Da Vinciho kód – preview

Ak bude niekto v roku 2100 bilancovať literárne 21. storočie, tak určite spomenie, že na jeho počiatku stála malá obroda čítania, ktorú spôsobili dva fenomény – Harry Potter a Da Vinciho kód. Fenomény, ktoré sa vďaka svojej obľube a takmer hystérii dostali aj na plátna kín.

Keď v marci 2003 vydal dovtedy pomerne neznámy autor Dan Brown knihu DaVinciho kód, málokto predpokladal taký enormný úspech. Zmes historických reálií, dohadov, konšpiračných teórií a utajených spoločenstiev spolu s napínavým dejom plným zvratov katapultoval knihu medzi bestsellery a Dana Browna medzi najúspešnejších spisovateľov desaťročia. Celých 87 týždňov to bola najpredávanejšia kniha v USA a celkovo sa dodnes predalo viac ako 25 miliónov výtlačkov, ktoré boli preložené do vyše 40 jazykov. Nečudo, že Hollywood okamžite zbystril zrak.

Aj keď sa to na prvý pohľad zdá absurdné, spočiatku chceli producenti adaptovať knihu pre seriál 24. Tomuto nápadu napomohol aj fakt, že dej knihy sa odohráva v priebehu 12 hodín a takisto dlho trvá priemernému čitateľovi kým si prečíta knihu od prvej po poslednú stránku. S týmto pomerne bizarným nápadom však Dan Brown nesúhlasil (našťastie) a počkal si, kým mu producent Brian Grazer neponúkol 6 miliónov dolárov za práva na sfilmovanie predlohy a neprisľúbil filmovú podobu s hviezdnym obsadením.

O čom teda tento očakávaný film bude? Robert Langdon je známy expert na symboly, ktorého po prednáške v Paríži prebudia v hoteli a zavolajú k telu kurátora múzea v Louvri, ktorého niekto zavraždil a okolo tela zanechal šifrované stopy. Čoskoro na miesto činu prichádza neter zavraždeného, kryptologička Sophie Neveu, s ktorou Langdon postupne začne odhaľovať dlho ukrývané tajomstvá Bratstva Sionu a organizácie Opus Dei.

To, že film zarobí stovky miliónov dolárov je isté, otázkou zostáva koľko ich bude a či sa DaVinciho kód prehupne ako tretí film v histórii cez hranicu 1 miliardy dolárov. Na to, aby sa to podarilo, si Grazer zavolal dlhoročného priateľa a spolupracovníka, režiséra Rona Howarda, ktorý filmami ako Apollo 13, Oheň alebo Výkupné presvedčil, že vie nakrúcať snímky plné akčných scén, ktoré sa ale dokážu držať pri zemi a sú okorenené správnou dávkou citov.

Aby nám ten koktail chutil, tak o to sa má postarať scenárista Akiva Goldsman, ktorý napísal scenáre k Howardovým drámam Druhá šanca a Čistá duša. „Snažili sme sa byť verní knihe. Divák bude mať pocit, že si práve „pozrel knihu“. Žiadne zmeny oproti knihe nie sú.“, hovorí Goldsman a nám zostáva len veriť jeho slovám. Trochu odstrašujúco totiž pôsobí fakt, že Goldsman má na svedomí aj scenár k nepodarku Batman a Robin.

Tvrdý oriešok musel prelúskať režisér pri obsadzovaní hlavných úloh. Aj keď rolu Langdona nakoniec získal Tom Hanks, Howard pôvodne uvažoval o trochu akčnejších hercoch – Russell Crowe, George Clooney, Bill Paxton alebo Hugh Jackman boli mená, o ktorých sa vážne uvažovalo. Hanks je však podľa režisérových slov „herec, na ktorého je vzrušujúce sa pozerať, keď premýšľa“. Finančný úspech filmu by bol zároveň pekným darčekom k Hanksovým 50-tym narodeninám.

Langdonovu „spolupátračku“ Sophie Neveu mala pôvodne stvárniť americká herečka (hovorilo sa napr. o Kate Beckinsale), Ron Howard sa však zaťal a vyhlásil Francúzsku musí hrať Francúzska. Preto sa rozhodoval medzi Sophie Marceau, Virginie Ledoyen a Audrey Tautou (Amélia z Montmartru). Vybral si napokon posledne menovanú.

Aj ostatné úlohy rozdelil viac menej podľa národností, takže parížskeho komisára si zahrá Jean Reno (Návštevníci, Wasabi), španielskeho biskupa Alfred Molina (Čokoláda, Spiderman 2) a anglického aristokrata stvárni Ian McKellen (Pán prsteňov). Vari najočakávanejším výkonom bude stvárnenie albína Silasa Londýnčanom Paulom Bettanym (Dogville), z ktorého sa pomaly ale isto stáva obľúbený zloduch filmového plátna s nevinnou tvárou.

Nakrúcanie samozrejme neobišli komplikácie. Asi tou najmenšou bolo nahradenie Jamesa Hornera (Titanic) na poste skladateľa pôvodnej hudby Hansom Zimmerom (Gladiátor).

Horšie to už bolo s nakrúcaním na miestach, ktoré sa spomínajú v knihe. Zatiaľ čo múzeum v Louvri vyšlo filmárom v ústrety v maximálnej možnej miere (okrem nakrúcania s originálom Mony Lisy, samozrejme – použila sa dokonalá replika), horšie to bolo s Westminsterským opátstvom. Dekan opátstva nakrúcanie v katedrále nepovolil, keďže obsah knihy naštrbuje podľa rôznych štúdií kresťanskú vieru. Menej škrupúľ však mali v Lincolne, kde udelenie povolenia zdôvodnili potrebou získať finančné prostriedky na rekonštrukciu a údržbu katedrály.

Rôzne kresťanské organizácie sa od vydania knihy vyjadrovali proti nej, čím jej vlastne robili nechcenú reklamu. Podobná reklama sa dostáva aj filmu, či už každodenným 12-hodinovým protestom istej mníšky pred lincolnskou katedrálou alebo vyhlásením bojkotu filmov s Tomom Hanksom.

Nech už je to s faktami v knihe Dana Browna akokoľvek, určite sa môžeme tešiť na dávku riadnej zábavy, akcie a konšpiračných teórií, o čom presviedča aj zverejnený trailer. Po stopách svätého grálu sa celý svet vydá v kinách od 18. mája (aj na Slovensku).