American Gangster

Obľúbenosť jednotlivých filmových žánrov je často sezónnou záležitosťou, ktorá sa môže periodicky opakovať, ale takisto sa môže jednať len o fenomén istého desaťročia a nikdy sa táto popularita nemusí znova zopakovať. Väčšinou sa ale zopakuje a tak napríklad obľúbený žáner päťdesiatych a šesťdesiatych rokov minulého storočia, takzvané “sandálové filmy“ slávil návrat v podobe filmu Gladiátor, alebo o znovuzrodenie žánru western sa pokúsil Clint Eastwood filmom Nezmieriteľní, aj keď veľmi sa mu to nepodarilo. Od sedemdesiatych rokov bol zase v kurze žáner mafiánskych filmov, kde trónili mená režisérov ako Francis Ford Coppola (séria Krstný otec) a Martin Scorsese (Mafiáni, Casino…). Keďže ale posledný mafiánsky film druhého menovaného (Na druhej strane) sa vybral viac modernejším štýlom, ako klasiky žánru, musí prísť film, ktorý obnoví zašlú slávu klasických mafiánok. A tým filmom podľa ohlasov zo zámoria je práve American Gangster natočený podľa skutočných udalostí.

Inšpiráciou pre film sa stal život mafiánskeho bossa Franka Lucasa, ktorý na začiatku sedemdesiatych rokov ovládol predaj heroínu v New York. Na tom by nebolo nič nezvyčajné, keby ale Frank nebol černoch a zaujímavý bol aj spôsob, akým vybudoval svoju sieť. Lucas jednoducho odstránil sieť dodávateľov a dovážal si sám priamo z juhovýchodnej Ázie ten najčistejší heroín, aký sa len mohol v tej dobe získať a ten následne predával na uliciach Veľkého jablka za extra priaznivú cenu. Priala mu aj doba, pretože v mieste výroby práve prebiehala vietnamská vojna, do ktorej bolo USA vcelku výrazne zapojené a tak nebol výraznejší problém s dopravou. Frank Lucas bol navyše veľmi šikovným obchodníkom, ktorý urobil z predaja drog čistý biznis a v kvalite organizácie prekonal aj talianskych mafiánov. Jeho protivníkom sa stal detektív Richie Roberts, ktorý patril medzi výnimky medzi policajtmi, pretože bol policajtom, ktorý sa nenechal podplatiť a preto ho kolegovia neuznávali. Richie sa ale nevzdával a tvrdou pracou si vypracoval povesť šikovného muža a vďaka tomu ho postavili do čela protidrogovej jednotky, ktorá išla po Lucasovi…

Tento reálny príbeh sa pokúšali v Hollywoode sfilmovať už dávnejšie, v roku 2004 bol napísaný scenár a réžie sa ujal Antoine Fuqua (režíroval napríklad Kráľa Artuša), ale projekt mesiac pred natáčaním štúdio Universal stoplo kvôli vysokému rozpočtu. Potom bol k projektu prizvaný režisér filmu Hotel Rwanda Terry George, ktorý plánoval do hlavnej úlohy obsadiť práve herca Dona Cheadla zo spomínaného filmu, ale ani v jeho vedení sa film nepodarilo dostať do finálnej fáze. Spoluscenárista pôvodného scenára Steven Zaillian (ocenený Oscarom za scenár k Schindlerovmu zoznamu) potom prepísal scenár úplne nanovo s tým, že strávil množstvo hodín rozhovormi s oboma skutočnými protagonistami príbehu. Následne sa začal zháňať nový režisér pre tento projekt a producent Brian Grazer začal presviedčať Ridleyho Scotta, ktorý napokon súhlasil, ale až potom, čo Zaillian upravil scenár tak, aby postava detektíva Richieho Robertsa nebola len takou plochou figúrkou, ale aby boli objasnené aj motivácie jeho chovania.

Keď už Scott súhlasil so svojou účasťou na projekte, začal rozmýšľať, že koho obsadí do úlohy detektíva Richardsa, pretože producent Grazer už mal pre úlohu Lucasa vybraného herca Denzela Washinghtona, ktorého plánoval obsadiť už Antoine Fuqua. Ridley Scott uvažoval medzi dvoma menami, medzi Russelom Crowom a Bradom Pittom, ale napokon sa rozhodol pre svojho obľúbenca Russela Crowa a teda sa celkovo pri výrobe filmu stretli piati držitelia Oscara (producent Grazer, režisér Scott, scenárista Zaillian a herci Crowe a Washinghton).

Takáto konštelácia kvalitných tvorcov nemohla skončiť ináč ako úspechom a tak sa film okamžite po uvedení stal hitom v amerických kinách aj napriek R-kovému hodnoteniu a značnej dĺžke 160 minút. Výrazne tomu asi napomohla reklamná kampaň pred uvedením filmu, známe mená a chuť amerických divákov pozrieť si v kine poriadnu gangsterku. Úspech filmu sa prejavil aj na stránke imdb.com, kde film po uvedení vyskočil do prvej päťdesiatky najlepších filmov, čo síce medzičasom už kleslo, ale napriek tomu je film všeobecne veľmi kladne hodnotený, čiu už divákmi, alebo kritikmi. Na film sa nezabudla ani pri nomináciách na Zlatý Glóbus a predpokladá sa jeho úspech aj na odovzdávaní Oscarov. 3. 1. 2007 sa môžeme presvedčiť o jeho kvalitách aj v našich kinách.