Leon (Léon) © 1944 Gaumont
Talentovaný Francúz Luc Besson vytvoril v roku 1990 vo svojom slávnom režijnom hite o nájomnej vrahyni Nikite malú roličku zabijaka, v ktorej sa mihol jeho dvorný herec Jean Reno. Ikonický potenciál postavy Viktora čističa vŕtal v hlave režiséra tak dlho, až sa mu rozhodol venovať celý film. V roku 1994 vtrhol do kín silný príbeh zakázanej lásky a zaslúženej pomsty s názvom Leon.
Film vznikol v produkčnej pauze nakrúcania ďalšieho Bessonovho veľhitu, Piaty Element (The Fifth Element, 1997), ktorý pripravoval niekoľko rokov, no pre pracovnú vyťaženosť hlavnej hviezdy, Brucea Willisa, museli nakrúcanie na niekoľko rokov odložiť. V tvorivej nálade nechcel prepásť svoju kreatívnu múzu, a tak sa rozhodol vytvoriť produkčne neporovnateľne menší film s jednoduchším scenárom a čistejším nosným motívom. Paradoxne, príbeh samotárskeho nájomného vraha, ktorý miluje svoju izbovú rastlinu a staré muzikály, je negramotný a závislý na mlieku, nadchol kritiku i obecenstvo oveľa viac ako megalomanská produkcia sci-fi spektáklu.V kontraste k profesionálnemu zabijakovi pripísal dvanásťročnú lolitku, ktorej život navždy zmení skorumpovaný fízel na drogách. Dokonalý scenár sa opieral o brilantné herecké výkony všetkých zúčastnených na čele s málovravným Renom, ktorý sa pre úlohy tvrdých Francúzov narodil. Gary Oldman si hláškujúcim policajným feťákom Stansfieldom rozšíril rad vyšinutých záporákov, z ktorých ide rešpekt. Do úlohy mladučkej Mathildy obsadili vynikajúcu Natalie Portman, ktorej nevinný pohľad zosobňuje detskú nepoškvrnenosť a zároveň skvele umocňuje predstavovanú zakázanú lásku medzi maloletou a starnúcim vrahom. Motív nedovolenej romance sa len letmo vznáša vo vzduchu, no je všadeprítomný. Kvôli obave zo zatratenia pedofilnej lásky radšej Besson ubral Leonovi na intelekte, aby tak demonštroval čistotu vzťahu medzi dvoma vyhnancami, ktorí v sebe našli zaľúbenie bez akýchkoľvek fyzických prejavov. Úplne sa však tento vzťah od úchylky očistiť nepodarilo.
Z filmu bolo vyškrtnutých viacero narážok podporujúcich znepokojivý charakter vzťahu Leona s Mathildou, pravdepodobne pre tlak Portmanovej rodičov, ktorí počas nakrúcania len jedenásťročnú dcéru značne strážili. V zmluve mala taktiež prísne stanovené pravidlá týkajúce sa scén fajčenia cigariet. Nesmelo ich byť viac ako päť, Natalie nesmela šlukovať a priamo vo filme s tým musela aj seknúť, čo zapracovali do scenára. Debutujúcu mladú herečku pôvodne kasting odmietol, no Bessonovi sa veľmi páčila na kamerových skúškach, kde hrala scénku s túžbou po pomste mŕtveho bračeka. V hre bola i pätnásťročná Liv Tyler, no na postavu Mathildy bola už pristará.
Gary Oldman sa vo filme ukázal ako vynikajúci improvizátor. Scéna v ktorej Stansfield svojej obeti rozpráva o uznaní k Beethovenovi v pôvodnom scenári vôbec nebola. Nakrúcala sa na viac krát, pričom každý raz vymyslel Gary iný nepripravovaný príbeh. Rovnako prekvapil i v scéne vypočúvania Mathildinho otca, keď ho priam nepríjemne ovoniaval. Oldman bol k hercovi až neprimerane fyzicky blízko a jeho šokovaný nervózny výraz v tvári bol absolútne autentický.
Rola Leona bola od začiatku zamýšľaná pre Jeana Rena a nikoho iného. Veľký záujem stvárniť herecky vďačnú postavu vraha so srdcom na pravom mieste mali Mel Gibson i Keanu Reeves. Zo strany produkcie však nenastali žiadne zmeny a Reno podal vo filme svoj životný výkon.
Scenár má na svedomí sám režisér a povráva sa, že zakázaný vzťah odzrkadľuje jeho vlastné súkromie. V 32 rokoch totiž chodil iba s pätnásťročnou herečkou Maïwenn Le Besco, ktorá si strihla rolu blonďavej prostitútky v úvode filmu.
O hudobnú zložku, ktorá film nenápadne dotvára, sa postaral Bessonov dvorný skladateľ Eric Serra. Jeho hudba obrazu nedominuje, tvorí dokonalú symbiózu s rozprávaným príbehom. Serra napísal k Leonovi i finálnu skladbu, ktorú však vymenili za Stingovu pieseň Shape of my Heart. Serrova melódia bola nakoniec použitá v bondovke Zlaté oko (Golden Eye, 1995) a získala viacero ocenení. Podmanivú kameru mal na starosti Thierry Arbogast, ďalší Bessonov obľúbenec. Zaujímavosťou je, že všetky interiérové scény boli nakrúcané v Paríži, zatiaľ čo exteriéry sa odohrávajú v New Yorku.
Besson vo svojej po všetkých stránkach vynikajúcej snímke dokázal skombinovať americký rozpočet s európskou svojráznou atmosférou. Silné emócie a strhujúce akčné scény podporené pamätihodnými dialógmi robia z Leona to pravé filmové umenie. Snímka nerozpráva len suchý príbeh zabijaka, ale láskavú story outsiderov túžiacich po zapustení koreňov.
