Gattaca

Novozélanďan Andrew Niccol ešte predtým, ako si v posledných rokoch pokazil povesť snímkami Hostiteľ a Vymedzený čas, zrežíroval či napísal viacero kvalitných filmov. The Truman Show a Obchodník so smrťou boli veľmi úspešné, ale pozornosť si zaslúži aj jeho prvotina z roku 1997. Gattaca bezpochyby patrí medzi najlepšie sci-fi filmy vôbec. Niccol už vo svojom debute preukázal veľkú scenáristickú aj réžijnú vyspelosť.

Niccol vytvoril spoločnosť, v ktorej sa ako spoločenská norma uplatňuje liberálna eugenika. Počatie detí už v tejto blízkej budúcnosti zvyčajne neprebieha prirodzeným spôsobom, ale pod dohľadom genetika. Na základe testov sú vybrané najlepšie zárodky. Snahou je vybrať najlepší materiál z génov rodičov – bez náchylnosti k chorobám a s výbornými predpokladmi pre fyzický i duševný rozvoj. Nie každý sa však napriek snahe rodí rovnako kvalitný. Vznikla tak kastovná spoločnosť, kde šancu získať najlepšie pracovné miesta a spoločenské postavenie majú len tí s najlepšou genetickou výbavou.

Ľudia počatí prirodzene sú odsunutí na vedľajšiu koľaj a môžu vykonávať len pomocné práce. Taký je aj hlavný hrdina, Vincent (Ethan Hawke). Po narodení mu zistili vysokú pravdepodobnosť vzniku srdcovej vady a krátkej dĺžky života. Pre „zlé“ gény nemohol ísť do školy, kde ho vnímali ako problém. Jeho rodičia sa tak rozhodli druhé dieťa počať s pomocou genetiky. Vincent vyrastal v tieni dokonalého brata, ktorý ho prekonával fyzicky aj úspechmi v škole.

Túžby však boli silnejšie ako nepriazeň osudu. Keď sa mu naskytne možnosť vylepšiť si podvodom svoj genetický profil, neváha a s Eugenom Morrowom (Jude Law) uzavrie obojstranne výhodnú dohodu. Od pása ochrnutý Eugen so skvelými génmi mu prepožičia svoju identitu a Vincent mu bude financovať nemalé životné náklady. Kariére vo vesmírnom stredisku Gattaca tak nič nestojí v ceste. Stane sa však vražda, ktorej vyšetrovanie môže odhaliť aj Vincentovú pravú totožnosť a ohroziť tým jeho let na Titán.

Dobová kritika si na Gattace cenila najmä inteligentný scenár, tematickú bohatosť a to, že položila základy pre verejnú diskusiu v oblasti ľudskej genetiky a stala sa jej pevnou súčasťou. To sa každému filmu nepodarí. Andrew Niccol nezaostával ani ako režisér. Mnohé zábery a scény majú priam umelecké ambície, ale nikdy nie bezúčelne. Obraz často povie viac, hlavne, čo sa týka emocionálnej stránky postáv. Okrem Ethana Hawka a Jude Lawa k výslednému podaniu príbehu významnejšie prispeli aj Uma Thurman ako Irena, Vincentova kolegyňa z Gattaci a neskôr priateľka Loren Dean ako detektív z oddelenia vrážd.

Snímka má totiž výrazný noirový nádych a v tomto ju tak môžeme prirovnať k filmom ako Alphaville (Jean-Luc Godard, 1965), či Blade Runner. S druhým menovaným má spoločné i to, že aj Gattaca vychádza so cyberpunku – teda presnejšie ju môžeme zaradiť do biopunku. Nedochádza tu k technologickým vylepšeniam človeka, ale ku genetickej manipulácii. Ostatné ostáva viac-menej nezmenené, i keď práve Gattaca porušuje niektoré žánrové konvencie. Vplyv biopunku sa viac odráža v nastavení sveta a jeho problémov (diskriminácia, spoločenská moc) a film noir zasa v príbehu a v postavách.

Obaja hrdinovia sú porušením paradigmy spoločnosti, ktorú film predostiera. Eugen napriek vynikajúcim genetickým predpokladom nedokázal naplniť očakávania a uspieť, čo mu spôsobilo mnohé problémy. Vincentovi rodina a spoločnosť nedala, naopak, žiadne šance na úspech. Napriek tomu sa vďaka tvrdej práci, cvičeniu a štúdiu dokázal genetickej elite v Gattace nielen vyrovnať, ale stal sa dokonca najlepším navigátorom pre vesmírne lety.

Andrew Niccol chcel touto snímkou vyjadriť svoje obavy, kam nás môžu nové technológie doviesť v túžbe po dokonalosti, nadpriemerných výsledkoch a lepšom živote. Odkazuje nám, že náš osud nemusia určovať gény rovnako ako to nemuselo byť pri farbe pleti, či bohatstve našich rodičov. Hrdinovia v Gattace bojujú sami so sebou a so spoločnosťou v snahe nájsť si svoje miesto v živote.

---