Requiem za sen

Drogová závislosť je zlá vec. To si uvedomuje asi každý človek. Dokonca aj narkoman vie, že táto vec ho ničí, ale nedokáže s tým väčšinou nič urobiť. Na odvrátenie hrozby vzniku drogovej závislosti u mladých ľudí existuje veľké množstvo všelijakých programov, ktoré sa snažia odhovoriť mladých od toho, aby vôbec skúsili nejakú drogu. Tieto programy sa však väčšinu minú účinku, keďže u teenagerov častokrát prevládne túžba ochutnať zakázané ovocie, než obava o vlastnú budúcnosť. Samozrejme, že nie všetci, čo vyskúšali drogy im aj prepadnú, ale psychická či fyzická návykovosť týchto látok je taká vysoká, že nie je vôbec ťažké spadnúť do osídiel drogovej závislosti.

Drogy sú aj častou súčasťou filmov, väčšinou ako obchodný artikel v gangsterkách, ale takisto existuje aj filmový podžáner zaoberajúci sa narkomanmi. Medzi najznámejších predstaviteľov týchto filmov patrí napríklad nemecký film My deti zo stanice ZOO, alebo preslávený britský Trainspotting. Jedno dielo ale v tomto segmente vyniká nad ostatnými svojou presvedčivosťou, spracovaním a najmä ničivým dopadom na diváka, ktorý sa dá považovať za najlepší príklad na odstrašenie od skúšania drog. Jedná sa o film Requiem za sen.

Príbeh filmu sa točí okolo newyorského mladíka Harryho a jeho osamelej matky Sary. Harry je plný života, má krásnu priateľku Marion a najlepšieho kamaráta Tyrona, s ktorým je takmer celý deň. Títo traja mladí ľudia sú zároveň závislý na heroíne a ich život sa v podstate skladá len z krásnych chvíľ (ak mali drogu) a z tých zlých, počas ktorých si musia zháňať peniaze na ďalšiu dávku. Harry to napríklad rieši tak, že svojej matke vždy ukradne televízor a následne ho nechá v záložni matkinho známeho, a tak tento zvláštny obchod vždy prebehne bez problémov. Jedného dňa dostanú Harry s Tyronom skvelý nápad. Budú kupovať väčšie množstvá heráku, zmiešajú ho za účelom nižšieho percenta drogy, a tak ho budú predávať na ulici. Všetko ide skvele, peniaze sa len tak sypú a Marion si môže konečne otvoriť svoj vytúžený módny obchod. Lenže tieto krásne chvíle nebudú trvať večne a čo chvíľu sa objavia prvé problémy.

Harryho mama Sara Goldfarb žije po smrti svojho manžela sama v bytovke, v ktorej žijú podobné osamelé ženy. Deň je pre ne najmä sledovanie televízie, klebetenie a vyhrievanie sa na slnku. Jedného dňa dostane Sarin život nový náboj. Pozvú ju do jej obľúbeného televízneho programu. Od tohto dňa sa celý Sarin život začne upínať len k jednému cieľu. Chce v televízii vyzerať čo najlepšie a chce si obliecť šaty, ktoré mala pri oslave synovej maturity. Lenže od tohto dátumu prešlo zopár rokov a jej obľúbené červené šaty sú pre ňu trochu pritesné. Po zlých skúsenostiach s diétou sa rozhodne zájsť za doktorom, ktorý jej dá “zázračné“ tabletky, pomocou ktorých začne rýchlo chudnúť. Sara ale netuší, že jej skvelé tabletky sú v podstate drogy. Jej život sa začne postupne podobať životu jej syna…

Režisérom tohto filmu je Darren Aronofsky, ktorý sa naposledy v našich kinách predstavil skvelým meditatívnym snímkom Fontána. Predlohou pre film Requiem za sen sa stala kniha beatnického spisovateľa Huberta Selbyho, Jr, ktorý rovnomennú knihu napísal v roku 1978. Napísal aj scenár pre film spoločne s režisérom. Kniha a zároveň aj film sa zaoberá všeobecne závislosťou, aj keď práve drogy sú jej nosnou témou. Postavy príbehu sú závislé na viacerých veciach, na drogách, káve, televízii, sexe, úspechu atď. Názov knihy odkazuje na to, že kniha je vlastne také rekviem (teda pohrebnou skladbou) pre americký sen, ktorý je tak často prezentovaný v hollywoodských filmoch. Najmä koniec príbehu je úplným opakom toho, o čom je vlastne ten nedosiahnuteľný americký sen. Celým príbehom preráža dezilúzia hlavných hrdinov, ktorí pomaly strácajú všetky svoje sny a nezostáva im veľa dôvodov prečo žiť.

