra pred nakrúcaním zoznam všetkých jeho hereckých klišé, ktorých by sa mal vyvarovať.
Oproti nemu bol Brad Pitt obsadený ešte ako relatívne neznámy herec za nízky honorár. Avšak do nasadenia filmu do kín, stihol nakrútiť tri ďalšie snímky, ktoré z neho urobili hviezdu prvej veľkosti. Režisér mal zo začiatku obavy, že Pitt nezahrá úlohu blázna dostatočne presvedčivo a tak ho poslal k učiteľovi, ktorý ho mal naučiť rýchlo ale súvisle rozprávať. Nakoniec stačilo vziať Bradovi cigarety a rolu zahral presne, ako si Gilliam predstavoval.
Film pracuje so silnou atmosférou, ktorú pomáhali budovať i netradičné interiéry. Uslintané scény v blázinci sa nakrúcali v nepoužívanom väzení Eastern State vo Philadelphii. Režisér Gilliam mal inú predstavu o konci filmu, ako producent Charles Roven. Ten trval na záverečnej scéne na letisku, takže si Terry Gilliam navymýšľal veľmi špecifický interiér letiska a nákladné kulisy. Dúfal, že z toho Roven pre vysoké náklady vycúva, ale bolo to naopak. Nakoniec záver nadchol i samotného režiséra a dostal sa do filmu.
Pri testovacom premietaní bola snímka prijatá veľmi vlažne a štúdio požadovalo niekoľko zásadných úprav. Terry Gilliam však trval na uvedení filmu v podobe akej ho nakrútil a takmer dvomi dekádami preverená kvalita hovorí za všetko. Toto výnimočné dielo je skvostne komplikovaný a zložitý meisterstück vizionárskeho génia, ktorý po celý život bojuje s veternými mlynmi. Terry Gilliam nikdy nenakrútil harmonickejší a sugestívnejší film. Psychedelická hudba Paula Buckmastera len umocňuje zážitok z nekontrolovateľnej apokalypsy. Jeho tóny sa vám zaryjú hlboko do pamäti, kde zotrvajú po boku armády dvanástich opíc. A ani zasneženú prítomnosť Jamesa Colea len tak z hlavy nedostanete.
