Sylvester Stallone sa stal legendou vďaka dvom filmovým postavám, ktoré ho preslávili po celom svete. Prvou z nich je boxer Rocky Balboa, do ktorého sa prevtelil v roku 1976. Rocky bol nominovaný na Oscara v deviatich kategóriách (sošku si odniesol za najlepší film a réžiu) a zarobil 56 miliónov dolárov. Sám Stallone bol nominovaný v kategórii najlepší scenár (ktorý údajne napísal za tri dni) a najlepší herecký výkon. O úspechu filmu hovorí aj fakt, že neskôr vznikli postupne ďalšie štyri pokračovania (a v marci nás čaká piate). V roku 1982 však vznikol nemenej známy film a Stallone vytvoril nesmrteľného a neopakovateľného akčného hrdinu – Johna Ramba. Dovtedy si ho všetci diváci spájali výhradne s postavou legendárneho boxera a hercovi sa tento obraz nepodarilo zmeniť ani filmami ako F.I.S.T. alebo Nighthawks.
Ešte pred premiérou tretieho Rockyho (v roku 1982) ho však zaujal scenár s názvom „Blood Knot“, ktorý mu predhodili producenti Mario Kassar a Andrew Vajna. Scenár, ktorý niekoľko rokov predtým všetci známi herci (napr. Paul Newman) po prečítaní odmietali, vychádzal z románu Davida Morella. Bol príbehom osamelého a psychicky narušeného vietnamského veterána Johna J. Ramba, túlajúceho sa naprieč Amerikou. Neskôr sa usadí v jednej horskej dedinke a v závere ho zastrelí jeho bývalý veliteľ.
Začiatkom 80. rokov však podobné námety, týkajúce sa vietnamskej vojny, nemali príliš veľkú šancu na úspech. Uvedomovali si to aj spomínaní producenti, ale napriek tomu sa nevzdávali. V prvom rade potrebovali do hlavnej úlohy obsadiť nejakú hviezdu. Pôvodne sa uvažovalo o Clintovi Eastwoodovi alebo Burtovi Reynoldsovi, neskôr sa spomínali mená Richard Gere, William Hurt či John Travolta. Po odmietavých reakciách oslovili Stallonea. Ponúkli mu honorár 3,5 milióna dolárov (plus podiel na zisku) a možnosť napísať podľa predlohy vlastný scenár. Stallone ponuku pochopiteľne prijal. Jeho scenár je však v mnohých smeroch iný ako román Davida Morella. Neľútostný zabijak je v scenári pochopený ako tragická charakterová postava, trpiaca psychickou traumou z Vietnamu. Po skončení vojny je „odhodený“ na okraj spoločnosti a zabudnutý. Nie je hrdinom ako veteráni z iných vojnových konfliktov, ale skôr vyvrheľom. Je ponechaný napospas svojim nepríjemným traumám a nikto mu nepomôže. Môže sa spoľahnúť len sám na seba a jeho jediným cieľom v kritickej situácii sa stáva prežitie. Rambo je relatívne kľudný človek, ktorý nevyhľadáva konflikt, no bohužiaľ konflikt vyhľadáva jeho. Vtedy sa v ňom prebúdza neľútostný bojovník, ktorý sa vyznačuje pozitívnym vzťahom k prírode.
Po obsadení hlavnej úlohy sa hľadal herec, ktorý by stvárnil plukovníka Trautmana. Producenti sa usilovali získať Kirka Douglasa. Ten to však po niekoľkých dňoch natáčania vzdal, pretože zistil, že jeho postava sa vo filme objaví len v niekoľkých málo záberoch. Kassar, Vajna a Stallone s ním ešte chvíľu vyjednávali, no nakoniec ho nepresvedčili. Douglas bol ochotný zotrvať len pod podmienkou, že v scenári zachovajú pôvodný koniec, pri ktorom Rambo zomrie. S tým producenti a ani Stallone (ktorí v poslednej chvíli rozhodli, že ich hrdina prežije) nesúhlasili z jednoduchého dôvodu – v budúcnosti by totiž nemohlo vzniknúť pokračovanie. Po konflikte s Kirkom Douglasom zavolal režisér Ted Kotcheff Richardovi Crennovi a ten úlohu prijal. Nevadí, že sa natáčanie predĺžilo o tri týždne.
