Vtedy na Západe

Western ako jeden zo základných filmových žánrov ma síce svoje najlepšie roky za sebou, ale stále nepatrí medzi úplne mŕtve žánre, čoho dôkazom je napríklad film Proposition, ktorý práve v týchto dňoch prišiel do našich kín. Z tohto dôvodu vôbec nie je na škodu sa pozrieť na najlepší western všetkých čias, majstrovský kúsok talianskeho režiséra Sergia Leoneho – Vtedy na Západe (Once Upon a Time in the West).

Sergio Leone mal predurčenú životnú cestu vo svete filmu od svojho narodenia, keďže jeho matka Bice Waleran bola hviezdou historických veľkofilmov a jeho otec Vincenzo Leone bol zase režisérom nemých filmov. Sergio najprv začal študovať právo, ale svet jeho rodičov ho rýchlo zlákal a tak zanechal štúdia a stal sa pomocnou silou pri výrobe filmov, kde sa vďaka svojmu talentu prepracoval až na pomocného režiséra. Darilo sa mu a tak v roku 1961 mu dalo štúdio ponuku na jeho prvý samostatný film Rhodský kolos. Úspechu sa Leone dočkal až s rokom 1964, keď natočil prvý diel svojej dolárovej trilógie Pre hrsť dolárov, čo bol vlastne upravený príbeh Kurosawovho filmu Yojimbo. Počas nasledujúcich dvoch rokov natočil ďalšie dva diely trilógie, Pre niekoľko dolárov navyše a Dobrý, zlý a škaredý.

Leoneho trilógia je vrcholom subžánru westernu, takzvaného spaghetti westernu (keďže ho natáčali taliansky tvorcovia). Leone do tohto subžánru priniesol niekoľko zaujímavých noviniek, keď jeho hlavná postava je netradičný hrdina, ktorému nechýba sarkazmus a pre ktorého je jeho osobný prospech veľmi dôležitý. V prípade tohto hrdinu našiel skvelého predstaviteľa v podobe Clinta Eastwooda, ktorého herecký minimalizmus výborne pasuje do týchto filmov. Po úspechu trilógie v USA Leoneho pozvali do Ameriky aby tam natočil svoj ďalší film. Leone chcel pôvodne natočiť film z iného typického amerického žánru – gangsterky, ale štúdio požadovalo od neho ďalší western a tak Sergio musel svoj projekt Vtedy v Amerike odložiť nabok. Vďaka tejto tvrdohlavosti majiteľov štúdio ale vznikol práve film Vtedy na Západe.

Už prvá, skvele gradovaná scéna dokazuje genialitu filmu. Na starej ošarpanej železničnej stanici na americkom západe prichádza trojica mužov v plášťoch a pomaly sa rozostavujú po stanici. Miestnemu výpravcovi a jednej indiánke (takisto ako divákovi) je aj bez vytiahnutia zbrane jasné, že sa jedná o pištoľníkov, ktorých nie je veľmi vhodné provokovať a tak radšej držia ústa a krok. Zlí chlapci sa uvelebia na svoje miesta a túžobne očakávajú príchod vlaku. Divák takisto s nimi, keďže celá úvodná scéna filmu je natočená pomalým spôsobom, keď je všetko brané pomalou kamerou, chýba hudba a najzaujímavejšou vecou je mucha, ktorá neustále otravuje jedného z banditov. V jednom momentu sa už začne na obzore približovať silueta vlaku a naša trojka okamžite spozornie a scéna začne čoraz viac gradovať, až kým vlak nepríde na stanicu a traja pištoľníci sú zabitý neznámym mužom, ktorého meno je prezentované viac než symbolicky – hrou na harmoniku. Práve sme spoznali prvú hlavnú postavu – Harmoniku.

V ďalšej scéna nám Leone ukazuje opustenú farmu, kde vdovec Brett McBain pripravuje všetko na šťastnú chvíľu svojho života – svadbu. Ako svoju druhú manželku si berie krásku z New Orleans, Jill. Tieto prípravy ale preruší príchod ďalších pištoľníkov, ktorí efektným spôsobom zabijú najprv Bretta a následne aj jeho deti. Zabíjaniu neunikne ani najmladší syn, ktorého bez mihnutia svojich modrých očí zabije Frank, druhá hlavná postava. Tretia do partie je Jill, ktorá čoskoro dôjde z New Orleanus a po citovom otrase sa rozhodne zistiť, kto stojí za vraždou jej manžela. Na to si najme Harmoniku a štvrtú hlavnú postavu – ostrieľaného desperada zo starej školy Cheyenna, ktorého spozná v miestnej putike, kde si bývalý trestanec ihneď vybuduje rešpekt celého osadenstva. Harmonika spolu s Cheyennom začnú okamžite skúmať čo je vo veci a čoskoro zistia, že Frank a jeho chlapci sa krútia podozrivo blízko okolo majiteľa železnice Mortona…

