Slunce, seno…

Môžeme s tým nesúhlasiť, môžeme proti tomu protestovať, ale nič nezmeníme na fakte, že séra filmov začínajúca slávnym bučaním animovanej kravy je kultová. Kultovosť tejto série je iste umocnená aj nekonečným opakovaním trilógie v našich televíziách. Televízne omieľanie ale nezmení to, že postavy ako Škopková, pán farár, Cecilka, či čiperná babička vytvárajú nesmierne zaujímavý mikrosvet, v ktorom platia určité zákony a kde je možné bez problémov uvidieť Mesiac vo svojej asi päťnásobnej veľkosti, alebo stretnúť miznúceho starčeka. Námietkam nízkosti témy, či zábavy pre masy, alebo označeniu “selský humor“ sa síce táto séria neubráni, ale zase na druhú stranu Troškov výtvor má aj svoje silné stránky, ktoré vyvažujú toto zaradenie humoru.

Prvý diel série prišiel na svet v roku 1984, keď sa režisér Zdeněk Troška rozhodol zúžitkovať svoje skúsenosti a postrehy zo života na juhočeskom vidieku v komédii. Pod názvom Slunce, seno, jahody tak vznikol film, ktorý sa stal hitom v kinách a viaceré jeho hlášky priam zľudoveli. Základná premisa príbehu je o mladom agronómovi Šimonovi Pláničkovi, ktorý chce na družstve v juhočeských Hošticiach vyskúšať svoj experiment na zvýšenie dojivosti kráv pomocou skultúrnenia ich životného prostredia. Z počiatku mu nie je vedenie družstva naklonené, ale po jeho počiatočných úspechoch s farárovou kravou mu dovolí realizáciu projektu aj v priestoroch družstva. Do toho sa ešte zamieša klebeta o Šimonovom otcovi a kopec ďalších vecí a skvelá komédia je na svete.

Filmová dedinka Hoštice (existuje aj reálne, režisér Troška pochádza práve z nej) je plná zaujímavých postáv, ktoré sú viaceré priam ukážkovo vytvorené. Už samotné vedenie družstva s westernovo zameraním šéfom, večne nadržaným Béďom a klebetnou sekretárkou je skvelým príkladom veľmi silnej typizácie. Zaujímavé postavy sú ale v podstate všetci v dedine. Troška sa snažil zobraziť všetky spoločenské vrstvy na dedine od spomínaných pracovníkov JZD, cez pracovníčky v maštaliach až po miestneho kňaza so svojou suitou vyznávačiek. Osobitne sa film venuje najmä rodine Škopkových, v ktorej je hlavou rodiny energická manželka v úchvatnom podaní Heleny Růžičkovej, ktorá sa touto postavou nezmazateľne zapísala do pamäte diváka a bez nej by film stratil iste čiastočne svoje čaro. Jednu z postáv si zahral aj jej syn Jiří Růžička mladší, pre ktorého táto séria bola rovnako životnou rolou.

Troška dal dokopy hercov z Prahy, ktorých musel inštruovať, aby sa správali absolútne nenútene a nehercov, keďže v trilógii účinkujú viacerí reálni obyvatelia obce, vrátane väčšiny rodiny režiséra. Jednotlivé scénky zo života dediny mal Troška veľmi dobre odpozorované a dokázal ich viac menej bez problémov previesť do filmovej podoby. Obzvlášť scény s farárom (Luděk Kopřiva) a s rodinou Škopkových sú ťahúňmi filmu. Kultovými sa stali niektoré konkrétne scény filmu, napríklad babička-pretekárka v posteli, ranné pospevovanie pani učiteľky (Jiřina Jirásková) alebo veľmi akčné vystupovanie z vlaku. Takisto niektoré hlášky z filmu, ako napríklad “Panenko mária podserpenská“, „Nezájem“ alebo “Velebnosti!“ zľudoveli a sú dôkazom úspešnosti filmu.