Konečná verzia filmu, určite známa všetkým milovníkom akčného žánru, rozpráva príbeh (a že je to veľmi kvalitný príbeh) Johna Ramba, ktorý prichádza do malej horskej dediny, kde chce navštíviť kamaráta z vojny. Zisťuje ale, že jeho bývalý kolega už nejaký čas nežije a tak sa potuluje v okolí mestečka. To sa nepáči miestnemu šerifovi (Brian Dennehy) a zatkne ho. Rambo nechce robiť problémy, ale policajti s ním zachádzajú dosť neľudským spôsobom a v Johnovi tak prebúdzajú vojaka, postihnutého traumatizujúcimi spomienkami na zajatie a mučenie. Vietnamský veterán zneškodní mužov zákona a uteká z policajnej stanice do blízkeho lesa. Stáva sa lovnou zverou (a následne lovcom) a jediný, kto ho môže zastaviť, je jeho bývalý veliteľ Trautman. Postava plukovníka v sebe skrýva okrem iného aj výrazné charakteristiky otca a jediného priateľa hlavného hrdinu. Len jemu Rambo verí, len jeho slová ho dokážu presvedčiť a upokojiť.
Rambo nie je typický akčný film. Jeho atypickosť spočíva práve v tom, že disponuje hrdinom, ktorý je skôr tragickou postavou, než hrdinom v pravom zmysle slova. Snímka sa snažila naznačiť a upozorniť, ako americká spoločnosť pristupovala k navrátilcom z neúspešnej vietnamskej vojny. Tvorcovia vedeli, že samotný námet nemá šancu uspieť. Preto bolo najdôležitejšie spracovanie. Akčný žáner bol v tom čase veľmi populárny a možno práve preto dosiahol Rambo taký úspech (pozitívne ho prijali nielen diváci, ale aj kritici). Snímka s originálnym názvom First Blood mala rozpočet 14 miliónov dolárov a len v USA zarobila za krátky čas 50 miliónov. Natáčanie prebiehalo v Britskej Kolumbii (Kanada), no problémy spôsobovalo nielen zlé počasie, ale aj niekoľko úrazov. Stallone si zlomil štyri rebrá pri páde zo stromu a pri výbuchu v bani si popálil ruku petardou. Brian Dennehy si zase pre zmenu zlomil tri rebrá, keď preletel sklenenou strechou. Okrem toho ho nechtiac poranil aj samotný Stallone svojou dýkou.
Ako som spomínal, tvorcovia sa až v poslednej chvíli rozhodli, že nenechajú Ramba zomrieť. Ešte predtým však stihli natočiť alternatívny koniec, v ktorom hrdina spácha samovraždu. Po testovacom premietaní to napokon rýchlo zmenili. Rambo má povesť násilného akčného filmu, no zaujímavosťou je, že v celom filme zomrú „len“ štyria ľudia. Pre Sylvestra Stallonea znamenal Rambo prelom v jeho kariére. Podarilo sa mu zmeniť dovtedy zaužívaný obraz o sebe ako o hercovi, ktorého si všetci spájajú len s jednou filmovou postavou. Okrem toho, First Blood dosiahol podobný úspech ako Rocky. Niet divu, že neskôr vznikli ďalšie dve pokračovania a už vôbec mi nepríde zvláštne (hlavne po úspechu filmu Rocky Balboa), že Stallone práve pripravuje na rok 2008 štvrté dobrodružstvo Johna Ramba s názvom Rambo IV: Pearl of the Cobra. Neviem ako vy, ale ja sa na to teším…