Most cez rieku Kwai

V celej histórii filmu sa vždy našli filmy, ktoré zapadajú do označenia veľkofilm. Veľa ľudí si pomyslí, že keď dostane režisér k dispozícii obrovský rozpočet, stovky spolupracovníkov, najjagavejšie herecké hviezdy a kvalitný scenár, nemôže z toho vzniknúť zlý film. Ale zdanie často klame, pretože viesť takýto projekt do úspešnej finálnej podoby je vec preťažká a aj skúsený režiséri často v tomto pohoria. Perfektným príkladom je Wolfgang Petersen a jeho slabučká Trója. Meno režiséra David Lean zase naopak predstavuje tvorcu, ktorý dokázal posunúť pojem veľkofilm do nových rozmerov, keď posunul aj hranice ľudských možností v rámci natáčania filmu. Medzi jeho najznámejšie filmy patrí takmer štvorhodinový Lawrence z Arábie z roku 1962 a film o ktorom si dnes niečo povieme – Most cez rieku Kwai.

Príbeh filmu nás zavedie do japonského zajateckého tábora počas druhej svetovej vojny, keď doňho prichádza zajatá britská jednotka pod velením plukovníka Nicholsona (Alec Guinness), ktorá si napriek veľmi ťažkej cesty do tábora počas pochodu radostne a disciplinovane vyspevuje. Po príchode nových zajatcov pred Britov vystúpi veliteľ tábora plukovník Saito (Sessue Hayakawa), ktorý im vysvetlí, že z tábore sa nedá kvôli okolitej džungli ujsť a že ich úlohou bude vybudovať most cez rieku Kwai pre železnicu, ktorá má spojiť Bangkok s Rangúnom. V tomto bode je ale kameň úrazu, keďže Saito chce, aby pracovali aj dôstojníci, čo je proti vojenským konvenciám pre zaobchádzanie so zajatcami. Plukovník Nicholson odmietne aby jeho dôstojníci pracovali, začo sa dostane do vcelku brutálneho väzenia a Saito ho nechce pustiť, kým to nepovolí. Nakoniec ale Saito musí ustúpiť, pretože britskí vojaci bez svojich veliteľov naschvál zle pracujú a tak plukovníka pustí na slobodu.

Po prepustení Nicholsona sa do práce pustia Briti s nevídaným nadšením a dokážu most naprojektovať a stavať oveľa kvalitnejšie a najmä rýchlejšie než pod velením Japoncov. Táto skutočnosť je ale pre Saita veľkým ponížením, ktoré nesie veľmi ťažko. Medzi tým sledujeme príbeh Američana Shearsa (William Holden), ktorému sa priam zázrakom podarí z tábora utiecť a dostať sa do bezpečia. Tu ho ale po istom čase relaxovania kontaktuje výsadková jednotka, ktorá dostala za úlohu vyhodiť do povetria práve most, ktorý stavia plukovník Nicholson pre Japoncov. Shears spočiatku odmieta sa vrátiť ale potom ho donútia aby sa pridal k jednotke, ako znalec terénu. A tak sa Shears vracia späť do tábora, kde práve šťastní Briti končia s prácou na moste…

Film napriek svojej dĺžke (162 minút) diváka vôbec nezačne nudiť. Môže za to asi najmä inteligentný scenár, ktorý je adaptáciou románu Francúza Pierre Boulle, ktorý sa podieľal aj na písaní scenáru, aj keď nevedel vôbec po anglicky. Film by sa mal pravdepodobne zaradzovať medzi vojenské filmy, ale takmer neobsahuje akčné scény. Najväčší dôraz je kladený na postavy a najmä na psychologický boj medzí japonským a britským plukovníkom, ktorí obidvaja predstavujú úplne odlišné kultúry. Celkovo herecké kreácie hlavnej trojice (Guinness, Hayakawa, Holden) sú obrovským plusom celého filmu. Medzi ďalšie patrí realistickosť celého filmu (ktorá by mohla obstáť aj v dnešnej dobe) a príjemná hudbu z ktorej si hlavnú melódiu určite okamžite zapamätáte.

Okrem príbehu, ktorý je veľmi zaujímavo napísaný asi najviac ohromujúca je produkcia filmu. Samotný stotridsaťšesť metrov dlhý filmový most stavalo v skutočnosti päťsto robotníkov spolu s tridsiati piatimi slonmi osem mesiacov a táto stavba stála približne 250 000$ (vo filme mali most postaviť zajatci za dva mesiace). Vlak, ktorý na konci filmu prechádza cez tento most si požičala produkcia od jedného indického maharadžu. Po natočení filmu producent Sam Spiegel poslal filmový materiál do Británie pre istotu rozdelene na viac krát, ale aj tak sa podarilo jednu časť stratiť (práve tú, na ktorej bola koncová, extrémna drahá a náročná scéna). Nakoniec sa ale na šťastie filmový pás objavil úplne nečakane v Londýne bez najmenšieho škrabanca.

Táto drina pri výrobe filmu sa dočkala náležitého uznania v podobe kasového úspechu a takisto úspechu u kritikov. Film dostal sedem Oscarov, konkrétne za najlepší film, herec v hlavnej úlohe (Alec Guinness), režia (David Lean), adaptovaný scenár (Pierre Boulle, Michael Wilson, Carl Foreman), kamera (Jack Hildyard), strih (Peter Taylor) a hudba (Malcolm Arnold). Iba nominácie sa dočkal Sessue Hayakawa v kategórii herec vo vedľajšej úlohe. Film sa dočkal v roku 1988 pod názvom Návrat od rieky Kwai, ktorý bol ale oproti pôvodnému filmu iba slabým odvarom na ktorom našťastie nespolupracoval nikto z pôvodného tímu.

Originálny názov: The Bridge on the River Kwai
Krajina: USA
Rok: 1957
Minutáž: 162 minút
Réžia: David Lean
Scenár: Pierre Boulle, Michael Wilson, Carl Foreman
Kamera: Jack Hildyard
Hudba Malcolm Arnold
Hrajú: William Holden, Alec Guinness, Jack Hawkins, Sessue Hayakawa, James Donald, Geoffrey Horne, André Morell