24. marca 1949 sa rodine Hustonovcov podaril husársky kúsok. Veľký John, scenárista a režisér, získal sošku Akadémie v rámci oboch svojich profesií, zatiaľ čo jeho otec Walter bol menovaný najlepším hercom vo vedľajšej úlohe. A to všetko za jeden a ten istý projekt – Poklad na Sierra Madre.
Film relatívne verne vychádza z rovnomenného románu B. Travena. Tento spisovateľ, ktorý jedinečným spôsobom dokázal tajiť svoju identitu prakticky celý život, do neho v značnej miere vložil názory svojej životnej filozofie, len málo vzdialenej od učenia prvých súdruhov. Tie sú však zachytené predovšetkým vo vedľajších epizódach a v slovách rozprávača, o ktoré je film, samozrejme, ochudobnený. Snímka tak prichádza nielen o vedľajšie myšlienky, ale tak trochu aj o vykreslenie prostredia chudobného Mexika, ktoré Traven dôverne pozná. Divák sa tak viac menej musí uspokojiť „iba“ s reálnymi exteriérmi, v ktorých sa film, na tu dobu dosť netradične, vytváral.
Natáčalo sa teda priamo v pohorí Sierra Madre, kam sa vybrali traja hlavní hrdinovia hľadať zlato. Dobbs (Humphrey Bogart) a Curtin (Tim Holt), ktorí sa spoznali na stavbe, kde ich podviedli, brali najprv zlatokopectvo za zbieranie zlatých hrúd veľkých ako päste priamo zo zeme. Howard (Walter Huston) ich síce upozorňoval, že také jednoduché to zas nie je, no oni mali hlavu v oblakoch. Howie bol naproti tomu človek so zdravým sedliackym rozumom a keďže ako jediný mal s dolovaním aj skúsenosti, stal sa akýmsi duchovným vodcom skupinky, skutočným starým Matuzalémom, bez ktorého by zvyšní dvaja boli stratení.
Jeho pragmatické zmýšľanie a rozhodné slovo tak vždy zastavilo roztržky medzi Curtinom a Dobbsom. Na neho však pomaly začalo pôsobiť zlato so svojím prekliatím. A tak je logickým vyústením, že keď Howard musel svojich druhov na istý čas opustiť, Dobbs bez zaváhania Curtina zabil. No neurobil to s čistou hlavou, ale v zvláštnom psychickom stave, akomsi vytržení. Ocitol sa na pokraji bláznovstva, akoby sa mu zatemnila myseľ a on skutočne uveril, že Curtin sa ho chce zbaviť. Tejto situácii (resp. celej zmene Dobbsovho zmýšľania) je však venovaný príliš krátky čas zo stopáže, a tak film nedosahuje silu porovnateľnú napríklad s von Stroheimovou Chamtivosťou, ktorá sa v podstate zaoberá rovnakou myšlienkou.
Poklad na Sierra Madre je teda predovšetkým filmom dobrodružným, na čom má zrejme veľkú zásluhu domovské štúdio. No aj napriek tomu pod ním možno nájsť podpis precízneho Johna Hustona. Ten začal hneď od scenára, ktorý postavil predovšetkým na skratkovitom deji, čím, samozrejme, vo filme narastá úloha dialógu. Ako už bolo spomenuté, odskákali si to najmä vedľajšie príbehy a spomínania, aj keď pre niektoré z nich sa predsa len v snímke našla chvíľka na inom mieste.
Oveľa výraznejším spôsobom však do filmu zasiahol Max Steiner, ktorý vytvoril skvelé variácie hlavnej melódie. Tie udávali tón celkovej nálade na plátne, pričom najmä vo vypätých situáciách spolu s jemnou prácou kamery pomáhali divákovi naplno prežívať pocity veľmi blízke tým, ktoré zmietajú aj hrdinom. No to samo o sebe by nebolo nič platné bez výkonu herca. Predovšetkým drzý Bogie s psychopatickým výrazom tváre a s naširoko otvorenými očami v scéne po zabití Curtina je nezabudnuteľný zážitok. Škoda len, že do úst dostal absolútne zbytočné slová. A za týmto velikánom v ničom nezaostáva ani Huston starší, čoby jemne bláznivý starec, ktorý v tom najlepšom slova zmysle celou dušou a celým telom prežíva zlatú horúčku.
Poklad na Sierra Madre tak bez problémov možno zaradiť do dlhého radu pamätných filmov Johna Hustona. Ten navyše dokázal, že western môže mať aj hlbšiu myšlienku, ako iba „obyčajný“, silne idylický boj dobra proti zlu. Aj v tom je sila a význam toho filmu.
Originálny názov: The Treasure of the Sierra Madre
Krajina: USA
Rok: 1948
Minutáž: 126 muinút
Réžia: John Huston
Scenár: John Huston
Kamera: Ted D. McCord
Hudba: Max Steiner
Hrajú: Humphrey Bogart, Walter Huston, Tim Holt, Bruce Bennet, Barton MacLane