Krstný otec

Krstný otec je veľkolepá rodinná sága zobrazujúca veľkú taliansko-americkú rodinu Corleonovcov, ktorej hlavou rodiny je Don Vito Corleon, nazývaný aj krstný otec (bezchybný Marlon Brando). Je to uznávaný, rešpektovaný a nedotknuteľný človek, ktorý sa aj napriek svojim nelegálnym obchodnom s hazardom a všetkým s tým spojeným riadi rodinnými zásadmi a zmyslom jeho života sú jeho deti začnúc najstarším, výbušným Sonnym (James Caan), láskavým, ale hlúpym Fredom (John Cazale), nevlastným synom – právnikom Tomom Hagenom (Robert Duvall), dcérou, čerstvou nevestou Connie (Talia Shire) a končiac najmladším a najprefíkanejším Michaelom (skvelý Al Pacino). Francis Ford Coppola (v období, keď nakrúcal prvého The Godfathera vyzeral ako súčasný Peter Jackson) s Mariom Puzom napísali scenár inšpirovaný Puzovou prvou knihou Krstný otec a tým sa spustila vlna problémov spôsobená najmä nedôverčivosťou a nespokojnosťou štúdia Paramount, ktoré ani nesnívalo o úspechu, aký mu Krstný otec nakoniec priniesol!

Prvé problémy nastali s obsadením. Do úlohy Vita Corleona, ktorý musel ako malý chlapec utiecť zo Sicílie do Ameriky, kde sa rokmi prepracoval na významnú pozíciu, založil si rodinu a našiel tu raj (to sme však mohli vidieť až v dvojke prostredníctvom retrospektív, no už v podaní Roberta De Nira), chcel Coppola od samého začiatku obsadiť vtedy už známeho, a oscarom už oceneného Marlona Branda, no štúdio ostro nesúhlasilo. „Brando v tom filme hrať nebude!“ razantne oznámilo, čo má určitú paralelu s jednou scénou vo filme, keď za známym kalifornským režisérom Woltzom prišiel Tom Hagen s prosbou či si svoje rozhodnutie nerozmyslí a rolu v svojom novom pripravovanom vojnovom filme neprenechá Johnnymu Fontanovi, blízkemu priateľovi Dona Corleona. Woltz mal však konečné stanovisko : „Johnny Fontane v tom filme hrať nebude!“, a ako sa ukázalo, odseknutá hlava jeho obľúbeného koňa v jeho posteli ho presvedčila natoľko, že Fontane si v tom filme zahral. Štúdio Paramount po čase pristúpilo na to, že rola Vita Corleona pripadne Brandovi a bolo o problém menej. Ďalší z hlavných problémov opäť súvisel s obsadením, tento krát opäť s jednou z hlavných postáv, a to bola postava Michaela, spočiatku nevinného slušného, do rodinných obchodov nezasväteného synáčika vracajúceho sa z vojny vo Vietname, z ktorého sa stane vypočítavá hlava rodiny a postrach nielen nepriateľov, ale aj vlastnej rodiny.

Už počas nekonečných skúšok, ktoré štúdio stáli v tej dobe 400 000 $, si vybral Coppola svojho favorita v podobe vtedy absolútne neznámeho Al Pacina, o ktorom neustále tvrdil, že on je ten pravý -„že ak sa mu pozrie do očí, tak vidí Michaela.“ Ale samozrejme nastali poťahovačky so štúdiom, ktoré chcelo do úlohy Michaela obsadiť Jamesa Caana (hral nakoniec Sonnyho) či mladučkého Martina Sheena…Coppola si tvrdohlavo stál za svojím Al Pacinom, no štúdio ho priam neznášalo, a za žiadnu cenu mu túto rolu nechcelo dať…Po nekonečných skúškach a presvedčeniach sa nakoniec úloha hlavného hrdinu celej trilógie, Michaela, ušla neznámemu mládencovi s menom Al Pacino, ktorý presvedčil najmä scénou, v ktorej v reštaurácií zabil Sollozu a policajného veliteľa a následne musel utiecť do rodiska svojho otca – na Sicíliu…

A do tretice všetko najhoršie – prišiel ten najväčší problém, ktorý sa usádzal ako hmla nad hlavami štábu pri každom dni. Ten problém spočíval v tom, že štúdio prestalo počas nakrúcania Coppolovi dôverovať a vyčítalo mu, že filmu chýba viac násilia. Coppolovi začal na chrbát neustále dýchať náhradný režisér, ktorý ho kontroloval a bol pripravený ho hoci kedy nahradiť, ak by tak štúdio rozhodlo.

