Mladí muži za pultom

Rok 1994 bol na filmové zážitky kultového charakteru veľmi bohatý. Quentin Tarantino si pop-kultúrou preplneným Pulp Fiction dotvoril pozíciu najzaujímavejšieho „magora“ poslednej dekády minulého tisícročia, ostrieľaný Robert Zemeckis nás obdaroval úžasným multioscarovým príbehom Foresta Gumpa a Frank Darabont filmom The Shawshank Redemption okúsil celovečerný debut. Okrem týchto projektov sa dostalo na božie svetlo množstvo iných kvalitných kúskov a aj úplne nezávislý počin ešte nezávislejšieho režiséra, udržujúceho si svoju prestíž dodnes. Celuloid ponúkol svetu newjerseyského patriota Kevina Smitha a jeho Clerks, u nás známych ako Mladí muži za pultom, ktorí položili základy vzniku pop-kultúrnych ikon Jaya a Mlčanlivého Boba a radu filmov, vyznačujúcich sa autorskou invenciou nového majstra.

O tom, že Tarantino sa remeslu nepriučil v žiadnej akreditovanej inštitúcii, ale v (ne)obyčajnej videopožičovni, sa všeobecne vie. Smith chodil štyri mesiace na Vancouverskú školu filmu, plnohodnotného vzdelania sa mu teda nedostalo. Ihneď potom sa pustil do práce na tomto významnom projekte, ktorý je okrem iného dokonalým stelesnením naplneného sna, keďže čoby scenárista a režisér vložil do projektu všetko. Snímku, nakrúcanú na Kodak Plus-X film 16 mm kamerou ARRI SR-2, podriadil plne čiernobielemu prevedeniu a jej cena bola na filmové pomery smiešna, no 26 800 dolárov (niektoré zdroje uvádzajú rozpočet 27 575) a ďalších 27 000 na soundtrackové práva sa aj tak nezískavalo ľahko. Vyčerpaním desiatich kreditných kariet, predajom obľúbenej zbierky komiksov (ktorú si neskôr odkúpil naspäť), finančnou výpomocou rodiny a prácou v obchode Quick Stop Groceries alebo RST Video (Rajiv, Sarla, Tarlochen Videos), situovaných v New Jersey, dokázal vytvoriť svoj celovečerný debut (predtým sa podieľal na dokumente May Day: The Crumbling of a Documentary).

Pri písaní scenára sa inšpiroval Božskou komédiou Dante Alighieriho a príbeh rozdelil do deviatich častí, reprezentujúcich deväť prsteňov pekla. Jeho hlavnými hrdinami sú dvadsiatnici Dante a Randal a dej sa odohráva poväčšine v obchode s rozličným tovarom, na jeho streche, alebo v susednej požičovni, poprípade prostredníctvom kultového dua Jaya a Mlčanlivého Boba vonku pred obchodíkmi, v ktorých stroskotanci Dante a Randal pracujú. Samotný vznik názvu Clerks je takisto zaujímavý. V dokumente The Snowball Effect Smith spomína, že pôvodný názov filmu, Inconvenience, bol neskôr zmenený na Rude Clerks a napokon skrátený na Clerks. Logo filmu (pozri plagát) pramení z názvov niektorých známych magazínov a značiek jedla. Konkrétne magazínov Cosmopolitan (C), Life (L), Rolling Stone (E), zemiakových chipsov Ruffles (R), cukríkov Clark Bar (K) a oríeškov Goobers Box (S).

Kultovosť tohto diela spočíva jednoznačne v obsahu, v rozoberaných témach a pop-kultúrnych narážkach na rôzne filmové klenoty. Smith otvorene kritizuje cigaretové koncerny, ktoré označuje ako „rakovinových nacistov“, upozorňuje na fakt, že človek by mal hľadať vo svojej práci zmysel a nemal by sa neustále presviedčať o začiatku nového života, nefňukať kvôli zbytočnostiam a nehádzať vinu za svoje neúspechy na druhých. Takisto sa naváža do cien tovarov, novinárov a zbavuje nás myšlienky stať sa právnikmi. Samozrejme si neodpustí háklivú tematiku sexu, a tak sa dozvedáme, že nie je dôležité s koľkými ženami chlap spal, ale koľko mužov žena orálne uspokojila, a vraj ak sa mužovi podarí vyčariť „úsmev“ na ženskej tvári, považuje sa to za talent, zatiaľ čo opačný akt je len štandard. Z pop-kultúry to najviac schytáva Star Wars, najmä Návrat Jediho so svojím vykorisťovaním robotníkov na stavbe Hviezdy smrti, ďalej sú zrejmé odkazy na filmy Indiana Jones a Chrám skazy („No time for love, Dr.Jones“), a Modrý zamat (Jayovo: „I’ll fuck anything that moves“) a Čeľuste („We’re gonna need a bigger boat“) prostým namáčaním nachos do omáčky.

