Prelet nad kukučím hniezdom

Miloš Forman je pre filmové uši nepochybne veľmi zvučné meno. Svoju režisérsku kariéru odštartoval v rodných Čechách a úspechy mu priniesli čierno-biele komédie Čierny Peter (1964) a Lásky jednej plavovlásky (1965) či jeho prvý farebný film nominovaný na Oscara Hoří, má panenko (1967). Koncom 60. rokov 20. storočia však odcestoval do Ameriky a svojím zaoceánskym debutom Taking Off (1971) dokázal, že urobil veľmi dobre. Po ohromnom oscarovom úspechu, aký mu priniesol tento film nakrútil dnes legendárny muzikál Hair (1979) a jeho absolútnym vrcholom sa stala historická dráma Amadeus (1984), ktorá získala 8 Oscarov, vrátane jeho druhého Oscara za réžiu. Odvtedy nadviazal na oscarovú nomináciu príbehom kontroverzného Larryho Flinta a jeho zatiaľ posledným filmom je tragikomédia s J. Carreym Muž na Mesiaci (1999).

Randle P. McMurphyho si uvedomil, že je lepšie stráviť rok v štátnom psychiatrickom ústave ako v pracovnom tábore. Začal predstierať duševnú chorobu, až ho nakoniec zavreli medzi bláznov. Príchodom suverénneho a svojského kriminálnika sa situácia v liečebni mení a výrazne sa tak komplikuje práca sestričiek a dozorcov. McMurphy sa ocitá v ústave ako jediný psychicky zdravý človek, lebo celý personál na čele s chladnou sestrou Ratchedovou je po rokoch touto prácou výrazne poznačený. „Mc“ je však v liečebni len na dobu určitú, pokiaľ sa zistí, či naozaj trpí duševnou poruchou alebo ju len predstiera. Jeho záznam vypovedá o vzorovom príklade výtržníka, ktorý sa chce vyhnúť práci, na ktorú ho odkázal súd. Vo svojom zázname je označovaný za veľmi agresívneho človeka s negatívnym prístupom k práci, ktorý má na konte päť zatknutí za ohrozenie osobnej bezpečnosti a sexuálne zneužitie neplnoletého dievčaťa.

McMurphy sa snaží medzi bláznov zapadnúť a nakoniec sa mu to aj úspešne podarí. Stáva sa akýmsi vzorom a vodcom ostatných pacientov, ktorí sa za hranicami normálneho sveta stávajú jeho jedinými priateľmi. To sa samozrejme nepozdáva autoritatívnej, hlavnej sestre Ratchedovej, pred ktorou sa má každý pacient na pozore. McMurphy si všíma, že niektoré rutinné praktiky hlavnej sestry pacientom skôr škodia a ubližujú, ako pomáhajú a snaží sa pomôcť, ako sa len môže.

„Mc“ zažíva s ostatnými pacientmi v ústave, no i mimo neho veľa nezvyčajných „bláznivých“ dobrodružstiev. Hrá s nimi karty a učí ich hrať basketbal s hrotovým útočníkom – indiánom Náčelníkom. Sme tu svedkami niekoľkých nezabudnuteľných scén. Kto videl túto lahôdku, nikdy nezabudne na scénu, v ktorej sa „Mc“ vďaka Náčelníkovej pomoci dostal za hranice liečebne a ujal sa autobusu. Kopa bláznov si to namieri rovno do požičovne lodí, no ešte pred tým vyzdvihuje „Mc“ svoju starú známu. V tejto zostave sa vydávajú na ryby na palube lode, ktorú si zobrali (ukradli) vďaka Mc-vemu talentu a prefíkanej vynaliezavosti.

Dojať ma po rokoch dokáže i scéna, v ktorej chce „Mc“ silou mocou pozerať finále baseballovej ligy, no striktné pravidlá a každodenný program sestry Ratchedovej to nedovoľujú. Jedinou šancou na úspech je demokratické hlasovanie. Potrebný je nadpolovičný počet, a keď im chýba jeden jediný hlas, hlasovanie sa končí fiaskom. „Mc“ ale presvedčia každého, ako sa len dá, no zostali už len pacienti, ktorí už okolie veľmi nevnímajú. Aj napriek tomu sa mu len predsa darí získať o hlas na viac, no radosť sa nekoná. Hlas prichádza po skončení hlasovania a sestra ho nekompromisne neuznáva. Nezmierený a neposedný „Mc“ to nedokáže stráviť – televízor k dispozícií, nadpolovičný záujem a žiadny baseball. Mrzutý „Mc“ sa díva na obrazovku vypnutého televízora a odrazu začne záživne a realisticky komentovať fiktívny zápas. V tom momente sa väčšina pacientov s otvorenými ústami zhromaždí okolo obrazovky televízora a s úžasom a údivom sa raduje, keď „Mc“ ohlasuje homerun. Vzniká atmosféra ako na štadióne, ktorú burcuje vášňou zaliatý a improvizujúci Mc, ktorý hlavnú sestru Ratchedovú privádza do zúfalstva.

Rovnako pamätihodne pôsobí žúr, ktorý McMurphy organizuje priamo v ústave plnom dievčat („jeho známe“), alkoholu a dokonca aj sexu. Dozorca je podplatený fľašou alkoholu a nič nebráni k odviazanej zábave, ktorá nepozná korektných hraníc. Skvostný je však pohľad do očí vrchnej sestry a dozorcov, ktorí prichádzajú ráno do práce a nachádzajú celú liečebňu doslova a do písmena „hore nohami“! Skvelý nezabudnuteľný filmový zážitok a zároveň posledné zábavné chvíľky pred dramatickým a emotívnym vyvrcholením filmu.

