The Omen

Zajtra prichádza do našich kín (rovnako aj do kín na celom svete) remake klasického atmosférického hororu The Omen, ktorý bol u nás uvádzaný pod výrazným názvom Prichádza Satan!, ktorý toho dosť o téme filmu naznačuje. Pred tým ako budete môcť remake vidieť, nezaškodí vedieť niečo aj o originálnom filme, najmä keď sa jedná o jeden z najznámejších a najcennejších hororov všetkých čias.

Klasické atmosférické horory (napríklad Psycho Alfreda Hitchcocka alebo Rosemary ma dieťa od Romana Polanského) aj po rokoch dokážu diváka zaujať skvelým budovaním svojej atmosféry, aj keď veľa strachu už nevyvolajú. Ale práve táto technika budovania napätia je to, prečo sú tieto filmy populárne aj po rokoch. The Omen, spoločne s nemenej slávnym Exorcistom, je skvelou ukážkou pre budúcich režisérov, ako sa má správne budovať napätie, keď si Richard Donner vystačí iba so základnými príbehovými východiskami a dej nie je zvlášť zložito členený. Divák v podstate od začiatku tuší, čo by sa mohlo udiať, ide len o to, ako ho dokáže film prekvapiť. A to sa Donnerovi darí skutočne na výbornú, keď dokáže film vygradovať pomocou určitých scén až ku koncu, ktorý je pre slabších jedincov skutočne infarktový.

Príbeh sa točí okolo rodiny, diplomata, Roberta Thorna. Jeho žena je tehotná, ale pri pôrode v Taliansku dieťa zomrie, a tak miestny kňaz navrhne Robertovi, aby si zobrali miesto mŕtveho potomka práve narodené dieťa, ktorému počas pôrodu zomrela matka. Robert nakoniec súhlasí s tým, že jeho manželka Katherine nebude o ničom tušiť. Po pracovnom pobyte v Taliansku pokračuje Robert na miesto diplomata do Veľkej Británie, kde dostane osobného šoféra a obrovské viktoriánske sídlo na bývanie. Malý Damian zatiaľ vyrastá v pekného zdravého chlapca, pokiaľ sa cez oslavu jeho piatich narodenín nestane tragédia – vychovávateľka sa pred očami hostí obesí. Po tejto zničujúcej tragédii sa manželstvo Thornovcov začne rozpadať, keďže Katherina sa začne obviňovať zo zlej výchovy. Medzitým Robert vyberie pre Damiena novú opatrovateľku, ktorá zo začiatku vyzerá ako skvelá voľba, ale nakoniec sa ukáže že Robert vybral diabolskú opatrovateľku pre diabolské dieťa. To už ale Thorn s pomocou jedného kňaza zistí, že Damian nie je obyčajný chlapec…

Richard Donner sa až do režírovania filmu The Omen venoval tvorbe nie príliš kvalitných seriálov, ale práve The Omen ho zmenilo zo seriálového režiséra na hviezdu Hollywoodu. Predlohou pre The Omen sa stala kniha Davida Seltzera, ktorý napísal aj scenár pre film. Kniha sa pohráva s témou satanizmu dosť otvorene, keďže Damian je podľa nej stelesnením Antikrista a jeho príchod na Zem naznačuje blížiaci sa Koniec sveta – Armagedon. Táto téma je už po stáročia populárna, ľudstvo očakáva príchod Antikrista už celé veky. Film túto tému využíva najmä na budovanie toho spomínaného napätia a nie na dlhé monológy o Bohu a podobne, čo je len plus. Na propagáciu filmu bol taktiež využitý jeden zo symbolov satanizmu – číslo 666, keďže premiéra bola 6.6.1976. Podobne bola aj zvolená premiéra remaku, ktorá bude 6.6.2006, teda o tridsať rokov neskôr.

Asi najvýraznejšou stránkou filmu je hudba Jerryho Goldsmitha, ktorá sa značne opiera o tému satanizmu. Vo filme je často krát počuť chorály na Satana a titulná pieseň filmu sa aj nazýva Ave Satani. Goldsmith si za hudbu odniesol svojho jediného Oscara, aj keď nomináciu mala aj titulná pieseň. Zaujímavosťou je, že Goldsmith bol osemnásťkrát nominovaný na zlatú sošku, ale získal ju iba za film The Omen. Okrem chorálov Goldsmith napísal aj viacero nervy drasajúcich hudobných časti, ktoré skvelo zapadajú ku scénam filmu a aj sám Donner sa vyjadril, že za polovicu filmového napätia vďačí práve hudbe.

Scény, ktoré sa môžu vryť do pamäti diváka, je vo filme požehnane. Napríklad hneď scéna oslavy narodenín začína pomaly gradovať napätie. V podstate takmer každá scéna, kde sa objaví malý Damian je skvele vypointovaná. Napríklad návšteva kostola, alebo zoologickej záhrady. V týchto situáciách je výborné sledovať zdesenie rodičov, ktorí netušia čo sa okolo ich milého chlapčeka deje. Skvelé scény sa začnú kopiť s pribúdajúcim časom, napríklad také rozrezanie človeka pomocou sklenenej tabule je urobené naozaj efektne a pokojne by obstálo aj v hocijakom dnešnom filme. A záver je už „iba“ vrcholom gradácie. Je síce pravda, že z počiatku je film trochu zdĺhavý, ale to sa dá prečkať, odmenou sú už spomínané scény.

Do hlavných úloh si Donner vybral hercov znamenite, najviac je na plátne prítomný Gregory Peck, ktorý je na rolu diplomata ako keby stvorený. Jeho manželku, Katherine, hrá Lee Remick, ktorej herectvo sa viac menej točí iba okolo hysterických výstupov, ale tá sa vo filme až tak veľmi neobjavuje, takže to nevadí. Malého Damiana hrá Harvey Stephens, ktorý presne vystihuje pojem – anjel s diablom v tele. Vystupuje zväčša ako milý chlapček, ale pohľad do jeho očí stačí, aby ste zistili že až taký nevinný nie je.

Po prvom diely The Omen sa vyskytli ešte tri pokračovania nevalnej kvality, ktoré nerežíroval Richard Donner. Ten sa stal vyhľadávaným režisérom a producentom, ale horor už nenatočil. Za to sa stal ešte známejším za sériu filmov o Supermanovovi a tetralógiu Smrtonosná zbraň. A o pár dní bude mať u nás premiéru jeho nový film 16 Blocks a medzitým sa ešte pripravuje remake ďalšieho jeho filmu – Supermana.

Originálny názov: The Omen
Krajina pôvodu: Velká Británia
Rok: 1972
Réžia: Richard Donner
Scenár: David Seltzer
Kamera: Gilbert Taylor
Hudba: Jerry Goldsmith
Hrajú: Gregory Peck, Lee Remick, David Warner, Billie Whitelaw, Patrick Troughton, Martin Benson, John Stride, Nicholas Campbell, Leo McKern