Talentovaný Francúz Luc Besson vytvoril v roku 1990 vo svojom slávnom režijnom hite o nájomnej vrahyni Nikite malú roličku zabijaka, v ktorej sa mihol jeho dvorný herec Jean Reno. Ikonický potenciál postavy Viktora čističa vŕtal v hlave režiséra tak dlho, až sa mu rozhodol venovať celý film.
Kto by nechcel žiť večne? S myšlienkou, že by nás smrť potichu obchádzala po celé stáročia sa istotne pohrával každý. S dlhovekosťou však kráča ruka v ruke utrpenie. Bolesť zo straty milovaných smrteľníkov je večná, rovnako ako láska. S touto myšlienkou v úzkom spojení s atraktívnou mystikou sa pohráva klasické fantasy o nesmrteľných vyvolených, plné šermiarskych súbojov na pozadí nádhernej škótskej vysočiny.
Star Trek rozdeľuje publikum na nadšencov a odporcov. Získať si tú druhú skupinu je takmer nemožné, keďže film svojou formou a spracovaním často vyvoláva vlny ostrého výsmechu. No práve tento film má tendenciu upútať aj tie „ne-startrekovské“ typy.
Film Drive dánskeho režiśera Nicolasa Windinga Refna je pekným príkladom postmoderného filmu. Inšpiráciu čerpá z rôznych zdrojov a pomerne jednoduchý scenár oblieka do štýlového hávu.
Ako neželaná osoba v Hollywoode má Edgar Ulmer zvláštnu auru: rodák z Olomouca vyrastal vo Viedni, odišiel do USA, aby prerazil vo filme, a keď sa mu takmer splnil sen, musel odísť do ďalšieho exilu mimo Hollywood.
Kanaďan Roger Avary napísal s dlhoročným kamarátom Quentinom Tarantinom oscarový scenár Pulp Fiction. Tarantino zasa produkoval Avaryho režijný debut Zabiť Zoe (Killing Zoe, 1993).
Elegantný stroj preráža ako šíp oblaky a znáša sa nad krajinu, nad mesto. Norimberskými ulicami prúdia davy ľudí, staroslávny Stadt je vyzdobený ako vo sviatok. Orol prilieta na hostinu. Chystá sa omámiť a zožrať nemecký národ.
Potápač Jacques nachádza vo vode pokoj. Hore sú ľudia a svet, ktorým nerozumie. Ponára sa pod hladinu do pokojného, rozľahlého priestoru, naplneného tichom, stvoreného na zabudnutie a duševnú rovnováhu.
Mladík Jeffrey Beaumont po návšteve svojho otca po prekonanej mŕtvici nájde na lúke odrezané ľudské ucho. Pátranie po majiteľovi tohto nevšedného objektu ho privádza k barovej speváčke Dorothy Vallens.
Novozélanďan Andrew Niccol ešte predtým, ako si v posledných rokoch pokazil povesť snímkami Hostiteľ a Vymedzený čas, zrežíroval či napísal viacero kvalitných filmov. The Truman Show a Obchodník so smrťou boli veľmi úspešné, ale pozornosť si zaslúži aj jeho prvotina z roku 1997.
Klenot vedecko-fantastického filmu rozpráva o neblahej budúcnosti, v ktorej je ľudstvo nútené následkom smrtiaceho vírusu prežívať v podzemí. Hŕstka preživšej populácie posiela do minulosti strojom času „nedobrovoľníkov“ spomedzi väzňov.
Čože by to boli za sviatky pokoja bez nezbedného Kevina McCallistera? Už viac ako dvadsaťročie nám televízie pravidelne servírujú vo vianočnom čase túto kultovú komédiu a kto jej kúzlu raz podľahol, už sa z neho nevymaní.