Mc-ov charakter a chuť pokračovať v márnom a vopred prehranom boji s vrchnou sestrou sa začínajú prejavovať čím ďalej, tým viac a skupina odborníkov sa prikláňa k názoru, že je skôr veľmi nebezpečný a výbušný človek ako blázon trpiaci skutočnou psychickou poruchou. V ústave prichádza taktiež k nepríjemným fyzickým stretom s dozorcami, ktorých sa statočne zúčastní aj „Mc“. Takéto priestupky a nedisciplinovanosť sa však končia elektro-šokovou terapiou, ktorá na druhý alebo tretí krát úplne vyradí človeka po psychickej stránke života…

Famózny a skvostný herecký megavýkon Jacka Nicholsona si zamilujete od prvej chvíle, keď vystúpi z policajného auta a v sprievode policajtov vstupuje do ústavu, až po samotný koniec, kedy statočne podstupuje poslednú, v konečnom dôsledku usmrcujúcu elektroterapiu. Jeho zmysel pre chaos, humor, drsná gangsterská povaha, roztrapatené vlasy, iskra v očiach a nezbednícky úškrn nás sprevádzajú celým filmom a sú dokonalými črtami silnej osobnosti, plnej elánu, ktorú budete zbožňovať. Avšak proti jeho tvrdohlavej, silnej a autoritatívnej osobnosti, ktorá sa stáva symbolom slobody pre ostatných pacientov stojí ďalšia, avšak silnejšia autorita – chladnokrvná, zásadová a poriadku milovná hlavná sestra v taktiež skvelom a nenapodobiteľnom podaní Louise Fletcher. Postava sestry Ratchedovej sa dokonca radí medzi najväčších a najslizkejších zlosynov v histórií kinematografie!

Divák sa stáva svedkom skvelého hereckého koncertu (súboja) McMurphy vs. Ratchedová, respektíve Nicholson vs. Fletcherová. Kto z koho, veľmi ťažko povedať, obidvaja sú skvelí, obidvaja právom získali Oscara za svoje výkony. No sympatickejší je predsa len hlavný, a nami tak obdivovaný hrdina McMurphy odmietajúci prijať pravidlá liečebne. Medzi ostatnými pacientmi sa nám pred rokmi predstavili vtedy ešte neznámi Danny DeVito, Christopher Lloyd a William Redfield, ktorí skvelo sekundovali ako blázni trpiaci rozličnými psychickými vadami.

Film z 9 nominácií získal 5 Oscarov vo všetkých tzv. „kráľovských“ kategóriách, a to za najlepší film, najlepšieho režiséra, najlepší scenár, najlepšieho herca a herečku v hlavnej úlohe. Tento husársky kúsok sa v celej histórií udeľovania Oscarov podaril už len komédií Stalo sa jednej noci (1934) a psychothrilleru Mlčanie jahniat (1991).

Film Prelet nad kukučím hniezdom bol nakrútený podľa skvelej knižnej predlohy Kena Keseyho – Bol som dlho preč, ktorá sa stala celosvetovým bestsellerom. Kesey písal tento román pri pôsobení v nemocnici pre veteránov. Zaujímavosťou je, že Kesey nebol s priebehom natáčania a najmä s obsadením hlavného predstaviteľa priveľmi spokojný. Kandidátmi na rolu kontroverzného Randlea McMurphyho boli pred vyše 30 rokmi legendy ako James Caan, Marlon Brando a Gene Hackman. No s odstupom času výslednú podobu filmu, ktorú štedro ocenili ako diváci tak i kritika nemôže Kesey v žiadnom prípade ľutovať.

Prelet nad kukučím hniezdom je dodnes neprekonaná psychologická dráma s veľmi silným a emotívnym príbehom, ktorá bola pre režiséra a hlavných predstaviteľov odrazovým mostíkom do prvej ligy a najvyššou filmovou métou zároveň. Táto dráma, ktorá vás rovnako rozosmeje tak i zarmúti, sa radí medzi úplne absolútne vrcholy kinematografie a herecké výkony a emotívne scény budú navždy nosiť prívlastky – nezabudnuteľné, najlepšie. Tento skvost Formanovej tvorby rozpráva prostý príbeh o ľudskej dôstojnosti, nepoddajnosti, slobode a prekonaní samého seba, ktorý treba bez pochýb vidieť!

Osobne mám jeden tajný merač kvality filmov. Veľmi osvedčený a vzrušujúci. Zimomriavky a zježené chlpy. Áno presne tak. A keď si zaspomínam na čo len jednu scénu z tohto filmu – tak preciťujem nezabudnuteľný pocit, ktorý odporúčam prežiť každému. Na takýto film sa jednoducho zabudnúť nedá.

Originálny názov: One Flew Over The Cuckoo´s Nest
Rok: 1975
Réžia: Miloš Forman
Scenár: Bo Goldman, Lawrence Hauben
Kamera: Haskell Wexler
Hudba: Jack Nitzsche
Hrajú: Jack Nicholson, Louise Fletcher, Danny De Vito, Christopher Lloyd, Michael Berryman, Will Sampson, Vincent Schiavelli, Brad Dourif, Scatman Crothers