Texaský masaker motorovou pílou

Keď sa povie slovo horor, väčšina ľudí si predstaví spustnuté prostredie, kde šialený a znetvorený šialenec vraždí našich nevinných hrdinov. Za takéto ponímania pojmu horor môžeme ďakovať niekoľkým nízkorozpočtovým hororom, ktoré počas šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch spôsobili nové nadšenie pre tento filmový žáner a stali sa rýchlo po svojom uvedení kultmi. Medzi týmito piliermi žánru je jeden film, ktorý zosobňuje čistokrvný horor a väčšina divákov o ňom už aspoň niečo počula, ale len málokto ho skutočne videl. Jedná sa o majstrovský kúsok režiséra Tobe Hoppera s názvom Texaský masaker motorovou pílou. Kto ešte nevidel, nech si film rýchlo zoženie a doplní filmové hororové vzdelanie (samozrejme, ak mu navadí tá „mierne“ zvýšená porcia násilia vo filme). Ešte pred tým si ale prečítajte tento článok aby ste vedeli načo sa máte vopred tešiť.

Partička piatich mladých ľudí v zložení dva zaľúbené páry a jeden vozíčkar sa ocitne počas svojej cesty malou dodávkou na jednej zaprášenej ceste v Texase. Rozhodnú sa zobrať jedného miestneho stopára, ktorému chcú ochotne pomôcť skrátiť cestu domov. Jedná sa ale o stopár nanajvýš zvláštneho, keďže im s nebývalým pôžitkom rozpráva o tom, ako je jeho rodina šikovná v zabíjaní zvierat a v mäsiarskom umení. Celé svoje nechutné rozprávanie zakončí porezaním jedného z našich hrdinov načo ho jeho dobrodinci následne vyhodia z auta. Za odmenu im nakreslí na auto netradičný znak. Aj na ďalších zastávkach v ich ceste (motorest, benzínka, cintorín) stretnú miestnych ľudí, ktorí by sa len ťažko dali označiť za homo sapiens. Naša pätica na to ale viac menej kašle a rozhodne sa na noc ubytovať v jednom opustenom dome v tomto „pohostinnom“ kraji. Všetko vyzerá byť v poriadku, kým sa jeden pár nestratí pri obhliadke vedľajšieho domu, načo začne tá pravá hororová zábava…

Ako vidieť, Tobe Hopper sa pri písaní scenára vôbec nezapotil, keďže takýto príbeh nie je až také ťažké napísať. Ale to vôbec nevadí, keďže heslom celého filmu je príslovie, že v jednoduchosti je krása. Práve jednoduchosť a desivá priamočiarosť filmu sú tie najväčšie devízy tejto klasiky. Hopper na zvýšenie desivosti filmu v úvode filmu na plátno napíše, že film je natočený podľa skutočnej udalosti, čo ale nie je pravda, ale zase to malo v dobe uvedenia filmu drvivý dopad na divákov, ktorým sa zvýšila návštevnosť filmu a takisto to funguje aj v prípade filmu Blair Witch. Zaujímavé je, že Hopper sa inšpiroval tým istým príbehom, ktorý bol predlohou pre Hitchcockove Psycho. Išlo o prípad vraha Eda Gaina, ktorý v 50. rokoch bol páchateľom sérii vrážd vo Wisconsine.

Spracovanie filmu je hlavným dôvodom kultovosti tohto filmu, keď Hopper rezignoval na prílišne a doslovné zobrazenie násilia a sústredil sa skôr na pocity, ktoré násilné činnosti môžu zanechať na človeku. Preto vo filme neuvidíte priame zábery na „chirurgické“ zákroky motorovou pílou, jedine ak tak veľmi efektné zapichnutie na mäsiarský hák. Naproti tomu atmosféra filmu neustále graduje, čo je napríklad ku koncu filmu až na nevydržanie zo strany diváka. Takejto atmosféra navyše napomáha fakt, že väčšinu filmu diví násilníci naháňajú už len jedinú živú postavu z pôvodnej pätice, ktorá im stále uniká, čo ale nie je spôsobené tým, že by sa jednalo o náhlu zmenu postavy z bezbranného stvorenia na Terminátora, ale tým, že psychický teror (ktorý zažívame aj my ako diváci) z tejto postavy urobil človeka, ktorý urobí všetko pre to, aby prežil, čiže vďaka pudu sebazáchovy dokáže premôcť aj partičku úchylných bláznov.

Aj táto partička zabijakov je sama o sebe perfektným elementom stvárnenia filmu. Starý otec ktorý ako najlepší zabijak kráv v širokom okolí je „morálnou“ autoritou v v susedstve a najmä postava menom Leatherface, ktorá (ako vyplýva z jej prezývky) si z odrezaných časti kože obetí lepí svoju novu tvár. Tieto figúrky majú vo filme geniálnu scénu, keď sa pri večeri „hrajú“ so svojou obeťou a popritom sa nám predstavujú pomocou svojich dialógov a neustálych hádok. Toto všetko je navyše sprevádzané neustálym ženským vreskotom, ktorý pôsobí ako hudobná stránka filmu takmer polovicu filmu, že si každému divákovi dostane vrchovatá porcia tohto vreskotu tak, ako v žiadnom inom horore. Toto je ďalšia súčasť spracovania, ktorá skvelo zlepšuje atmosféru filmu.

Hopper nenechal nič na náhodu a tak napríklad aj dom, kde sa odohráva väčšina filmu je spracovaný veľmi surrealistický na čele s kuchyňou, ktorá by sa skôr dala označiť ako mäsiarstvo, keďže hlavnou výbavou sú tu mäsiarske háky a objemná chladnička. Navyše celkovú tému zabíjačky vylepšuje soundtrack filmu, ktorý sa skladá najmä zo zvukov, ktoré môže návštevník začuť keď sa dostane na bitúnok, čiže rôzne zvieracie škreky. Film bol na toľko sugestívny, že vo Veľkej Británii a v Austrálii bol na dlhší čas zakázaný.

Napriek tomu film sa stal celosvetový hitom (pri rozpočte 150 000 $ film zarobil asi 50 miliónov $) a Hopper o 12 rokov bol štúdiom prinútený nakrútiť pokračovanie, ktoré je ale kvalitatívne slabé a ani nebolo úspešné (nasledujúca tretia časť už bolo už len úplne slabým odvarom na ktorom sa ani Hopper nepodieľal). V roku 2003 nakrútil režisér Marcus Nispel remake pôvodného filmu, ktorý ale nestavil na jednoduchosť pôvodného filmu a naopak bol nakrútený v trende posledných hororov, čiže premyslený vizuál a priveľa brutality. Oproti pôvodnému filmu tento remake (ako to už býva) postráda čaro starých hororov. Pred nedávnom mal v Amerike premiéru posledný prírastok do rodiny texaských zabijakov pod názvom Texaský masaker motorovou pílou: Počiatok. Film si vyslúžil vcelku priaznivé recenzie a o jeho kvalitách sa budeme môcť presvedčiť 23.11. v našich kinách.

Originálny názov: Texas Chain Saw Massacre
Krajina: USA
Rok: 1974
Minutáž: 82 minút
Réžia: Tobe Hooper
Scenár: Tobe Hooper
Kamera: Daniel Pearl
Hudba Wayne Bell
Hrajú: Edwin Neal, Jim Siedow, Gunnar Hansen, John Larroquette