Ako som spomenul pri prvej scéne, Leone film natočil svojským štýlom, keď väčšina scén je natočená pomalou expozíciou, kedy sa napätie diváka čoraz viac zväčšuje. Opakom pomalých kamerových jázd sú série rýchlych záberov, ktoré zakončujú gradované pomalé scény. Zaujímavým spôsobom sú takisto riešené tradičné westernové súboje pištoľníkov, keď kamera najprv zaberá ako si protivníci pomaly a bez slov vyberajú najlepšie pozície a následne pomocou priamych záberov do tvári sokov graduje celú scénu. Leone použil v Once Upon a Time in the West extrémne širokouhlý kamerový objektív, ktorý zaberá až nezvykle široký obraz. Z tohto dôvodu je vhodné film pozerať v kine a nie v televíznej orezanej verzii, kde sa stráca čaro takejto expozície.

Neodmysliteľnou súčasťou komplexnosti filmov Sergia Leoneho je hudba Ennia Morriconeho. Tento dvorný skladateľ Leoneho vytvoril pre Vtedy na Západe najlepšie skladby svojej kariéry filmového skladateľa. Pre každú zo štvorice hlavných postáv vytvoril osobitnú melódiu, pomocou ktorej okamžite spoznáte aký ma dotyčná postava charakter. Skladba pre Jill je citlivá a krásne melodická. Cheyennová melódia je zase pohodová, plná hravosti a optimizmu. Naproti tomu melódia Harmoniky je plná stiesnenosti a samozrejme v nej prím hraje ústna harmonika. A nakoniec skladba pre banditu Franka okamžite každému s trochu fantázie vykreslí pred očami ostrieľaného pištoľníka pre ktorého nie je nič sväté.

Vrcholom súžitia hudby s obrazom je kľúčová scéna pištoľnického súboja, keď sa tieto melódie vzájomne preplietajú a určujú charakter deja. Zaujímavosťou je, že Morricone tvoril hudbu pre pôvodný 436-stranový scenár, ktorý ale bol pred natáčaním výrazne zmenený. Napriek tomu hudba do filmu pasuje neskutočne, keďže Leone točil film potom podľa pôvodnej hudby. Ďalšou zaujímavosťou je, že scenár pre film písal Leone spolu s dvoma svetoznámymi režisérmi, s Dariom Argentom (režisér talianskych gialla hororov) a s Bernardom Bertoluccim (deväť oscarový Posledný cisár).

Do hlavných úloh Leone neobsadil nikoho zo svojich tradičných hercov (Clint Eastwood chýbal pre pracovnú zaneprázdnenosť). Jill si zahrala pôvabná Claudia Cardinale, Cheyenna Jason Robards a tajomného Harmoniku zase klasický herec westernov – Charles Bronson. Do úlohy psychopatického zabijaka Franka Leone obsadil na americké pomery netradične Henryho Fondu, ktorý bol prototypom kladného hrdinu (vo Vtedy na Západe hral svoju jedinú zápornú úlohu v živote). Veľmi zaujímavo preto vyzerali jeho nebesky modré oči pri zabíjaní nevinných, čo americkým divákom zo začiatku prekážalo, ale napokon si zvykli.

Vtedy na Západe je najlepším westernom všetkých čias a takisto jedným z najlepších filmov v dejinách kinematografie. Pre milovníkov divokého západu je film povinnosťou a pre filmových fanúšikov učebnicovým dielom ako sa má správne budovať atmosféra a skvelý príbeh, ktorý bude fascinujúci aj mnoho rokov po premiére.

Originálny názov: C’era una volta il West / Once Upon a Time in the West
Krajina: Taliansko / USA
Rok: 1968
Minutáž: 165 minút
Réžia: Sergio Leone
Scenár: Sergio Leone, Dario Argento, Bernardo Bertolucci
Kamera: Tonino Delli Colli
Hudba Ennio Morricone
Hrajú: Henry Fonda, Claudia Cardinale, Jason Robards, Charles Bronson, Gabriele Ferzetti, Paolo Stoppa, Woody Strode, Jack Elam, Keenan Wynn, Frank Wolff, Lionel Stander, Fabio Testi