Klub bitkárov

Medzi obrovským množstvom filmov, ktoré sú vyprodukované v centre svetového šoubiznisu, v Hollywoode, sa vždy nájde zopár takých kúskov, ktoré producenti od začiatku natáčania považujú za stratený projekt a ktoré sa po svojej premiére nedočkajú vrelého prijatia ani u divákov, ani u kritiky. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, kebyže sa ale tieto filmy po istom čase nestali kultovými filmami, ktoré sú medzi fanúšikmi priam až uctievané. Výborným príkladom pre takýto typ filmu je Klub bitkárov z roku 1999, teda film, ktorý si po svojej premiére na sebe len horko ťažko zarobil (zárobok z kín v USA dokázal zaplatiť len polovicu rozpočtu), ale po vydaní DVD vypukla celosvetová bitkárska mánia a film sa stal čoskoro kultovým medzi divákmi a uznávaným medzi kritikmi.

Rozprávačom príbehu a zároveň hlavnou postavou je pracovník amerického výrobcu áut, ktorého úlohou je zahladzovať stopy po haváriách, ktoré boli spôsobené chybnou súčiastkou. Tento chlapík poberajúci slušný plat ma skvelý byt plný nábytku z Ikey a na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že je úplne šťastný. Ale on nie je, keďže už dlhé mesiace trpí nespavosťou. Lekár mu poradí, aby začal chodiť na podporné skupiny pre ľudí, ktorý prekonávajú skutočné choroby, napríklad ako je podporná skupina pre ľudí s rakovinou semenníkov. Tam sa spozná s Marlou, ktorá podobne ako on navštevuje tieto skupiny, aj keď v skutočnosti nie je chorá. Medzi dvojicou začne rivalita, ktorá skončí až vtedy, keď si rozdelia podporné skupiny, čiže si určia kto kedy kam chodí. Počas svojej tradičnej služobnej ceste spozná rozprávač v lietadle chlapíka menom Tyler Durden, ktorý svojím anarchistickým cool správaním naňho okamžite zapôsobí. Dej sa posunie ďalej potom, čo rozprávačovi vybuchne jeho Ikea byt a preto sa nasťahuje do starého rozbitého domu, kde spolu s Tylerom začína žiť nový život. Prvou veľkou vecou, ktorú urobia je to, že založia prvý Klub bitkárov…

Film je adaptáciou novely od spisovateľa Chucka Palahniuka, ktorá bola vydaná v roku 1996. Štúdio 20th Century Fox spočiatku vôbec neuvažovalo o adaptácii, ale napokon sa dalo presvedčiť scenáristom Jimom Uhlsom a kúpilo práva na knihu za 10 000$. Následne začali producenti zháňať vhodného režiséra na úlohu, čo najlepšie sfilmovať tento veľmi netradičný príbeh. Mali štyroch kandidátov a to rovno slávne mená ako Peter Jackson, Bryan Singer, Danny Boyle a David Fincher. Až ten posledný prejavil enormnú chuť film natočiť a tak sa nakoniec práve on stal režisérom Klubu bitkárov. Okamžite po podpísaní zmluvy sa vrhol do príprav, ktoré z počiatku pozostávali najmä z úprav scenára, keď spolu s hlavným scenáristom Jimom Uhlsom spolupracovalo veľké množstvo ľudí na úpravách a až piata verzia scenára po roku a pol práce vyhovovala všetkým zúčastneným, okrem samotného spisovateľa, ktorý s radikálnymi zásahmi do svojho diela nesúhlasil, ale nakoniec kapituloval aj on.

Následne sa začal casting, v ktorom bol na úlohu excentrického Tyler Durdena vybraný Brad Pitt (z počiatku to mal byť Russel Crowe), pretože štúdio si myslelo, že známa tvár pritiahne množstvo divákov aj na takýto zvláštny film. Do úlohy bezmenného rozprávača bol vybraný skvelý Edward Norton (eventuality boli Matt Damon a Sean Penn) a divnú Marlu dostala za úlohu stvárniť manželka Tima Burtona Helena Bonham Carter (na túto rolu mali zálusk aj Courtney Love spolu s Winonou Ryder a dokonca aj „bábika“ Reese Witherspoon). Fincher sa rozhodol, že film natočí tak, aby vizuál čo najlepšie pasoval k zvláštnej atmosfére príbehu a tak boli pri výrobe použité zvláštne filmové uhly, rozbité dekorácie pri väčšine scén, divný make-up hercov a najmä Fincher veľmi umne pri natáčaní pracoval s osvetlením a s kamerovými filtrami, ktoré sa stali hlavným dôvodom veľmi zaujímavej atmosféry filmu.

