Vesničko má středisková

Keď opomenieme svetovo uznávaného Miloša Formana, jasnou jednotkou českého filmu minulých rokov ostáva svojrázny Jiří Menzel, ktorý v roku 1985 natočil film, ktorý sa vryl do povedomia celého Československa a dodnes patrí medzi najobľúbenejšie klenoty českej kinematografie. Vesničko má středisková.

Jiřího Menzla, rodáka z Prahy (1938) môžeme kľudne nazvať zlatým dieťaťom českého filmu a nikto sa nenahnevá. Prečo by aj. Pre českú populáciu dokázal vybojovať v minulých rokoch popredné miesta svetového uznania o čom v neposlednom rade samozrejme svedčí jeho Oscarový triumf s nezabudnuteľnými Ostro sledovanými vlakmi (1966). Nás však dnes najviac zaujíma 21 rokov stará klasika Vesničko má středisková, ktorá sa mimochodom tiež nemusí za nič hanbiť, bola totiž podobne ako vlaky veľmi blízko k obrovskému úspechu, nakoniec však zostalo pri Oscarovej nominácii. Čo nie je, uznajte, zlý výsledok.

Zaspomínajme si teraz na tento nesmrteľný príbeh o jednom „momentálne zaostalom Otíkovi“ (spomeniete si kto ho tak nazval?).

Karel Pávek alias vynikajúci Marián Labuda si žije svoj pokojný život na dedine. Na živobytie si zarába ako šofér nákladiaku, doma ho starostlivo očakáva veľmi zachovalá manželka, ktorá mu však občas píli nervy neutíchajúcim spevom, no a v neposlednom rade nezabúdajme na jeho deti, hlavne na syna Jardu, ktorý so svojim neodolateľným vlasovým „három“ plachtí po sestrinej triednej súdružke učiteľke. Ako isto viete, hlavná dejová línia sa točí okolo niekoho úplne iného. Je ním nesmelý Otík, milovník holubov, kín alebo ak chcete biografov, no v neposlednom rade verný Pávkov pomocník, ktorému každým dňom z neho pribúda šedivý vlas. Zažívajú spolu množstvo humorných situácií a to aj napriek tomu, že Otík povie jedno slovo raz za sto kilometrov, ako tvrdí Pávek, a my mu musíme dať samozrejme za pravdu. Ich rozbroj dosiahne finálnu podobu vtedy, keď voyeuristická Otíkova chvíľka spôsobí malér v podobe vyvaleného stĺpika. Už je holub na streche, lepšie povedané zabitý u Pávkov v obývačke, kde ho smutný Otík, široko-ďaleko najlepší dobrák, priniesol v záujme odpustenia a prosby, aby nebol preradený k nepríjemnému žiarlivcovi Turkovi, ktorý je kapitola sama o sebe.

Takouto kapitolou je aj šarmantný doktor Skružný, ktorého nezabudnuteľne pojal nebohý Rudolf Hrušínský. Jeho neustála ležérnosť a básnická uletenosť spôsobuje dennodenne nejaké problémy. Je to však veľmi milá persóna, ktorú si divák s radosťou obľúbi, podobne ako Otíka, ktorého tak úchvatne predostrel maďarský protagonista János Bán, ktorý sa po tomto filme nijako špeciálne nepresadil a dodnes sa venuje predovšetkým televíznej tvorbe, výnimkou bol snáď len „akčňák“ Waltera Hilla Červená horúčava (1988), v ktorom si popri Arnoldovi Schwarzeneggerovi zahral jednu z vedľajších úloh.

Na okamih sa blysne aj Štefan, letec, ktorého si zahral, ďalší už dnes nežijúci herec, Július Satinský. Vtipná je hlavne jeho spoločná scénka s Labudom v ktorej mu Pávek po Slovensky hovorí o tom ako sa narodil vo Zvolene a ako ho cestička zaviedla až do ústrednej dedinky Křečovice.

Množstvo zábavných, a hlavne nezabudnuteľných scén sa dokázalo zmestiť do tohto poctivo odvedeného filmového skvostu. Na celom našom území snáď neexistuje žiadny divák, ktorý by film Vesničko má středisková nevidel, alebo aspoň o ňom niečo nepočul. To sa ani nedá. Keď by sme ignorovali film takejto kvality, nie sme divákmi, nie sme ľuďmi schopnými rozpoznania dobrého od zlého.

Preto, keď sa vám opäť naskytne možnosť, znovu si pripomeňte tento výrazný režisérsky počin Jiřího Menzela, ktorý obsahuje nespočetné množstvo zábavy, vtipu, radosti, lásky, kvalitných hereckých výkonov a ktorý je tak precízne zvládnutý aj po remeselnej, technickej stránke. Menzel sa po rokoch opäť vrátil za kameru, finišuje s filmom Obsluhoval som anglického kráľa, a tak prečo ako predkrm neskúsiť po neviem koľký krát lahodný príbeh Zděnka Svěráka o jednej malej, ale vždy zaujímavej dedinke niekde v Čechách. Ach jaj, ty Vesničko má středisková.

„Co to jé? Kde se to tu vzalo? Otíku pojď sem. Snáď si tady neměl nejakou ženskou?!? Tak jen pojď. Poď. A tady mi přísahej, poď, přísahej mi tady pod obrázkem svých rodičú jestli si tady nejakou mnel! A podívej se mi do očí.“

Originálny názov: Vesničko má středisková
Krajina pôvodu: Československo
Rok: 1982
Réžia: Jiří Menzel
Scenár: Zdeněk Svěrák
Kamera:Jaromír Šofr
Hudba: Jiří Šust
Hrajú: János Bán, Marián Labuda, Rudolf Hrušínský, Libuše Šafránková, Petr Čepek, Zdeněk Svěrák…