Americké scifi z roku 1982 predstavuje priam ukážkový kultový film. Tron v dobe svojho vzniku nezanechal najlepší dojem u divákov ani kritiky. Bol to totiž prvý serióznejší pokus o využitie počítačom generovanej grafiky vo filme. Tým síce o niekoľko rokov predbehol svoju dobu, ale v mnohých divákoch nezanechal práve najlepší dojem. I keď k tomu prispeli samozrejme aj iné okolnosti.
Z dnešného pohľadu je trochu zvláštne, že práve Disney sa rozhodol ísť do takéhoto odvážneho projektu. Šéfovia spoločnosti si projektom neboli taký istý, ale myšlienka animátora, scenáristu a režiséra Stevena Lisbergera ich nadchla natoľko, že jej dali šancu. Problémy však tým neboli úplne zažehnané. Animátori z Disneyho sa obávali, že tento projekt môže byť začiatkom ich konca. Tušili, a ako sa neskôr ukázalo správne, že počítače by mohli mnohých z nich pripraviť o prácu. Nechceli teda na tomto filme pracovať.
Dobová reklama ohlasovala film postavený na počítačovej grafike. V skutočnosti jej však vo filme nie je až tak veľa. Väčšina scén bola vytvorená klasickou animáciou. Hrané scény vo vnútri počítača boli nakrúcané čiernobielo, čo je vidno najmä na tvárach hercov a následne boli dofarbované. Ako je vidieť, Lisberger robil čo mohol a kombinoval všetky dovtedajšie postupy, aby naplnil svoju víziu. Vytvoril tak veľmi osobité dielo. Zrejme vizuálnej stránke snímky venoval väčšiu pozornosť než tým ostatným. Filmu totiž podkopáva nohy najmä príbeh.
Ten je veľmi jednoduchý, z istého pohľadu aj na dobu svoju vzniku zastaralý a v mnohých momentoch nelogický. Zapadá však do kontextu doby a odzrkadľuje nadšenie más z počítačov, ktoré v dobe pred rozšírením osobných počítačov zosobňovali najmä videoherné automaty. Na hrách tento film stojí. A boli to práve hry, čo Lisbergera inšpirovali k tomu, aby začal v roku 1976 na Tronovi pracovať.
V centre príbehu sa ocitá Kevin Flynn (Jeff Bridges), mladý programátor vo veľkej firme ENCON. Po večeroch ostáva v kancelárii a pracuje na sérii počítačových hier. Iný starší programátor, Ed Dillinger (David Warner), mu ich však ukradne a predstaví ich vedeniu ako vlastné. Keďže hry vynášajú, dostáva sa do vedúcej pozície. Dillinger spolupracuje s Master Control Programom (nahovorený Davidom Warnerom), ktorý sa z hlavného počítača spoločnosti pokúša ovládnuť svet. Postupne získava pod kontrolu ďalšie systémy a programy. Flynn sa snaží preniknúť do siete ENCONu, aby získal dôkazy o krádeži svojich hier. Spojí sa tak so svojou expriateľkou, mladou vedkyňou Dr. Lorou Baines (Cindy Morgan) a jej súčasným priateľom Alanom Bradleym (Bruce Boxleitner). Obaja pracujú v ENCONe a pomôžu sa mu dostať do budovy, kde ho MCP pomocou špeciálneho lasera digitalizuje a prenesie do útrob počítača. A dobrodružstvo sa môže začať.
Herci v hlavných rolách mali hneď dvojúlohy. David Warner dokonca trojúlohu. Okrem Eda Dillingera, hlasu MPC stelesnil aj Sarka – kontrolný počítačový program, vykonávateľa príkazov MPC v kybersvete. Sark je zodpovedný aj za výcvik odchytených programov (ktoré sú zatýkané najmä pre vieru v užívateľov) pre bojové hry, ktoré sú vlastne Flynnovými videohrami. Bruce Boxleitner stvárnil okrem Alana aj titulnú postavu Trona. Tron je špeciálny bezpečnostný program vyvinutý Alanom. Potom, čo sa Flynn dostane do počítača, mu pomáha bojovať proti MPC a Sarkovi.
V tomto sa nachádza jedna zvláštnosť filmu. Tron príbehu vôbec nedominuje. I keď v kyberpriestore je to on kto má navrch, je veľmi schopný a nadaný, má tu priateľku (ako inak je to Yori, kybernáprotivok Lory Bainsovej), v hraných scénach má viac priestoru Jeff Bridges. Jeho postava ja iniciátorom deja a tým, čo ho drží pokope.
Okolo snímky sa napriek všetkým jej nedostatkom postupne zhromaždili verní fanúšikovia a získala si najmä v USA pevné miesto v popkultúre. K filmu bolo vydaných niekoľko hier na jeho motívy a najmä jedna z nich, rovnomenná videohra, dosiahla snáď aj väčší úspech než samotný film. Kruh sa teda uzavrel. V histórii filmu a najmä žánru scifi má však Tron svoje nezameniteľné miesto. Priniesol množstvo originálnych nápadov a konceptov, z ktorých čerpali ďalšie filmy, seriály a knihy. Po prvýkrát bol vizualizovaný kyberpriestor a jednotlivé programy dostali ľudskú podobu.
Tron je v konečnom dôsledku zaujímavým počinom pre rôznorodých divákov. Niekoho zaujmú nápady a originalita, iných svojská a jedinečná vizuálna stránka filmu. 8bitová grafika má asi pre každého kto okúsil ranné počítače svoje čaro, aspoň ako spomienka na detstvo. Veľkým plusom filmu je aj jeho minutáž. Má skvelú hodinu a pol. Vďaka tomu film nenudí, aj keď scenár má veľa múch. Hlavne v druhej polovici dej stráca tempo a obsahuje veľa úplne zbytočných scén, v ktorých sa vlastne nič nestane. Viacero zdrojov udáva, že mnoho vecí sa zmenilo finálnym strihom, pri ktorom boli na tvorcov vyvíjané tlaky zo strany Disney. Je možné, že nemali na premyslenie všetkých zmien dostatok času, a tak urobili zbytočné chyby.
Oplatí sa Vám tento film pozerať aj v situácii, keď sa chystáte pozrieť jeho pokračovanie Tron: Legacy, ktoré sa do svetových kín dostane koncom roka a k nám v januári. Bude rozhodne zaujímavé vidieť ten istý svet s rozdielom 28 rokov neustáleho pokroku na poli počítačov i vizuálnych efektov. A samozrejme budete mať aj lepší prehľad o pôvodnom dianí. Príbeh a svet Trona poskytuje úžasný potenciál. Som zvedavý, čo sa z neho podarí vyťažiť na druhý pokus.
Originálny názov: Tron
Krajina: USA
Rok: 1982
Minutáž: 96 minút
Réžia: Steven Lisberger
Scenár: Steven Lisberger
Kamera: Bruce Logan
Hudba: Wendy Carlos
Hrajú: Jeff Bridges, Bruce Boxleitner, David Warner, Cindy Morgan, Barnard Hughes, Dan Shor, Peter Jurasik
P.S.: Film vraj akadémia odmietla nominovať na Oscara za najlepšie špeciálne efekty, lebo považovali počítačovu grafiku za podvod. Čo by asi povedali na takého Avatara? 😉
