Mafiáni

Martin Scorsese, známy svojím sugestívnym podaním, problémovými hrdinami s veľkými, mnohokrát ťažko dosiahnuteľnými cieľmi a zručnou technickou filmárčinou, sa po úspechoch a uznaní, aké mu priniesli dnešné klasiky ako Taxikár, Zúriaci býk či Posledné pokušenie Krista, pustil do famóznej mafiánskej fresky, do ktorej obsadil svojich obľúbených hercov – zohraté duo – ktoré už korigoval v oscarovej boxerskej dráme Zúriaci býk, Roberta De Nira a Joa Pesciho.

Týmto filmom sa Scorsese tešil oveľa väčšej obľube z rady fanúšikov, ako to bolo v prípade pochmúrneho Taxikára a Zúriaceho býka. Mafiáni sa stali spomedzi jeho vážnych filmov prvým prístupnejším a menej náročnejším filmom, ktorý bol určený širšiemu, ak nie širokému publiku. Tento film neznamenal zmenu iba v jeho tvorbe, ale aj v štýle rozprávania mafiánskych filmov, ktoré zopakoval aj o päť rokov neskôr v úspešnom Casíne, kde do hlavných úloh zasa obsadil spomínaný tandem De Niro – Pesci.

Rozprávanie príbehu sa začína vetou : „Pokiaľ viem, vždy som sa túžil stať gangstrom…“, školáka Henryho Hilla, ktorý sa ocitol na prahu puberty a vždy ho akosi priťahovala mafiánska spoločnosť, ktorú zvykol obdivovať len cez okno svojej izby. Túžba žiť ako oni, „zarábať“ ako oni, obliekať sa ako oni ho ovládla natoľko, že sa predsa len medzi vysnenú spoločnosť dostal. Začínal s drobnými službičkami pre miestneho bossa Paula Cicera – doručoval jeho zásielky a odkazy, predával cigarety alebo ničil autá. Jeho nevídaná skromnosť, neukecanosť a poctivosť ho vyniesli na vysokú priečku obľúbenosti. Svoje definitívne zaradenie do miestnej mafie spečatil až vtedy, keď ho polícia zadržala za nelegálny predaj cigariet a odmietol vypovedať. Naučil sa tak dve základné veci : „Neprezradiť kamaráta a držať jazyk za zubami“.

Za nasledujúci čas spoznal Henry nespočetné množstvo vplyvných ľudí, okrem iných aj obávaného a rozumného bossa Jimmyho Conwaya (Robert De Niro), ktorý sa stal jeho „učiteľom“ a zobral si ho pod svoje krídla a šialeného gangstra Tommyho DeVita (Joe Pesci). Spolu vytvoria osvedčenú a zohratú trojku, ktorej nerobí žiaden problém zabiť člena inej gangsterskej skupiny, následne ho zakopať v lese či vylúpiť letisko Lufthansa v hodnote 6 miliónov dolárov. Henry si počas tejto búrlivej mladosti stihne nájsť lásku svojho života, stredoškolské židovské dievča Karen (Lorraine Bracco), ktorú vlastne spozná vďaka Tommymu. Samozrejme takýto čiperný život sa neskôr nezaobíde bez mileniek a vážnych manželských kríz. Vo svojich 21. rokoch má Henry nemalé konexie, peniaze, obleky a nakoniec aj svadbu s Karen plnú hostí a štedrých obálok. Henry Hill je mafián. A nie hocijaký.

Gangsterky patria medzi jeden z najobľúbenejších žánrov filmovej produkcie. Možno aj preto, že ich nie je také kvantum a najmä v poslednej dobe cítiť ohromný úbytok, a tak nám nezostáva nič iné ako vyhľadávať staré dobré, tak ľahko neopozerateľné mafiánske lahôdky. Už je to dávno, keď filmovému svetu vládol Francis Ford Coppola a jeho „matka všetkých gangsteriek“ – Krstný otec (1972, 1974, 1990), alebo keď Brian De Palma potvrdzoval úroveň a žiadanosť tohto žánru filmami Zjazvená tvár (1983) a Nepodplatiteľní (1987). Sergio Leone sa dokonca svojím kvalitným (avšak americkou akadémiou úplne opomenutým) rozsiahlym eposom Vtedy v Amerike (1984) rozlúčil so svetom filmu. Naposledy sme sa skvelou mafiánskou vecičkou mohli pokochať v roku 2002 od Sama Mendesa – Road to Perdition. Samostatnú kapitolu v tomto žánri tvorí samozrejme aj Martin Scorsese, ktorý prispel do tohto žánru takmer trojhodinovým Casínom, kde dopodrobna zmapoval chod luxusného kasína a sčasti aj Gangami New Yorku, aj keď tie sú na rozdiel od vyššie spomínaných predsa len z trochu iného súdka.

Vzostup a pád gangstera Henryho Hilla však už nikdy nezopakoval. Scorsese mapuje jeho životnú cestu od roku 1955 až po rok 1980. Za ten čas sa stihol Henry s Jimmym dostať do väzenia za brutálnu bitku jedného neplatiča, ktorý mal zhodou okolností známosť na úradoch a oproti ich lúpežiam a vraždám tento, vskutku, malý incident vyšiel na povrch a súd ich poslal na 10 rokov „do chládku“. Pravý mafián sa však nezaprie ani vo väzení a Henry zablúdil do neprebádaných končín – zaplietol sa do obchodu s drogami. Keď je však po 4 rokoch podmienečne prepustený, ani na Pauliho žiadosť neprestáva s distribúciou drog. Už starý dobrý don Corleone vedel, že drogy sú až príliš nebezpečné pre mafiánske obchody. A drogy sa stali aj hlavnou príčinou jeho gangsterského pádu, keď sa mu na stopu dostalo protidrogové oddelenie (nezabudnuteľný rušný deň plný vybavovačiek s prenasledujúcou helikoptérou). Po prepustení na aukciu však vytušil, že Jimmy sa ho chystá zlikvidovať (vynikajúca scéna v kaviarni) a jedinou šancou na slušný život zostalo svedčenie proti nemu a Paulimu. A tak za podmienky policajnej ochrany a zmeny identity svedčil proti vlastným ľuďom, proti ľuďom, ktorý si medzi sebou hovorili Goodfellas, čo v preklade znamená goodfella – jeden z nás, správny chlap. Poslal do väzenia ľudí, na ktorých pred tým nedopustil a ktorý mu boli rodinou, čiže všetkým.

