Občan Kane

Občan Kane je po Krížniku Potemkin ďalším filmom, ktorý sa zvykne označovať za najlepší film všetkých čias. Aj keď je takéto označenie vždy subjektívnym hodnotením kritikov, na niečom sa predsa len musí zakladať. Takýto film musí mať na najvyššej možnej úrovni zvládnutú formálnu aj obsahovú stránku. Musí niečo do kinematografie priniesť a mal by mať nejakú výraznú hereckú hviezdu, alebo viac. Ale takisto by mal obsahovať aj niečo, nejaké čaro, ktoré bude divákov uchvacovať aj po rokoch, alebo aj keď už film videli. Teraz ide o to, či Občan Kane tieto požiadavky spĺňa a tak mu označenie jedného z najlepších filmov všetkých čias (možno aj najlepší film) patri právom.

Dej filmu je vyrozprávaný retrospektívne, pomocou flashbackov. Charles Foster Kane, ako jeden z najbohatších mužov svete a mediálny magnát, zomiera vo svojom obrovskom sídle Xanadu. Ako jedna z najznámejších osobností Ameriky je všeobecne známy, ale nikto nevie, čo sa s ním dialo v posledných rokoch. Mladý reportér začína pátrať po živote tohto slávneho muža na základe toho, že netuší, aký ma význam slovo, ktoré Kane vyslovil pri svojej smrti – Rosebud a postupne sa dozvedá všetko o živote veľkého muža…

Reportér sa tak postupne stretáva s osobami, ktoré mali s Charlesom Kanom voľačo spoločné. Či už ide o kamaráta z detstva, spolupracovníkov alebo o bývalú manželku, každý z nich mu doplní kamienok do mozaiky života Občana Kane a tak sa nakoniec pred ním zjaví celý obraz tohto človeka. Obraz o tom, čo dokážu spôsobiť peniaze a túžba po moci a že nájsť šťastie v takomto svete nie je vôbec nič ľahké. Podarí sa mu nakoniec aj zistiť, čo znamená to magické slovíčko Rosebud…

Režisérom tohto slávneho filmu je Orson Welles, ktorý bol známy už pred týmto filmom, ale Občan Kane mu priniesol večnú slávu. Preslávil sa, keď prerobil román H.G. Wells Vojna Svetov do rozhlasového poňatia, ktoré šokovalo celú Ameriku. Z knihy urobil voľačo ako rozhlasové spravodajstvo tak sugestívne, že množstvo občanov si naozaj myslelo, že Zem napadli Marťania. Novinárčina mu bola naozaj blízka, veď aj Občan Kane je spracovaný ako reportáž a začína ako keby dobovým filmovým týždenníkom. Okrem režírovania sa Welles vo filme ukázal ako predstaviteľ hlavnej úlohy. Svojím skvelým spracovaním vzostupu a pádu jedného človeka dodal filmu čaro ľudskosti a zdanlivú reálnosť príbehu.

Retrospektívna forma rozprávania bola asi najväčším šokom pre vtedajších divákov, nechápali jej a odchádzali z kina viacerý znechutený, pretože očakávali klasické priamočiare rozprávanie a dostali nelineárne rozprávaný príbeh, ktorý ovplyvnil generácie filmárov a momentálne je asi najčastejšie používaným spôsobom ako zaujímavo vyrozprávať príbeh (neviem ako by vtedajší diváci reagovali napríklad na film 21 gramov, kde je roztrieštenosť na najvyššej možnej úrovni). Z kina ale vychádzali aj ľudia nadšení inovatívnosťou filmu, takže sláva filmu sa začala šíriť medzi ľudí a návštevnosť filmu sa začalo prudko zvyšovať.

Ďalšími inovatívnymi prvkami boli kamera a strih. Kameraman Gregg Toland sa postaral o skvelé zosnímanie scén filmu, keď sa kamera logicky väčšinou sústredí na snímanie hlavnej postavy a toto zobrazenie sa mení spolu s tým, ako sa mení život Charlesa Kanea. Kameraman použil veľmi zvláštne uhly, ktoré sa stali pre tento film poznávacím znamením. Medzi jednotlivým scénami skvelo pracoval strih, najmä zaujímavým prelínaním. Takisto aj hudobný doprovod slávneho skladateľa Bernarda Herrmanna (zodpovedný aj za soundtrack ku Hitchcockovmu filmu Psycho) filmu dopomáha k výbornému diváckemu zážitku.

Uvedenie filmu sprevádzal škandál, keď mediálny magnát William Randolph Hearst vzal osobne posolstvo filmu a začal proti jeho tvorcom štvavú kampaň. To bol aj jeden z dôvodov, prečo film premenil iba jedinú oscarovú nomináciu – za scenár – z deviatich. V svojej dobre nepochopený sa stal Občan Kane v neskoršej dobe naozaj až kultovým filmom, ktorý zmenil film a úplne podľa mňa spĺňa požiadavky na jeden z najlepších filmov histórie.

Originálny názov: Citizen Kane
Rok: 1941
Réžia: Orson Welles
Scenár: Orson Welles, Herman J. Mankiewicz
Kamera: Gregg Toland
Hudba: Bernard Herrmann
Hrajú: Joseph Cotten, Agnes Moorehead, Ruth Warrick, Orson Welles, Alan Ladd, Arthur O’Connell, Richard Wilson, Louis Natheaux