Mlčanie jahniat

V našej rubrike, v ktorej sa vraciame k dielam tzv. zlatého fondu svetovej kinematografie, jednoznačne nesmie chýbať lahôdka a absolútna dominanta subžánru psychothriller – Mlčanie jahniat. Nie je to až tak dlho, kedy tento film ohúril divákov po celom svete a americkú filmovú akadémiu oslovil natoľko, že sa mu rozhodla ako iba tretiemu (a do dnešného dňa zatiaľ poslednému) filmu v histórií udeliť 5 pozlátených plešivých rytierov v tých úplne najhodnotnejších kategóriách (film, réžia, scenár, herec a herečka v hlavných úlohách)

Kto by len mohol zabudnúť na skvostné herecké verbálne súboje, v podaní dvoch hereckých ikon, Anthonyho Hopkinsa ako dr. Hannibala Lectora a Jodie Foster alias agentky Starlingovej. A ako sa ich životné cesty vlastne skrížili? Pripomeňme si.

Baltimore sužuje strach a des z brutálnych vrážd mladých obéznych dievčat, ktoré unáša, väzní, zabíja a následne sťahuje z kože človek, verejne známy ako Buffalo Bill (Ted Levine). Baltimorská polícia sa nedokáže s prípadom pohnúť ďalej a tak sa odhodlá podstúpiť vážny krok. Agent FBI Jack Crawford (Scott Glenn) posiela jedného z najtalentovanejších študentov akadémie FBI, mladučkú a neskúsenú Clarice Starlingovú na „kus reči“ za presláveným, psychopatickým kanibalom – dr. Hannibalom Lectorom, ktorý pre baltimorskú väznicu predstavuje už dobrých 8 rokov najcennejší úlovok.

Brilantný rozhovor s inteligentným bývalým psychiatrom, ktorý svojich psychicky narušených pacientov pojedal mal iba čo-to pridať na skúsenostiach mladej agentky, no v skutočnosti šlo Crawfordovi o niečo úplne iné. Chcel aby sa Clarice s Lectorovou výraznou pomocou podarilo vytvoriť psychologický profil Buffalo Billa, čím by sa uľahčilo jeho dolapenie.

Situácia naberá na vážnosti, keď sa ďalšou unesenou obeťou stáva dcéra významnej senátorky Martinovej. Medzi tým si mladá študentka úplne získava Hannibalove sympatie, ktorý jej ohľade vrážd a samotného Billa poskytuje indície s množstvom skrytých významov. Za svoju ochotu si ale niečo pýta. A to nie hocičo, ale nejaké informácie z Clarice-inho súkromia či minulosti. Clarice na základe rýchlych, ale plnohodnotných rozhovorov v chladnej tmavej podzemnej chodbe, ktorá sa hemží samými obdobnými exemplármi (za zmienku stojí Lectorov sused Miggs, ktorý viete dobre, čo cíti…), prichádza k veľkému predpokladu, že Lector vyčíňajúceho vraha osobne poznal.

Od samotnej senátorky vzápätí prichádza lukratívna ponuka – keď im pomôže pri dolapení väzniteľa jej dcéry, bude prevezený do priateľnejšieho väzenského prostredia s výhľadom na okolité lesy. Lector je však ale otvorene ochotný pomôcť iba talentovanej agentke. Ich pracovný vzťah však prerastá v silnejšie puto a za indície a informácie o Buffalo Billovi sa Lector dozvedá o Clarice-inom trpkom detstve a traumatizujúcej udalosti, ktoré jej nedajú spávať. Jediný, kto jej môže pomôcť sa s touto traumou vyrovnať, rovnako ako i pomôcť v dolapení šialeného transexuála je šarmantný a démonický psychiater, odsúdený na doživotie.

Teraz nám zostáva zodpovedať na jednoduchú, no najdôležitejšiu otázku: Prečo? Prečo sa práve Mlčanie jahniat stalo kultovým dielom? Otvorene priznávam, že nepoznám žiaden film, ktorému by sa podarilo skĺbiť nasledujúce aspekty ako nadpriemerné oscarové herecké výkony (ktoré sa na takejto úrovni podávajú zväčša iba v žánri dráma), výborný scenár, inteligentný dej s mnohými zvratmi, neustále napätie, psychologické dialógy a v neposlednom rade hororové prvky do tak príťažlivej formy.

Mlčanie jahniat určite hororom nie je, i keď sa o to mnohí po jeho vzhliadnutí snažili presviedčať, no prvky hororu mu uprieť nemôžeme. Už len na samotnom začiatku, podobne ako v Kubrickovom Osvietení sa nám do uší dostáva hudba, ktorá evokuje horor. Hudba uznávaného, oscarom oceneného Howarda Shorea (Sedem, Pán Prsteňov, Letec) spolu s kamerou, ktorá umne a detailne prestriháva psychologické dialógy Starlingovej a Hannibala vynikajúco dokresľuje mrazivú atmosféru. Ďalším prvkom, ktorý evokuje nábeh na horor sú bezpochyby naturalistické scény. Či už je to scéna prehliadky mŕtveho tela alebo Hannibalov samotný fascinujúci a prefíkaný útek, patriaci medzi najpamätihodnejšie scény kinematografie.