Obsahová stránka filmu je teda veľmi silná. Film však zaujme každého diváka najmä dokonalou formálnou stránkou, ktorá je taká originálna, že si ju len ťažko pomýlite s iným filmom. Základom je rozdelenie filmu do časti viac menej podľa ročných období a k tomu prilieha aj spracovanie, ktoré je iné v slnečnom lete a iné v krutej zime. Režisér Aronofsky použil so svojím stálym kameramanom Matthew Libatiquom podobné metódy, aké použili vo svojom predchádzajúcom filme Pi, ale v značne vylepšenej podobe. Ich najvýraznejší vynález je zvláštna montáž záberov (nazývaná aj hip-hopová montáž), ktorá nastupuje vždy, keď postavy konajú zaujímavú činnosť. V prípade Requiem za sen je to v momentoch, v ktorých postavy požívajú drogu. Táto montáž pozostáva z viacerých rýchlo strihaných záberoch na rozličné veci okolo prezentovanej činnosti ako je striekačka, prášok, cievy, lyžička, rozšírené zreničky a podobne. Zábery sú vždy poskladané podľa istej postupnosti a rytmus ich striedania je vyjadrený aj zvukom. Tvorcovia takisto používajú aj rôzne zaujímavé kamerové uhly alebo spôsoby snímania konania postáv. Veľmi zaujímavo sú riešené aj prieniky reálneho sveta do imaginárneho sveta v prípade Sary. Tieto dva svety v podstate splývajú a divák (podobne ako Sara) len ťažko rozlišuje, čo je reálne a čo nie.

Silu stvárneniu filmu dodáva aj unikátny a dá sa povedať, že aj geniálny soundtrack od dvorného Aronfského skladateľa Clinta Mansella, ktorý skomponoval hudbu podľa scenára a nahral ju spolu so sláčikovým The Kronos Quartetom. Soundtrack presne korešponduje s dejom filmu a je s ním úplne zviazaný, čiže aj on je rozdelený do troch častí (Summer, Hope, Winter). Celým soudtrackom sa vinie najmä preslávená drsná a chladná melódia, ktoré je na soundtracku pod názvom Lux Aeterna. Divákovi sa zaryje pod kožu už pri prvom počutí a jej časté opakovanie s obmenami počas celého filmu ešte viac umocňuje silný dojem z tejto skladby. Soundtrack ale nie je len predstavením jednej melódie. Obsahuje ešte viaceré zaujímavé motívy, ktoré sa ale nevyrovnajú v kvalite spomínanej hlavnej melódii. Viac o hudbe z toho filmu si môžete prečítať v tomto článku.

Darren Aronofsky si dal záležať aj pri výbere hereckých predstaviteľov hlavných postáv. Úlohu Harryho dostal Jared Leto, ktorý s prehľadom zvládol postupný prerod svojej postavy. Oveľa viac pozornosti na seba však strháva krásna Jennifer Connelly ako Marion, ktorá padá úplne na dno a asi najviac si “vychutnáva“svoj bezútešný momentálny stav. Osobitú kapitolu tvorí predstaviteľka Harryho matky Sary, herečka Ellen Burstyn, ktorá si za túto úlohu vyslúžila nomináciu na Oscara, čo je pri tomto nemainstreamovom filme dosť veľký úspech. Táto nominácia ale nebolo vôbec náhodná, pretože Ellen sa dokázala neuveriteľne vcítiť do role aj napriek tomu, že pôvodne odmietla vo filme účinkovať. Aronofsky ju ale napokon presvedčil a dopomohol jej tak k skvelej úlohe, v ktorej naplno ukázala svoje majstrovské herectvo. Z hlavných hercov je trochu v úzadí predstaviteľ Tyrona. Herec známy najmä zo stupídnych komédii Marlon Wayans, ktorý sa tu prezentoval aj vo vážnej úlohe, ale oproti už spomínanej trojici bol o dosť nevýraznejší.

Requiem za sen je film, ktorý vám len tak ľahko z hlavy po pozretí nevyšumí, pretože je tak výborne gradovaný a pôsobí na diváka neuveriteľne silno, že sa to dá naozaj len ťažko s niečím iným porovnať. Koniec filmu navyše asi najlepšie vystihuje Aristotelov pojem katarzia, keď divák sa priam fyzicky vcíti do pocitov hlavných postáv vo vrcholnej scéne. Aronofsky v nej za doprovodu mystickej ústrednej melódie strieda asi polminútové zábery na hlavné postavy, ktoré práve prežívajú niečo, čo ich navždy poznačí. Teraz sa vrátim k úvodu, v ktorom som spomínal, že programy proti drogám sa väčšinou minú účinku, lebo nie sú dostatočne presvedčivé. To sa o konci Requiem za sen nedá vôbec povedať, pretože sa len ťažko nájde človek, ktorý by po zhliadnutí tohto nesmierne depresívneho konca rozhodol si niečo ako drogu zobrať.

Originálny názov: Requiem for a dream
Krajina: USA
Rok: 2000
Minutáž: 102 minút
Réžia: Darren Aronofsky
Scenár: Darren Aronofsky, Hubert Selby Jr.
Kamera: Matthew Libatique
Hudba: Clint Mansell
Hrajú: Ellen Burstyn, Jared Leto, Jennifer Connelly, Marlon Wayans, Christopher McDonald, Louise Lasser, Mark Margolis, Ajay Naidu, Sean Gullette, Ben Shenkman, Keith David, Dylan Baker, Jimmie Ray Weeks