The Fugitive © 1993 Warner Bros. US
Streamovacie služby dnes v snahe priklincovať divákov k obrazovkám prerábajú úspešné filmové značky do nekonečne rozvetvených seriálov. Tri dekády dozadu však svišťal Hollywoodom úplne opačný trend. Populárne kriminálne seriály zo 60. rokov sa adaptovali do nahustenej filmovej podoby, obohatenej o moderne strhujúci vizuál a aktuálne herecké megahviezdy. Ešte pred akrobatickou krasojazdou Toma Cruisea v Mission: Impossible (1996), či prevlekovou obsesiou Vala Kilmera v špionážnom Svätom (1997), sme dostali azda najlepšiu úpravu napínavého seriálu do celovečerného formátu. Reč je o povestnom Utečencovi (1993) režiséra Andrewa Davisa, v hlavnej úlohe s Harrisonom Fordom. Predstaviteľ milovaného archeológa tu stvárnil skutočným príbehom inšpirovanú postavu chicagskeho cievneho chirurga Richarda Kimblea.
Doktor Kimble bol neprávom odsúdený za vraždu svojej manželky, no pri prevoze do väznice sa mu podarilo ujsť. Na úteku pred nespravodlivosťou ho naháňa s celým tímom U.S. Marshals nekompromisný policajný pes Samuel Gerard, v úchvatnom podaní Tommy Lee Jonesa. Okrem chirurgicky presne dávkovaného napätia film stále funguje najmä kvôli prepracovaným hlavným postavám, stojacim proti sebe. Sympatický Ford, hnaný túžbou vypátrať vraha svojej ženy a zároveň očistiť svoje meno, verzus tvrdošijný policajt Jones, ktorý si nedá pokoj, kým nechytí svojho utečenca. Nezáleží mu na tom, či je doktor Kimble skutočne vinný. Počas stretu do neho Gerard neváha nasypať celý zásobník. Kimble zahnaný do kúta nemá čo stratiť a predvádza priam kaskadérske kúsky. Nezaprie však v sebe lekára s prirodzenou túžbou pomáhať. Na úteku stihne správnou diagnostikou zachrániť život malého chlapca i pomliaždeného strážcu zákona.
Sú to práve trieštivé interakcie medzi hlavnými postavami, ktoré ženú adrenalínom nasiaknutý príbeh vpred. Obaja sú kladní hrdinovia, no základná motivácia ich stavia na opačné strany barikád. Ich vyostrený vzťah je inšpirovaný klasickým románom Victora Huga Bedári, na ktorý priamo odkazuje famózna scéna v odpadovej rúre vedúcej k vodopádu. Odtiaľ pochádza aj slávna hláška „Je mi to jedno“, ktorú Gerard cynicky precedil po tom, čo mu unavený Kimble so zbraňou v ruke zvestoval, že svoju ženu nezabil. Tommy Lee Jones si úderný text vymyslel v daný moment, priamo počas nakrúcania v kanále. Chcel tým poukázať na chladnokrvnú zaťatosť, s akou Gerard pristupoval k splneniu svojho cieľa.
S postavou odviedol vynikajúcu prácu, za ktorú bol v roku 1994 ocenený oscarom za najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe. Jones vďačí za kariérny triumf dlhoročnému priateľstvu s režisérom Andrewom Davisom. Ten ho obsadil už v roku 1989 do svojho thrilleru Eskorta (The Package) a následne v roku 1992 do úlohy ikonického šialenca s patriotickými motívmi Strannixa, terorizujúceho námorníkov na bojovej lodi Missouri. Antagonista hodný stretu s kuchárom Caseym Rybackom alias Stevenom Seagalom v známom hite Prepadnutie v Pacifiku (Under Siege). Táto námorná variácia na Smrtonosnú pascu bola v prípade ďalšieho kariérneho posunu Davisa s Jonesom kľúčová. Komerčný úspech a remeselná kvalita akčného filmu totiž upútali štúdio Warner Bros. natoľko, že Davisovi ponúkli o niečo zemitejší príbeh honu na človeka. Andrew, na vrchole svojich režijných síl, výzvu nakrútiť Utečenca s nadšením prijal. Do úlohy Sama Gerarda presadil svojho kamoša Jonesa. Policajná postava bola natoľko divácky vďačná, že od začiatku zamýšľané pokračovanie scenáristi napokon pripravili práve jemu. Nadväzujúca linka s Harrisonom Fordom by z logických dôvodov nedávala zmysel. Prekombinovaný druhý diel s názvom Šerifovia (U.S. Marshals, 1998) však originálu napriek úprimnej snahe všetkých zúčastnených jednoducho nestačil. Civilne pôsobiaci lekár proti nepoddajnému šerifovi skrátka vo svojej prepracovanej jednoduchosti zafungoval na divákov oveľa viac, ako profesionálny tajný agent Wesleyho Snipesa.
Vo svojej podstate jednoduchá zápletka thrilleru obsahuje mnohé prvky hodné paródie. Jednoruký vrah, samovražedný zoskok dolu vodopádom či útek v reťaziach pred nekontrolovateľným vlakom, si v 90-tych rokoch vyslovene pýtali vytvoriť komediálnu podobu. Po 5 rokoch od uvedenia Utečenca sa hereckej príležitosti chytil majster zosmiešňovania Leslie Nielsen v komickom Utopencovi na úteku (1998).
V dokonalom výsledku na Utečencovi absolútne nebadať produkčné peklo, akým ostro sledovaný projekt prechádzal počas rôznych fáz nakrúcania. Strata pôvodne zamýšľaného režiséra Waltera Hilla, na to nadväzujúci odchod hlavnej hviezdy Aleca Baldwina. Diagnostikovaný nádor na mozgu záporáka Richarda Jordana, ktorý musel byť na poslednú chvíľu preobsadený Jeroenom Krabbém. Nekonečné úpravy početných verzií scenára sa zastavili až pri finálnom čísle 25. Dialógy sa vytvárali za behu, so značným improvizačným nasadením samotných hercov. Film bol nakrútený za neuveriteľných 73 dní a mal jeden z najrýchlejších post-produkčných harmonogramov vtedajšieho Hollywoodu. Štúdio tlačilo na splnenie šibeničného termínu premiéry len 2 mesiace po dokrútení poslednej klapky. Nakrúcalo sa v krkolomnom tempe, dôsledkom ktorého vznikli unikátne nepripravované scény, ako prenasledovanie v ozajstnom sprievode počas dňa svätého Patricka. Prekvapení účinkujúci skutočne nepatrili k početnému komparzu, ale šlo o reálny dav slávnostne naladených Írov.
Davisov film disponuje remeselnými zručnosťami, ktoré rezonujú dodnes. Slúžia ako mustra poctivého napínavého thrilleru, v ktorom sa odohráva hon na nespravodlivo obvineného človeka. Utečenec spätne konkuruje najväčším klasikám majstra filmového napätia Alfreda Hitchcocka, z ktorých otvorene čerpal inšpiráciu (Na sever severozápadnou linkou, 1959). Ťažkotonážna havária vlakovej súpravy s autobusom, pamätný Fordov skok do rozbúrenej vody, či finálna konfrontácia zlosyna na farmaceutickej konferencii. Všetky tieto scény sú dôkazom kvalitnej filmárčiny hodné nasledovania. Robia z Utečenca napínavý zážitok, ktorý dokáže divácky strhnúť aj po 30-tich rokoch.
