Roztrieštená narácia, niekoľko línií príbehu a samostatné osudy niekoľkých ústredných postáv spojené do jedinej myšlienky. Tieto znaky ešte donedávna charakterizovali celú tvorbu mexického režiséra Alejandra Gonzáleza Iñárritu. Svojím najnovším film Biutiful predefinoval seba a celý svoj doterajší filmársky štýl.
Do filmovej histórie sa zapísala doslova každá jeho celovečerná snímka: počnúc drámou Amores perros (2000), 21 gramov (21 Grams, 2003) a končiac filmom Babel (2006). Jeho kariéru dopĺňa i zbierka vychvaľovaných krátkych filmov, medzi ktorými sa nájde jedna zo série reklám na BMW, ktorá odštartovala kariéru Cliva Owena. V roku 2002 sa segmentom „Mexico“ podieľal na projekte Eleven Minutes, Nine Seconds, One Image: September 11, ktorý rozpráva o tom, ako tragické udalosti teroristického útoku ovplyvnili rôzne kúty sveta.
Keď Iñárritu v roku 2006 dokončil Babel, neskrýval únavu. Vtedy sa rozhodol, že jeho ďalší film bude mať iba jednu hlavnú postavu, celistvé rozprávanie, bude sa odohrávať iba v jednom meste a natočený bude v jeho rodnom jazyku. A tak sa začal rysovať príbeh konfliktného Uxbala v podsvetí Barcelony. Prvý náčrt scenára Iñárritu zveril dvom mladým a talentovaným scenáristom – Armandovi Boovi a Nicolasovi Giacobonemu. Hlavná úloha bola od počiatku súdená Javierovi Bardemovi, jednému z najvychytenejších hercov súčasnosti. Ten bol scenárom okamžite nadšený, a tak sa obom, hercovi i režisérovi, konečne splnil sen pracovať na spoločnom filme.
Biutiful je tragédiou jedného človeka, ktorý bojuje sám so sebou, aby zoči voči svojej smrti zanechal deťom niečo hodnotné. Uxbal je plný konfliktov, snaží sa byť dobrým otcom, ale neovláda vlastný temperament. Stelesňuje lásku a spiritualitu v nebezpečnom prostredí podsvetia plného násilia, drog a nelegálnych prisťahovalcov, ktorých chráni a využíva zároveň. Biutiful má byť reflexiou krátkeho času, ktorý nám život na Zemi ponúka. Uxbal je rozvedený a hoci ho s exmanželkou Marambrou stále spája láska, ich vzťah je zvláštne pokazený, takže si navzájom veľmi ubližujú. Väzňami tejto situácie sú ich dve deti, Anu a Matea.
Obsadenie vedľajších postáv nebolo jednoduché. Maricel Alvarez, ktorá zosobnila Marambru, našli až v Argentíne, kde je nielen známou divadelnou herečkou, ale i choreografkou a učiteľkou. Biutiful bol jej debutom pred kamerou. Uxbalovho brata Tita hrá Eduard Fernández, ktorý v minulosti získal španielsku cenu Goya za najlepší herecký výkon. Tým sa uzatvára okruh profesionálnych hercov. Režisér i Javier Bardem si veľmi pochvaľujú spoluprácu s nehereckými kolegami. Postavu Igé, nelegálnej prisťahovalkyne, stvárnila úplná začiatočníčka Diaryaton Daff. Zvláštnou zhodou okolností sa jej filmový a skutočný životný príbeh podobajú, čo jej pomohlo veľmi hodnoverne stvárniť jej pohnutý život. Postavy detí hrali Guillermo Estrella a Hanna Bouchaib, ktorá sa režisérovi priplietla do cesty iba šťastnou náhodou pri obhliadke školy, kde sa malo nakrúcať.
Pre Javiera Bardema bolo nakrúcanie namáhavé jednak fyzicky aj psychicky. Zosobnenie umierajúceho si vyžiadalo úpravu jedálnička a výrazné chudnutie. Popri tom však pre neho skutočnou výzvou bolo porozumieť a znázorniť duševné zmeny v Uxbalovi. Bardem je známy pedantnosťou s akou sa pripravuje a úplnou odlišnosťou každej postavy, ktorú kedy hral. Čerešničkou na torte veľkého počtu jeho ocenení sa v roku 2007 stal Oscar za najlepší výkon vo vedľajšej úlohe vo filme Táto krajina nie je pre starých (No Country for Old Men). Nedávno zverejnené nominácie na rok 2011 pre neho znamenali dokonca už druhú nomináciu za najlepšieho herca. Spolu s ním je Biutiful nominované na najlepší zahraničný film.
Na soundtracku k filmu pracoval aj dvojnásobný držiteľ ceny Americkej akadémie, Gustavo Santaolalla, ktorý s Iñárritom spolupracoval aj v minulosti. Biutiful sa v premiére premietal v Cannes 17. mája minulého roku a jeho hlavný predstaviteľ si z festivalu odniesol aj cenu za najlepšieho herca. Odvtedy s úspechom obehol väčšinu významných svetových festivalov. Do slovenských kín sa chystá 24. marca.
