Diváci po celom svete sa v posledných mesiacoch húfne vracajú k 43 rokov starému sci-fi westernu dúfajúc, že im pomôže pochopiť, o čomže to vlastne Westworld, seriálový hit minulého roka, je. Jeho rovnomenný predchodca však žiadne odpovede na dnešné otázky neponúka.
Aj tak je to však zaujímavý návrat do minulosti. Westworld (1973) je veľmi jednoduchý film. Na svojich úsporných 88 minútach ponúka pomerne priamočiary akčný a napínavý dej, ktorý predznamenal a inšpiroval mnoho významných diel ďalších rokov až desaťročí. Sám je však len nakuknutím do možností, ktoré jeho námet ponúka.
Autorom myšlienky, scenára a zároveň aj jeho režisérom bol spisovateľ Michael Crichton (zomrel v roku 2008), ktorý podľa vlastných slov prišiel na tento nápad pri návšteve Disneylandu. Núka sa samozrejme viacero interpretácií, ale jeho hlboký záujem o zábavné parky budúcnosti, prešpikované technológiou, vzbudili podľa všetkého jednoduché animatronické postavy v klasickej atrakcii Piráti Karibiku. Na obdobných myšlienkach stojí aj jeho román Jurský park.
Podobne aj téma zlyhania komplexných systémov, resp. problémov, ktoré vyplývajú z toho, že sa človek príliš spolieha na techniku, sa objavuje v mnohých jeho dielach.
Rovnaké je to aj vo Westworlde. Podobne ako v seriáli aj vo filme vybuduje firma Delos tri zábavné parky pre dospelých – stredoveký, rímsky a westernový. Dvojica kamarátov z Chicaga, Peter (Richard Benjamin) a John (James Brolin), sa rozhodnú počas dovolenky okúsiť divoký západ. Veci sa však rýchlo vymknú spod kontroly. Z neznámych dôvodov sa roboti pokazia a začnú vraždiť návštevníkov parku. Na hlavných hrdinov si „zasadne“ zrejme rovno ten najhorší z nich – The Gunslinger (Yul Brynner). Jednoducho pištoľník, ktorý sa po každom zabití vracia na scénu a nezabúda na svojich posledných premožiteľov a je rozhodnutý sa skutočne pomstiť. Neľútostný robotický charakter inšpiroval vďaka svojej vytrvalosti nejednu hororovú postavu, či dokonca Terminátora.
Pištoľník odkrýva aj druhý plán snímky. Tým je pokus o reflexiu mediálnej reality a niektorých túžob ľudí, ktoré sa práve film a televízia (a dnes aj počítačové hry) snažia uspokojiť, či využiť. Parky Delosu sú zhmotnením týchto predstáv – návštevníci môžu vďaka nim prežiť zážitky, ktoré boli dovtedy vyhradené len filmovým postavám. Na robotoch-androidoch si tak bezcitne vybíjajú svoje sexuálne a násilnícke túžby, ale vo filme veľa takýchto scén nie je. V odkrývaní tejto stránky ľudskej povahy pokračuje seriál v oveľa explicitnejšej forme.
Postava pištoľníka stvárnená Yulom Brynnerom nosí takmer identický kostým, aký mal on sám v Siedmich statočných, kde stvárnil jedného z titulných hrdinov. Odkazuje tak sám na seba ako jednu z veľkých filmových hviezd. Popri ňom sa v snímke objavujú populárne nastupujúce tváre, ktoré typicky zastupovali bežných ľudí. Richard Benjamin zahviezdil na prelome 60. a 70. rokov v snímkach Goodbay, Columbus (1969) a Catch-22 (1970), ktoré mu odštartovali slušnú hereckú a neskôr i režisérsku kariéru. Medzinárodne sa však nepresadil. Známejší je určite dodnes aktívny James Brolin, otec rovnako známeho herca Josha Brolina. Obaja herci sa hodili do postáv mladých turistov s túžbou po dobrodružstve, s ktorými sa môže divák ľahko stotožniť.
Westworld sa dočkal viacerých pokračovaní a práve tie môžu poskytnúť nápovedu k tomu, kam by sa seriál mohol uberať, i keď je to naozaj len jedna z mnohých možností. V roku 1976 sa do kín dostala snímka Futureworld, v ktorej sa dvojica novinárov pokúša v novom parku Delosu, tentoraz v podobe futuristickej vesmírnej stanice, zistiť, čo je pravdy na zvestiach, že Delos zamieňa vplyvných ľudí za svojich androidov – ich verné kópie. Krátky a neúspešný seriál Beyond Westworld z roku 1980 ide v tomto naratíve ešte ďalej. Svoju pozornosť upriamuje na šialeného zlého vedca, ktorý chce pomocou robotov ovládnuť svet.
To už trochu začína pripomínať aktuálny seriál od HBO. Pokračovania Westworldu naznačujú širšie možnosti tohto námetu, ale prekračujú pôvodný zámer, ktorý s Westworldom Michael Crichton mal. Hoci na filmovom pokračovaní odmietol pracovať, do tvorby seriálu sa nakoniec zapojil. Ten sa však dočkal len piatich epizód, z ktorých neboli ani všetky odvysielané.
Westworld je aj dnes stále pozerateľný film, ale možno miestami trochu nudný. Táto obava inak viedla aj samotného Crichtona ku skráteniu snímky ešte pred jej dokončením. Vystrihol z nej viacero dlhších scén, ktoré sa mu zdali nezáživné. Je to však dôležitý počin z hľadiska vývoja filmového sci-fi a aj z pohľadu uplatnenia nastupujúcich filmových technológií.
Je to totiž prvý film, v ktorom bolo použité digitálne spracovanie obrazu, i keď veľmi minimalisticky. Ide o scény, v ktorých dianie sledujeme očami Pištoľníka. Obraz je vtedy rozpixelovaný. Nič veľké, ale boli to prvé kroky. Ambicióznejšie postupy boli vtedy ešte veľmi časovo náročné a drahé.
Westworld patril v roku svojho uvedenia do kín medzi kasovo najúspešnejšie tituly. Zarobil desaťkrát viac ako stál a rýchlo sa zaradil medzi kultové snímky.