Tieto zosymbiozované aspekty sú súčasťou na pohľad banálneho jednodenného príbehu Danteho a jeho „na všetko mám argumenty“ kamoša Randala, počas ktorého riešia vážne otázky bytia a zažívajú rôzne vtipné sekvencie v spoločnosti Danteho bývalej a súčasnej priateľky, dvoch flákačov Jaya a Boba, večne postávajúcich pred obchodom, a hlavne zákazníkov predajne resp. požičovne, zakaždým si odnášajúcich vulgárne poznámky (aj niečo viac), adresované na ich osobu. Smith obsadil ako ústredné duo Briana O’Hallorana a Jeffa Andersona (je neuveriteľné, že druhý menovaný nikdy predtým nehral). Utáraného a nadržaného dílera Jaya zahral Jason Mewes, ktorý bol vraj pri svojom „nočnom tanci“ veľmi plachý (štáb musel opustiť miesto a nechať kameru bežať), no a do úlohy tichého Boba, ktorý za celý film prenesie len jedinú repliku, vyzdvihujúcu ženskú obetavosť (v každom ďalšom filme sa počet slov/viet zvyšuje), sa šikovne vsunul sám Kevin Smith. Tým len umocnil porovnávanie s Tarantinom (svojské filmy, pop-kultúra, réžia, scenár, herecká a produkčná činnosť).

Nakrúcanie diela prebiehalo tri týždne v prostredí Quick Stop a RST, kde Smith cez deň zarezával, čiže obchod bol voľný až po otváracích hodinách a z tohto dôvodu sú rolety v interiérových scénach zatiahnuté (režisér to vysvetľuje prostredníctvom Danteho, ktorý sa sťažuje na zámky upchané žuvačkami). Počas pretvárania scenáru do filmovej podoby spával režisér len zopár hodiniek denne a traduje sa, že ku koncu natáčania zaspával priamo na pľaci, no vďaka nesmiernej podpore rodiny a priateľov sa všetko nakoniec vydarilo. K Mladým mužom za pultom sa neskôr pridalo ďalších päť filmov, žánrovo a dobovo veľmi podobných, ktoré sa odohrávajú v New Jersey a spája ich kultovosť Jaya a Mlčanlivého Boba. Sú známe ako View Askewniverse (Flákači, Hľadám Amy, Dogma, Jay a Mlčanlivý Bob vracajú úder a tohtoroční Mladí muži za pultom II). O obľube Mladých mužov svedčia aj štatistiky najkradnutejších videokaziet v USA.

Prvýkrát boli distribuovaní na IFFM (Independent Featured Film Market), kde sa zapáčili Bobovi Hawkovi, členovi Sundance Advisory Committee a ten ich predstavil na festivale. Spočiatku snímku odmietol i sám veľký nezávislák Harvey Weinstein, ale neskôr ho presvedčila scéna „37“, odkúpil práva na distribúciu za štvornásobok nákladov a preukázal tým veľkú službu. Nielen sebe a spoločnosti Miramax (na lístkoch trhli vyše tri milióny dolárov), ale aj divákom, ktorí Smithovo debutové dielko nadšene povýšili na generačný kult 90. rokov.

Originálny názov: Clerks
Krajina: USA
Rok: 1994
Minutáž: 92 minút
Réžia: Kevin Smith
Scenár: Kevin Smith
Kamera: David Klein
Hrajú: Brian O’Halloran, Jeff Anderson, Jason Mewes, Kevin Smith, Marilyn Ghigliotti, Lisa Spoonhauer