Veľmi dôležitou súčasťou filmu sa stali vizuálne efekty, ktoré ale nepôsobia tak, aby ste si ich okamžite všimli, ale sú určené najmä na to, aby všetko vo filme vyzeralo relatívne prirodzene. Fincher nezaprel, že začínal ako režisér videoklipov, keď počas filmu sa viackrát objavia zábery, keď sa akoby mini kamera dostane k podstate vecí (teraz sú to už úplne bežne zábery, viditeľne napríklad v seriáli Dr. House), alebo rôzne netradične zábery, ktoré vyzerajú skôr ako rôzne experimenty, ale do filmu presne pasujú. Kvôli Fincherovej snahe o perfekcionizmus pri natáčaní sa pôvodný rozpočet zdvojnásobil počas príprav a štáb nakrútil toľko záberov, že by bez problémov postačili na 3 celovečerné Hollywoodské filmy. Fincher sa takisto snažil o skvelú zvukovú stránku filmu (film bol nominovaný na Oscara za strih zvuku) a to najmä v oblasti hudby. Pôvodne chcel aby soundtrack zabezpečila skvelá britská depresívna skupina Radiohead, ale nakoniec sa hudby chopila skupina s názvom Dust Brothers a vytvorila veľmi zaujímavú hudobnú koláž, ktorá obsahuje techno a elektro ingrediencie spolu s tradičným rockovým zvukom.

Všetky tieto skutočnosti viedli k tomu, že Klub bitkárov v konečnej podobe je veľmi netradičným filmom, ktorý sa len veľmi ťažko dá porovnať s nejakým iným film vo filmovej histórii, možne ešte tak s Mechanickým pomarančom. Klub bitkárov je zvláštna zmes anarchistického a schizofrenického filmu s prvkami násilia, čierneho humoru, kritiky súdobej spoločnosti a rebélie. A aj samotný záver, veľmi netradičný v Hollywoode, naznačuje, že film potrebuje diváka, ktorý je otvorený netradičným myšlienkam, pretože buď ho budete milovať, alebo budete z neho zhnusený, keďže posolstvo filmu sa dá vysvetliť mnohorako. Ak niekto chce, môže vo filme nájsť ospravedlňovanie násilia, alebo dôvod na bezdôvodnú rebéliu, čo je v prípade mladého človeka značne pravdepodobná možnosť. Skrátka, film je natoľko silný, že keď ho dopozeráte dokonca vytvoríte si vlastný postoj, ale len ťažko to bude neutrálny, alebo úplne nezaujatý postoj.

Pred premiérou filmu boli usporiadané dve kontrolné projekcie pre šéfov štúdia, po ktorých sa vyjadrili manažéri a producenti, že film je príliš divný a agresívny a že ho diváci nepochopia a že je teda odsúdený na neúspech. Táto ich predpoveď sa začala napĺňať po celosvetovej premiéra na festivale v Benátkach, keď film v amerických kinách zarobil len 37 miliónov dolárov, čo pri rozpočte 63 miliónov bolo pre štúdium len potvrdenie ich prvotných obáv. Obrat ale nastal, keď vyšla DVD verzia filmu, ktorá prišla práve v dobe expanzie DVD trhu a tak sa film v takejto podobe nad očakávania vynikajúco predával, čo postupne viedlo aj k enormnému úspechu filmu u publika, obzvlášť u mladého, pre ktoré sa Klub bitkárov stal kultovým filmom, čomu nasvedčuje aj nadpriemerné “ľudové“ hodnotenie napríklad na stránke imdb.com (28 miesto v rebríčku najlepších filmov všetkých čias). A tak sa celý filmový štáb na čele s perfekcionistom Fincherom a skvelými hercami Pittom a Nortonom dočkal skutočne zaslúženého úspechu.

Originálny názov: Fight Club
Krajina: USA
Rok: 1999
Minutáž: 139 muinút
Réžia:David Fincher
Scenár: Jim Uhls
Kamera: Jeff Cronenweth
Hudba: Dust Brothers
Hrajú: Edward Norton, Brad Pitt, Helena Bonham Carter, Meat Loaf, Zach Grenier, David Andrews, Ezra Buzzington, Holt McCallany, Valerie Bickford, Jared Leto