Druhý diel trilógie Slunce, seno a pár facek, nasledoval o päť rokov neskôr a pokračoval v štýle humoru prvého dielu. Dej sa znova točí okolo rodiny Škopkových, ktorí majú menšie nezhody so susedmi Konopníkovcami. Problém je najmä so vzťahom Boženy a Vencu, pretože tento vzťah je tŕňom v oku miestnej predavačke Milune, ktorá je do Vencu nešťastne zamilovaná a rozšíri v Hošticiach nepekné klebety. Tie majú za následok to, že sa susedia rozkmotria a nechcú dovoliť svojim deťom, aby sa zobrali. Medzi rodinami sa rozpúta menšia vojna, do ktorej je postupne zapojená celá dedina. Film končí obrovskou veselkou, ktorá je skvelou bodkou na konci filmu.

Prestávka medzi oboma dielmi bola vcelku dosť dlhá, čo však neuškodilo celkovej atmosfére filmu, ktorý v mnohých ohľadoch prekonal jednotku. Troška sa pri výrobe Slunce, seno a pár facek ešte viac odviazal, čo vidieť na niektorých zaujímavých nápadoch ako sú rôzne vidiny a podobne. Druhý diel obsahuje tiež viacero legendárnych scénok, ako napríklad pozeranie porna na fare, akupunktúra so šípkami alebo samotná svadba na záver. Troška išiel podľa zaužívaného pravidla, ako sa má robiť každé pokračovanie, čiže zobrať látku prvého dielu a doplniť ju tak, aby sa nič zásadné nezmenilo, ale zábavnosť sa len zväčšila. Herecké obsadenie filmu sa zásadne nezmenilo, jedine babičku hrala iná herečka, kvôli smrti pôvodnej predstaviteľky Erny Červenej. Zaujímavosťou je, že Helena Růžičková utrpela pri nakrúcaní záverečnej scény hromadnej bitky dosť závažne zranenia po páde na zem.

Trilógia sa uzavrela v roku 1991 filmom s názvom Slunce, seno, erotika, na ktorom bolo výrazne vidieť zmenu režimu v Československu. Dej sa tento krát nezačínal v Hošticiach, ale v Taliansku, kam sa vybrala delegácia z JZD Hoštice za účelom nadviazania družby s tamojším “kravínom“. Po mnohých peripetiách sa naši hrdinovia vrátili domov, kde sa začnú pilne pripravovať na návštevu kolegov z Talianska. Rozhodnú sa zmodernizovať svoju obec, družstvo a následne aj niečím Talianov šokovať. Béďa dostane s manželkou nápad na zriadenia nudapláže. Zaujímavý nápad je však ťažko realizovateľný v prostredí malej dedinky a návštevníci navyše prídu v najhoršom možnom okamihu…

Film Slunce, seno, erotika je viditeľne nakrútený v inom prostredí a je bohužiaľ aj najslabším dielom trilógie. Už úvodný výlet do Talianska sa svojou atmosférou výrazne odlišuje od predchádzajúcich dvoch častí. Obyvatelia Hoštic sa následne po návrate domov spoznávajú s novinkami, ako sú počítače, zahraničie a takisto aj s erotikou spomínanou v názve. Tá je vo filme vo veľkej miere prítomná, ale nedá sa povedať, že by to bola ingrediencia veľmi vhodná, skôr naopak. Aj keď je tento diel celkovo najslabší, tak aj tú sa nachádzajú niektoré vtipné veci, ako napríklad používanie počítača farárom na spisovanie hriechov, alebo ubytovanie sa v talianskom hoteli. Pesimistický záver je takisto zaujímavý v porovnaní s celkovým zameraním série.

Trilógia Slunce, seno je zaujímavým filmovým produktom Československa, ktorý síce vďaka častému výskytu vo vysielaní televíznych staníc stratil istú časť svojej humornosti, ale napriek tomu sa najmä na prvé dva diely série dá pozrieť znova a znova aj po dvadsiaty krát (ak ste samozrejme vydržali už prvé sledovanie filmu). Zděnek Troška sa viackrát vyjadrili, že ho úspešnosť série mimoriadne teší, že mu chodia neustále listy so žiadosťami o štvrtý diel. Pokračovanie ale nie je reálne, najmä s ohľadom na hercov, ktorí už väčšinou nežijú. Séria je taká populárna, že v Čechách sa pravidelne organizujú aj zájazdy do Hoštic a pre túto juhočeskú dedinku (v súčasnosti tam žije 171 obyvateľov) je to hlavný zdroj príjmov.