Psycho

V päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, v americkom štáte Wisconsin, žil jeden čudný majiteľ motelu. Volal sa Ed Gain a ženské návštevníčky svojho motelu zabíjal a následne skladoval ich mŕtve telá v pivnici svojho domu. Celý prípad sa odhalil a poskytol námet pre Roberta Blocha, autora lacných kníh, ktoré boli založené na podobných nechutných príbehoch. Tento príbeh sa ešte aj čítal v rádiu ako rádiová hra, a tak sa o príbehu dozvedel slávny režisér Alfred Hitchcock a na základe tejto knihy nakrútil film, ktorý ho asi najviac preslávil, a vďaka ktorému ho väčšina ľudí bude navždy považovať za autora hororov, aj keď to ani zďaleka nie je pravda.

Hitchcock najprv kúpil práva na knižku len za 9 000 $ a začal skupovať všetky ešte nepredané výtlačky, aby sa pointa filmu nerozšírila ešte pred premiérou filmu. Následne Robert Bloch spolu so scenáristom Josephom Stefanom napísal scenár filmu, kde sa ale zopár vecí pozmenilo. Napríklad meno hlavného hrdinu sa z Eda Gaina zmenilo na Normana Batesa, dej sa presunul z Wisconsinu do Kalifornie a autori pozmenili aj trochu poradie deja oproti knihe. A film sa mohol začať točiť.

Marion Craneová pracuje ako úradníčka v jednej firme vo Phoenixe a nie je veľmi spokojná so svojim životom. Je to preto, lebo jej milenec Sam sa s ňou nemôže oženiť, keďže platí alimenty svojej bývalej manželke, a tak nemá peniaze. Jedného dňa jej jej šéf zverí 40 000 dolárov, aby ich odniesla do banky. Vidiac možnosť nového života sa Marion rozhodne s peniazmi utiecť ku svojmu priateľovi do Kalifornie. Cestou ju, ale zastihne búrka a ona sa musí na noc uchýliť do motela, ktorý riadi slušne vyzerajúci mladý muž Norman Bates…

Nakrúcanie sa začalo s malým rozpočtom (film nakoniec stál 800 000 dolárov) a film nakrúcal štáb televíznej relácie Alfred Hitchcock presents. Režisér sa rozhodol točiť film čiernobielo, pretože chcel týmto spôsobom zdôrazniť napätie (a možno aj chcel ušetriť). Tento nápad sa ukázal ako najlepšie riešenie, keďže Hitchcock sa geniálne pohráva s tieňmi, šerosvitom a kontrastom medzi bielou a čiernou, čím vytvára neskutočnú atmosféru filmu, ktorý aj teraz dokáže niektorými scénami vydesiť. Napríklad je až neskutočné ako dokáže vydesiť len obyčajná silueta domu. A navyše ešte Hitchcock pracuje s náznakmi a vlastne vytvára množstvo efektov, ktoré sú využívané aj v súčasných filmoch, ako napríklad to, že najviac sa bojíme toho čo nevidíme, ale len tušíme, a v hlave si vytvárame vlastnú predstavu.

Ďalšou osobou, ktorá sa zaslúžila o výtvarné vyznenie filmu bol avantgardný umelec Saul Basse, ktorý vytváral storyboardy filmu (niečo ako komiksové obrazy, ktoré zachycujú ako bude scéna vyzerať). Takisto vytvoril aj úvodné filmové titulky, ktoré sú podfarbené geniálnou hudbou skladateľa Bernarda Hermanna, ktorého úvodná bodavá hudobná téma hraná sláčikmi už sama o sebe vytvára hororovú atmosféru skôr, ako film začne. Tento hudobný motív sa ešte niekoľkokrát vo filme objavuje a robí atmosféru ešte hustejšiu ako je. Táto hudba je so Psychom až tak spätá, že si neviem predstaviť, ako podklad pre filmové scény, pôvodne Hitchcockom zamýšľanú hudbu – jazz.

Do polovici filmu je hlavnou hviezdou na plátne predstaviteľka Marion – Janet Leigh, ktorá uteká pred svojim zločinom, má výčitky a ubytuje sa v moteli, ktorý sa pre ňu stane osudným. Janet Leigh mohla pre film obetovať len 3 týždne a tak sa celý film musel točiť veľmi rýchlo. Na postave Marion sa Alfred Hitchcock pohral, keďže pred spáchaním zločinu má oblečenú bielu podprsenku a nosí bielu kabelku, po sprenevere má čiernu podprsenku a čiernu kabelku. Takýchto režisérskych drobností je vo filme množstvo a ukazujú aký bol Alfred Hitchcock geniálny režisér.

