Underground

Pred tým ako tento Bosniansky rodák začal práce na filme Underground, mal už za sebou overené, pre diváka fascinujúce príbehy. Dom obesenca, Otec na služobnej ceste, či americká skúsenosť v kvalitnom a deprimujúcom príbehu o bdejúcom snílkovi Alexovi z filmu Arizona dream. V poslednom menovanom filme sa hlavne ukázal ako správny vodca Johnnyho Deppa, ktorý aj pod jeho vedením podal excelentný výkon. Bolo by zaujímavé vidieť týchto dvoch pánov ešte niekedy pohromade.

V roku 1995 si Emir (na fotografii dole) povedal, že by bolo možno správne priblížiť nám niečo z krutého zániku bývalej Juhoslávie, zblízka sa pozrieť na utrpenie ľudí prichádzajúcich o svoje domovy, strechu nad hlavou, proste o všetko, čo kedy mali. Trošku humoru a sarkazmu však v Kusturicových filmoch nesmie chýbať, preto sa neraz veľmi dobre pobavíme na dialógoch, ktoré sú niekedy ozaj bezchybné. Vystihnúť pointu s výsmešným podtónom spôsobilo, že film bol prijatý veľmi rozporuplne. Nezávislý pozorovateľ nevidí na filme nič zlé, ba naopak, no ľudia z režisérovej domoviny veľmi nadšení neboli.

Prvé čo nadchne hneď v úvode je famózna hudba dvorného režisérovho skladateľa Gorana Bregoviča. Úchvatný zážitok pri prvých tónoch nakopáva atmosféru celého filmu. Atmosféru jasnú, dusnú a hlavne hecujúcu do bránenia svojej krajiny. V prvých sekundách nám je jasné o kom bude reč. Dvaja opití muži, jeden ako druhý, veľkí kamaráti. Hovoríme o hlavných hrdinoch mesta Belehrad, o Markovi (Miki Manojlovic) a o Czernom (Lazar Ristovski). Oni dvaja žijú život, ktorý je počas vojny veľmi ojedinelý. Je to život spokojný, bez trápenia. Zarábajú si pašovaním zbraní, majú milenky, jeden je rozvedený a druhému to hrozí čoskoro. Nikdy neodmietnu dobrý alkohol a aj preto občas vystrelia do niečoho (či niekoho), do čoho nemali.

Czerneho život s manželkou (Mirjana Karanovič) sa ocitol v kríze. Jeho žena je tehotná, asexuálne naladená a večne nespokojná. Manželovi vyčíta jeho pokojnosť a aj napriek tomu, že sa im pri bombardovaní rúca celý dom, on si radšej vychutnáva raňajky. Keď však nemecká nenávisť presiahne medze, neváha, berie pištoľ a s odhodlaním odchádza do boja. Či skôr ku kurve, ako ju nazvala Czerneho žena Vera.

Tá kurva je v skutočnosti Natalija (Mirjana Jokovic) a je miestnou divadelnou herečkou. Sníva o stabilnom mieste v Moskovskom divadle a zároveň je aj Czerneho milenkou. Ona je nakoniec aj ústredným dôvodom prečo najbližších 20 rokov prežijú niektorí z nich v podzemí.

Nemci hľadajú vinníkov, vojna je v plnom prúde a Czernemu so ženou neostáva nič iné len sa pred všetkou hrôzou ukryť a prečkať najťažšie obdobie. Markov dedko má našťastie miesto vo svojom dome, takzvané podzemie. Tam budú najbližšie dni všetci v bezpečí. Marko ostáva v reálnom svete spoločne s Natalijou, a to je už len krôčik od lásky. Divokej lásky so ženou, ktorá doteraz patrila jeho najlepšiemu kamarátovi.

Udalosti naberú spád a z jedného dňa je nakoniec mesiac, rok, desať rokov. Veľa vecí sa zmenilo, no niektorí sú si nie toho vôbec vedomí. Veľkí patrioti na čele s Czernym žijú svoj podzemný život aj naďalej. Rastie aj Czerneho syn, ktorý sa narodil v deň vstupu do kráľovstva, ktoré je križovatkou medzi existujúcou krajinou a jej spomienkami.

Niekedy bolo všetko v poriadku a teraz nezostalo nič. Slzy Markovho brata Ivana (Slavko Stimac) sú skutočným odrazom bolesti za niečím, čo už nie je. Či je to už krajina alebo opica, všetko bolí.

Emir Kusturica natočil veľmi dospelý film. Skĺbil viaceré aspekty do jedného celku, a ten celok nakoniec vytvára nezabudnuteľný filmový zážitok. Ponúkol nám k videniu dejiny jedného sveta, ktorý utŕžil strašnú bolesť. To akým spôsobom vyjadruje svoje pocity nepotrebuje komentár. Elegantne vykreslená podzemná dráha medzi krajinami s krutou poznámkou, že Juhoslávia už nie je, poď do Talianska, znie veľmi silno ešte dnes.

Po citovej stránke má Emir jasno, čo chce v ktorom tom momente povedať. Darí sa mu to brilantne s pomocou Bregovičovej štiplavej muziky a hercov, ktorí presne vedeli, čo majú hrať. Veľký obdiv patrí celej skupine, čo sa na filme podieľala.

Nám všetkým by malo byť preto jasné, že mier a láska sú veľmi dôležité. Stačí kúsok a aj naša pevnina môže odplávať úplne iným smerom ako by sme čakali. Dúfajme, že nám niečo podobné nehrozí, výstrahou by mohol byť práve tento film. Je to klenot európskej kinematografie, neprehliadnite ho!

Originálny názov: Underground
Rok: 1995
Krajina pôvodu: Juhoslávia / Francúzsko / Nemecko / Maďarsko
Réžia: Emir Kusturica
Scenár: Dusan Kovacevic
Hudba: Goran Bregovic
Kamera: Vilko Filac
Hrajú: Miki Manojlovic, Lazar Ristovski, Mirjana Jokovic, Slavko Stimac, Srdjan Todorovic, Danilo Stojkovic, Bora Todorovic, Davor Dujmovic, Hark Bohm, Emir Kusturica