Toľko neskutočných problémov predchádzalo tomuto veľkolepému mafiánskemu vrcholu resp.. celej trilógie. Coppola sa aj sám priznal, že neznáša násilie ako také, ale filmového násilia je tam akurát a dodnes úsmevne spomína na také „najväčšie brutálne pikošky“ : spomeňme si na strelu do oka sa masírujúcemu Moeovi Greenovi, ktorý si práve nasadzoval okuliare; Carlovo násilne bitie Connie, následná Sonnyho nakládačka Carlovi uprostred ulice, brutálne rozstrieľanie Sonnyho na diaľnici alebo Michaelov prelomový debut v reštaurácií. Vzhľadom na rozsah minutáže je koncentrácia násilia pomerne riedka, no ale práve v tom spočíva scenáristické a režisérske majstrovstvo urobiť nesmrteľný gangsterský film s menším počtom brutálnych a krvavých scén. Koniec koncov je to silná rodinná, až epická dráma, ktorá však nemá žiadne hluché, nudné miesta.

Herecké výkony sú na najvyššom možnom stupni. Životnú úlohu si tu zahrali hneď dvaja charizmatickí velikáni, oscarom ocenený Marlon Brando a na oscara nominovaný Al Pacino, ktorých dialógy (poprípade monológy) tvoria absolútnu špičku scenáristickej či hereckej dokonality. Ostatní predstavitelia sú bez debaty taktiež veľmi famózni. Pôsobivá je najmä scéna v záhrade, v ktorej otec Vito zveruje svoje silné rodinné impérium najmladšiemu synovi Michaelovi, dáva mu rady, skúsenosti a vysvetľuje zmysel jeho doterajšieho konania a nelegálnych činností, ktorý spočíval v uživení a zaobstaraní svojej rodiny bez ohľadu na spôsob živenia sa.

Krstný otec sa v roku 1973 postaral o jedno z najväčších oscarových prekvapení a zvratov v histórií udeľovania. Pred vyhlásením poslednej kategórie Najlepší film bezkonkurenčne viedol muzikál Kabaret s 8 Oscarmi na konte a Krstnému otcovi na konte svietili dva skromné Oscary (za scenár a pre Marlona Branda) a čuduj sa svetu, dostal aj hlavnú cenu. S tromi Oscarmi sa stal celkovým víťazom. Oscarového úspechu sa dočkala aj dvojka, no tá zlatých plešivcov uchmatla už o niečo viac, presnejšie šesť.

Počas natáčania si veľmi dobre rozumel pár Al Pacino a Diane Keaton, ktorí si boli od začiatku veľmi sympatickí a na plátne pôsobili veľmi očarujúco, aj vzhľadom na to, že Keaton hrala Michaelovú nevinnú, veľmi chápajúcu a kúzelnú priateľku, neskôr manželku Kate.

Keď už som spomínal určitú Coppolovu podobnosť s P. Jacksonom, tak aj ich obidva veľkolepé diela majú niečo spoločné . Obidva dlhoročné filmové projekty boli odsúdené na neúspech a rátalo sa iba s priemernými výsledkami. A výsledky sa dostavili ohromujúce. Tak ako sa stal Krstný otec navždy neprekonateľným v rámci gangsteriek, tak sa stal Pán Prsteňov absolútnou jedničkou vo filmovom fantasy svete. Títo dvaja giganti sa celkovo radia medzi dve najúspešnejšie trilógie v dejinách.

Film vo vás zanecháva riadnu dávku emotívnosti a donúti vás ho plne rešpektovať a ctiť, k čomu neodmysliteľne patria nezabudnuteľné herecké megakoncerty, plné životných mot ako napr: Vito Corleon: „Muž, ktorý netrávi čas so svojou rodinou, nikdy nie je mužom!“, Michael Corleon : „Nikdy sa nepridávaj na stranu, ktorá stojí proti rodine!“, alebo najpoužívanejšie gangsterské mottá : „Nič osobné, je to len obchod“! či „Ponuka, ktorá sa neodmieta.“

Fascinujúco, až morálne nekorektne je zostrihaná kostolná scéna, v ktorej sa Michael stáva krstným otcom Connieho dieťatka so záverečným, rafinovaným vyvražďovaním všetkých hláv mafiánskych rodín. Ak už je niečo pekelne dobrý strih – tak je to táto scéna, ktorá má výhradné miesto v rebríčku najlepšie zostrihaných scén kinematografie.

Nesmiem zabudnúť na uchu lahodiacu skvelú hudobnú klasiku (skomponoval ju rodený Talian Nino Rota), ktorá nás sprevádzala veľmi autentickým, dobovým svetom mafie a len blázon či nepočujúci by jej nepodľahol! Keď dnes počujem čo len tóninu z tejto nádhernej talianskej klasiky ihneď sa prenesiem do gangsterského sveta plného nesmrteľných filmových postáv, morálnych rodinných zásad, životných môt, blahobytu, lásky či nenávisti alebo do sveta plného Sicílie, zbraní, vína či životných tragédií, ktorý už nebude nikdy tak rozsiahlo, fantasticky a bravúrne nakrútený…

Originálny názov: The Godfather Part I.
Rok: 1972
Réžia: Francis Ford Coppola
Scenár: Francis Ford Coppola, Mario Puzo
Kamera: Gordon Willis
Hudba: Nino Rota
Hrajú: Marlon Brando, Al Pacino, James Caan, Robert Duvall, Talia Shire, Diane Keaton, Richard Castellano, Sterling Hayden, Richard Conte, John Marley