Aj keď Janet Leigh mala čas len 3 týždne aj tak sa najznámejšia scéna filmu točila celý týždeň. Slávnu scénu vraždy v sprche točili kamery zo 70 uhlov aj keď scéna trvá vo filme len 45 sekúnd. Scéna vraždy je pojatá veľmi sugestívne strihovo, kamerovo aj režisérsky. Keďže predstaviteľ Normana Batesa Anthony Perkins nebol ešte na natáčaní, ruka ktorou je Marion zabitá patrí režisérovi Hitchcockovi. Krv v scéne predstavuje čokoládový sirup a zvuk zabitia predstavuje zapichnutie noža do melónu. Hitchock mal problémy s cenzúrou, pretože v tejto scéne vraj v jednom zábere koomisia videla prsnú bradavku hlavnej predstaviteľky.

Medzitým sa začne pátranie po Marion keďže jej priateľ Sam nevie, kde by mohla byť. Jej sestra si nájde súkromného detektíva, aby našiel jej sestru. A tak nasleduje ďalšia vražda, ale kruh okolo Batesa sa začína sťahovať a polícia je stále bližšie. Ale po scéne v sprche, celú pozornosť na seba strháva Anthony Perkins alias Norman Bates.

Keď ešte Marion žije, dozvedáme sa o Normanovi, že jeho koníček je preparovania vtákov (motív vtákov sa v celom filme objavuje veľa krát – napríklad Batesovo stredné meno je Francis – milovník vtákov) a takisto prezradí Marion, že žije so svojou matkou, ktorá ja naňho dosť tvrdá. Postava matky Batesa je vlastne kľúčom k príbehu a k zápletke. Hitchcockovi sa podarila jeden skvelý kúsok, keď zistil, že Perkinsov plachý herecký prejav vyplýva zo skrývanej homosexualit.To následne dokonale využil, aby vykreslil Normana Batesa presne tak ako chcel. My môžeme len žasnúť, čo herec Perkins vo svojej roli pod vedením režiséra Hitchcocka predvádza. Navyše v pôvodnej knižnej predlohe je Bates tučný, nízky a škaredý starší muž. Hitchcock, ale chcel, aby Normana hral pekný slušný mladý muž, aby bolo ešte šokujúce, že takýto človek môže vraždiť.

Najlepšie je herecké umenie Perkinsa vidieť v záverečnej scéne vnútorného monológu, na ktorého konci splynie Batesova tvár s tvárou jeho matky. Perkins mimikou vytvorí dokonalý úškľabok a pre mňa je toto najlepší herecký výstup, aký som kedy vo filme videl. A je pre mňa nepochopiteľné prečo nedostal Oscara. Niektoré ocenenia Akadémie nikdy nepochopím, ale vlastne aj viaceré iné výborné filmy alebo herci nezískali zlatú sošku.

Celkovo na Oscaroch Psycho veľmi neobstálo, aj keď malo štyri nominácie (réžia, herečka vo vedľajšej roli – Janet Leigh, výprava a kamera). Napriek tomu malo v kinách veľký úspech a zarobilo 40 miliónov dolárov (dobrý zisk keď výroba stála 800 000). Film bol, ale pre väčšinu ľudí strašidelný a šokujúci (čo tiež napomohlo v zárobkoch). Vyskytli sa, ale aj kuriózne prípady, keď napríklad jedna matka napísala štúdiu list, kde tvrdila, že jej dcéra po pozretí filmu sa nechce vôbec sprchovať. Hitchcock jej odpísal nech ju pošle do chemickej čistiarne.

V roku 1998 sa režisér Gus Van Sant rozhodol urobiť remake Psycha. Lenže urobil chybu, lebo veril, že vo farbe bude film rovnako desivý. A nebol. Jednoducho na Hitchocka a jeho genialitu nemal. Aj keď sa snažil aby film vyzeral takmer rovnako ako originál (napríklad väčšina scén je snímaná úplne rovnako).

Originálny názov: Psycho
Rok vydania: 1960
Réžia: Alfred Hitchcock
Scenár: Joseph Stefano, Robert Bloch (autor predlohy)
Hudba: Bernard Hermann
Hrajú: Anthony Perkins (Norman Bates)
Janet Leigh (Marion Crane)
Vera Miles (Lila Crane)
John Gavin (Sam Loomis)
Martin Balsam (Detective Milton Arbogast)
John McIntire (Sheriff Al Chambers)