Joe Pesci je absolútne najvtipnejšia, najrušnejšia a najlepšia herecká zložka. Scorsese obsadil Pesciho do úlohy výbušného, ukecaného, vulgárneho, psychopatického a nerozvážneho zabijaka s veľkým rešpektom a autoritou. Pesci v roku 1991 zaslúžene získal Oscara za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe. Len pre zaujímavosť, v rámci svojho oscarového výkonu padlo v jeho podaní neuveriteľných, takmer 200 krát slovo „fuck“. Medzi jeho legendárne filmové momenty patria napríklad scény ako „Ako myslíš, že som smiešny“, scéna nočnej večere s jeho maminkou, ku ktorej si všetci traja prišli, po jeho „vyčíňaní“, po lopatu alebo sekvencia, kde si najprv doberal, potom postrelil do nohy a nakoniec zabil chudáka – čašníka Spidera. Ako to už zo života, či z mafiánskych filmov vieme, mafián nežije nikdy veľmi dlho a tak to bolo aj s Tommym. Akonáhle sa stal plnohodnotným členom mafie (ktorým sa môže stať iba 100% Talian a tým Henry ani Jimmy neboli) bol zastrelený ako rušivá a slabá zložka mafiánskeho mechanizmu.

Robert De Niro, Scorseseho dvorný herec a ináč najobsadzovanejší mafián v celej histórií kinematografie (Krstný otec II., Vtedy v Amerike, Casíno, Analyzuj) nepodáva svoj najlepší, ale štandardný výkon. Scorsese si pre rolu hlavného hrdinu knižnej predlohy Nicholasa Pileggiho – Wise guy (názov sa premenoval na Goodfellas, aby sa film nezamieňal s filmom Wiseguy z roku 1987) vybral mladého Raya Liottu, predstaviteľa ináč „béčkových“ filmov a malých úloh, ktorý postave Henryho Hilla daroval svoj závoj nesmrteľnosti.

Mafiáni sú nakrútení skutočne poctivo, bravúrne a štýlovo. Fascinujúce sú prvky, ktoré sa len tak ľahko nevidia, a v novších dielach už dupľom nie. Aj úplný filmový laik si nemohol nevšimnúť krásne dlhé scény snímané na jeden záber (ťah) bez zbytočných strihov, na pozadí ktorých sa odohrávala situácia komentovaná naším sympatickým rozprávačom Henrym. Dozaista štýlovo pôsobia aj sekvencie, v ktorých sa obraz (väčšinou pohľad na niečiu tvár) zasekne na 3-4 sekundy, popri čom Henryho rozprávanie pokračuje ďalej.

Svižnú a realistickú prechádzku mafiánskym svetom dopĺňa obstojný strih Scorseseho dlhoročnej oscarovej pracovníčky (Zúriaci býk) Thelmy Schoonmaker a dobová hudba počnúc dobovými swingovými a končiac rock and rollovými pesničkami, z ktorých bez problémov rozpoznáme hlas Mika Jaggera či Erica Claptona.

Rok 1990 by sa mohol nazvať aj rokom Kevina Costnera a gangsteriek. Oscary s prehľadom vyhral Costner, ktorý sa zhostil popri hlavnej úlohe aj pozície režiséra a jeho ľudský príbeh o spoznávaní indiánskej kultúry bol odmenený 7 Oscarmi. No o Oscara za najlepší film sa vtedy uchádzali dokonca až dve gangsterky. Okrem Mafiánov si svoje čestné miesto v nominovanej päťke vyslúžil aj Coppolov záverečný diel trilógie Krstný otec. A ten po „oscarovom mafiánskom“ súboji Andy Garcia vs. Joe Pesci odišiel s piatimi nomináciami naprázdno.

Mafiáni znamenali pre filmový svet exkluzívnu prechádzku do zákulisia organizovaného zločinu. Príbeh Henryho Hilla tvorí asi ten najprijateľnejší mafiánsky film všetkých čias. Tento výsledok dosiahol práve muž, ktorého filmy sú po veľkej väčšine dosť ťažko stráviteľné. Hluché miesta alebo natoľko kvalitné dialógové sekvencie, ktoré by pre niektorých menej zbehlých filmových divákov mohli pôsobiť nudne by ste v tomto majstrovskom diele márne hľadali. S týmto jedinečným kúskom sa budete tak ťažko lúčiť, ako sa lúčil Henry so svojím gangsterským životom. Prečo? Odpoviem vám jeho vlastnými slovami : „Mali sme všetko, čo sme chceli.“

Originálny názov: Goodfellas
Krajina: USA
Rok: 1990
Minutáž: 145 minút
Réžia: Martin Scorsese
Scenár: Nicholas Pillegi, Martin Scorsese
Kamera: Michael Ballhaus
Hrajú: Ray Liotta, Robert De Niro, Joe Pesci, Lorraine Bracco, Paul Sorvino, Mike Starr, Frank Vincent , Vincent Gallo, Chuck Low