Tak ako drvivá časť našich kultov aj Mlčanie jahniat bolo inšpirované knižnou predlohou. Slávny Thomas Harris, ktorý je stvoriteľom kultovej filmovej postavy dr. Lectora sa pri písaní Mlčaní jahniat (1988) pri vytváraní Buffalo Billa nechal inšpirovať skutočným, slávnym masovým americkým vrahom Edwardom T. Geinom (1906-1984), od ktorého čo-to odkukalo aj Psycho či Texaský masaker. Tento film avšak rozhodne nie je prvým filmom k tejto téme. Prvý film o našom kanibalskom psychiatrovi niesol názov Lovec ľudí (Manhunter) a bol inšpirovaný Harrisovou prvou knihou o Lectorovi – Červený drak, ktorú v roku 1986 sfilmoval dnes už veľmi dobre známy Michael Mann (Miami Vice). Atraktívnej hlavnej úlohy sa zhostil Brian Cox. Áno, určite vám toto meno nič nehovorí. Tento film totiž publikum ani kritikov aj napriek svojej obstojnej kvalite veľmi neoslovil. Najčerstvejšia Harrisova kniha nesie názov Hannibal Rising (Young Hannibal : Behind the Mask) a sleduje mladosť nášho hlavného hrdinu od jeho šiestich do dvadsiatich rokov. Samozrejme práva na sfilmovanie hneď zakúpili filmoví producenti, no režisérske či herecké zloženie znie viac ako žalostne. Slovenská premiéra tohto počinu je zatiaľ stanovená na apríl 2007.

O kultovosti Demmeovho diela svedčí aj fakt, že tento, nazvime ho originál, sa dočkal sequelu (pokračovania) a dokonca aj prequelu („predpokračovania“, reps. pokračovania, ktoré sa dejovo odohráva pred originálom). Kým Scottov Hannibal (2001) do veľkej časti sklamal, Červený drak (2002) bol o triedu lepší, no stále dobrý kus od neprekonateľného Demmeovho Mlčania. Musím tak trochu smutne konštatovať, že s Philadelphiou (1993) tvorí Mlčanie jahniat jediný svetlý moment vo vyše 30-ročnej režisérskej kariére režiséra Jonathna Demme-a.

O jedinečnosti svedčí aj samotná postava nadpriemerne inteligentného, prefíkaného a diabolského Hannibala Lectora, ktorá nemá obdoby. A to nie iba preto, že predstavuje jednu z najcharizmatickejších a najkultovejších postáv, ktoré sme kedy na striebornom plátne mohli vidieť, a ktorá nás desí a fascinuje zároveň. Vynára sa tu určitá dilema a rozporuplnosť, ako chápať túto postavu. Dr. Lector totiž nepredstavuje klasického vraha, lebo tým je vo filme jednoznačne psychopatický Buffalo Bill. A Lector predsa pomáha samotnej Clarice (v jej vzostupe po rebríčku FBI) a zároveň v dolapení masového vraha. No na druhej strane nemôžeme samozrejme tvrdiť, že kanibalský psychiater s démonickým chladným pohľadom, diabolským úškrnom, neposlušným jazykom a ulízanými vlasmi je kladná postava. Práve naopak, je to postava záporná a ešte ako. Je to stelesnené zlo a inteligencia, čo určite nie je najlepšia kombinácia. Suma sumárum, Hannibalova postava v oscarovom podaní Anthonyho Hopkinsa je absolútne jedinečná, podobne ako film samotný.

Mlčanie jahniat nie až tak dlhú dobu naháňa hrôzu a spôsobuje ježenie chlpov na nestiahnutej koži divákov. Osobne nepoznám človeka, čo len trošilinku do filmu zaintresovaného, ktorý by túto klasiku a vzor psychologického thrilleru, z ktorého čerpá mnoho nových thrillerov, nevidel, nebodaj nepoznal. Neviem ako vy, ale vždy, keď tento film pozerám znova a znova, neustále v ňom nachádzam niečo nové, nevyčerpateľné. Urobte to aj vy, však dočkať sa Lectorovho vykúpenia a Clarice-inho umlčania jahniat je famózny zážitok, ktorý sa opakuje len pri opakovanom sledovaní.

„Tak rád bych si s vámi popovídal, ale na večeři mám starého přítele…sbohem.“

Originálny názov: The Silence of the Lambs
Krajina: USA
Rok: 1991
Minutáž: 110 minút
Réžia: Jonathan Demme
Scenár: Thomas Harris, Ted Tally
Kamera: Tak Fujimoto
Hudba Howard Shore
Hrajú: Anthony Hopkins, Jodie Foster, Scott Glenn, Anthony Heald, Ted Levine, Frankie Faison, Kasi Lemmons, Brooke Smith, Obba Babatundé, Diane Baker, Roger Corman, Charles Napier, Cynthia Ettinger, Chris Isaak, Daniel von Bargen, George A. Romero, Ted Monte