Okno do dvora

Film Okno do dvora je síce filmom svetoznámym a samozrejme uznávaným, bohužiaľ však stojí v tieni svojho mladšieho súrodenca Psycha (1960). Režisér Alfred Hitchcock bol vždy známym kvôli osobitému prístupu k natáčaniu. Jeho filmy majú obrovský náboj a aj napriek jednoduchosti sú prakticky nesmrteľné. Jedným z takýchto jednoduchých, čo sa prostredia týka je aj Okno do dvora.

Aj napriek tomu, že sa celý film odohráva v jedinej miestnosti, v pocite diváka nenastane ani jedna minúta nudy. Je to tým, že “Hitch“ vždy správne vedel postrehnúť, čo divák v tej ktorej chvíli potrebuje vidieť a kde má otočiť pohľad svojej kamery. Ak má režisér Alfredových kvalít k dispozícii kvalitný scenár, je to záruka kvality.

Prešpekulovaný dej sa odohráva v byte fotografa L. B. Jefferiesa (skvelý James Stewart). Jeho činnosť v posledných týždňoch nie je bohvieaká, lebo si privodil zlomeninu nohy, a tak už siedmy týždeň trávi s nohou v sadre na vozíčku, hneď vedľa okna s výhľadom na dvor. Na prvý pohľad nič zložité, nič extra zaujímavé. Keďže každý fotograf je tak trochu sliedič alebo odborne „Vojer“, aj Jeff si kráti dlhé chvíľky okrem iného sledovaním svojich susedov. Pozoruje ich hádky, zvyky, obyčaje, oslavy, depresie či medové týždne. Ani na tomto by nebolo niečo čudné, avšak…

K znudenému fotografovi inklinuje príjemná dáma Lisa (taktiež fantastická Grace Kellyová). Je jeho nočnou holubičkou a pravidelnou návštevníčkou. Ich rozhovory v duchu lásky a premýšľania nad budúcnosťou sú príjemnými oddychovými pasážami už aj tak pohodou plynúceho filmu. Okrem tejto dvojice sa v Jefferiesovej izbe objavuje aj ošetrujúca sestra Stella (Thelma Ritterová) a priateľ – detektív Doyle (Wendell Corey). Jeff sa s Doylom pozná z vojenských čias.

Všetko je v poriadku, sadra ide za týždeň dolu, keď v tom si Jefferies všimne niečo zvláštne. Dlhší čas pozoroval v jednom byte manželskú dvojicu pri ich spoločnom nažívaní a zrazu tam niečo nehrá. Manželka, ktorá už pár dní ležala v posteli s nejakou chorobou, zmizla. Teda nevieme či zmizla, myslí si to však Jeff. Najprv sa mu zdá čudné, že v izbe, kde ležala manželka je stále zhasnuté, potom pravidelné, čudné, nočné výjazdy jej manžela s kufríkom a nakoniec aj balenie nožov a pílky do papiera. Začína to byť čudné. Jefferies má obavu, že ide o vraždu. Napätie stúpa, čas hrá proti nim, nikto im neverí.

Viac samozrejme približovať netreba, každý kto to nevidel nech si radšej film pozrie v kľude sám. Opäť raz nám Alfred Hitchcock dokázal, že bol majstrom vo svojom obore. Napätie vedel vyvolávať bez väčších problémov, nerobilo mu problém strhnúť si diváka na svoju stranu a nechať ho presne tam kde ho v danej chvíli chcel mať. Bol to génius a aj napriek tomu, že si ho akademici pri oceňovaní príliš nevšímali, ostal sám sebou až do konca života.

Bol veľkým detailistom a aj napriek tomu, že točil komerciu, vedel sa pohrať s každou maličkosťou. V tomto filme ich je až až. Či už detaily typu, prečo pes hrabe stále na jednom mieste v záhrade? Je tam zrejme zakopaná časť zmiznutej manželky. Dôsledok – odstránenie psa manželkinho vraha. A takto ďalej by sme mohli pokračovať. Famózna kamera sníma presne to, čo potrebujeme vidieť. Je naším druhým ja a nie je na obtiaž ako vo veľa iných filmoch. Sprostredkováva nám postupom času detail po detaile, aby sme sa sami mohli stať na chvíľu detektívmi, pátrajúcimi po zmiznutej žene. Na to, že dej filmu prebieha prakticky z jedného záberu z okna, je to svižný film so všetkým, čo k tomu patrí. Každá maličkosť niečo znamená a na konci tvorí ucelený pôžitok.

Film Okno do dvora je len jedným z mnoha Hitchockových skvelých filmov. Každý má svoju kvalitu. Či už ide o známy či menej známy film. V roku 1954 bol známym práve tento. Ak vám nevadí ten dlhý časový odstup pozrite si ho aj dnes. Stále má, čo povedať. A tí herci…

Originálny názov: Rear window
Rok: 1954
Réžia: Alfred Hitchcock
Scenár:John Michael Hayes
Hudba: R. Evans, L. Bernstein, R. Rodgers
Kamera: Robert Burks
Hrajú:James Stewart, Grace Kelly, Thelma Ritter, Wendell Corey