Dom pri jazere nanovo

Už pri recenziách na Oldboya a na 3-Iron, som spomínal akým vývojom prešla kórejská kinematografia za posledné desaťročie a aké kvalitné filmy dokázala Južná Kórea vyprodukovať. Spolu s japonskou kinematografiou predstavuje istý protipól k americkej Hollywoodskej produkcii a k európskemu umeleckému filmu. Väčšina filmov z tejto krajiny sú v podstate klasické príbehy, ktoré sú podané tak šikovne, že Hollywood by sa mohol ísť červenať. Perfektným príkladom sú romantické filmy, ktoré tvoria podstatnú časť z kórejskej produkcie. Ale len malá časť z nich je natočená spôsobom ala Hollywood, čiže klišovito, bez nápadu, preplnená pátosom a citovým vydieraním. Naopak, väčšina je kvalitná, plná emócii a navyše obzvlášť radi Kórejčania kombinujú veci, ktoré sa takmer nedajú skombinovať – častá je napríklad téma smrti jedného z hlavných hrdinov a na druhej strane situačná komickosť jednotlivých scén.

Jedným z najlepších predstaviteľov tej kvalitnejšej časti kórejských romantických filmov je dielo režiséra Hyun-seung Lee s názvom Il Mare (Siworae, 2000). Príbeh filmu sa točí okolo jedného domu na brehu mora (preto názov Il Mare, tak sa volá ten dom), v ktorom sa postupne stretávajú životy dvoch rôznych ľudí, muža (Jung-Jae Lee) a ženy (Ji-hyun Jun) pomocou obyčajnej poštovej schránky. Film síce pracuje s časovými rovinami a ich vzájomným prelínaním, ale napriek tomu je postavený najmä na romantickej línii príbehu, ktorá je ozvláštnená práve tým hraním sa s časom. A to romantikou, ktorá je síce v niektorých momentoch až na hrane presladenosti alebo citového vydierania, ale nikdy túto hranicu našťastie neprekročí. Film diváka zaujme navyše ešte aj skvelou prácou s kamerou a celkovým vizuálnym vyznením filmu, ktorý síce pôsobí trochu jednoducho, ale niektoré zábery kamery by mohli byť použité ako maľby, alebo ako fotografie. Nejedná sa síce podľa môjho názoru o najlepší kórejský romantický film, ale napriek tomu je tento jemne podaný príbeh vskutku veľmi kvalitný, keby som ho mal hodnotiť, dal by som mu 85%.

Keď ste čítali tento úvod, asi sa vám zdal dosť od veci, keďže názov tohto preview je Dom pri jazere. Ide ale o to, že film o ktorom je toto preview je remake práve kórejského filmu Il Mare, teda filmu o ktorom som tu doteraz písal. Hollywood už všeobecne dlhší čas siaha po remakoch a často po remakoch ázijských filmov. Síce to nie je nič nove (veď aj film Sedem samurajov sa dočkal svojho remaku v podobe Siedemych statočných), ale v poslednej dobe sa z ázijských prerobených filmov vydaril asi iba prvý Kruh (Gore Verbinski, 2002). Pravdepodobne to bude obrovským rozdielom medzi kultúrou a mentalitou východu a západu. Takisto ázijské krajiny pristupujú ku klasickým filmovým žánrom vždy trochu inak, a ten rozdiel hollywoodskí producenti jednoducho ťažko prenesú do amerického remaku a ich výsledným produktom tak následne chýba to ázijské čaro, ktoré je ťažké nahradiť niečím iným.

Na režisérsku stoličku v prípade remaku si sadol Argentínčan Alejandro Agresti, ktorý sa zatiaľ nedokázal výraznejšie presadiť celosvetovo, ale v Južnej Amerike sa jedná o dosť známeho tvorcu. Za predstaviteľov hlavných úloh boli vybraní herci Keanu Reeves a Sandra Bullock, ktorý sa už raz spolu stretli v jednom filme, jednalo sa konkrétne o film Nebezpečná rýchlosť, ktorý bol ale na rozdiel od Domu pri jazere akčným filmom. Podľa promočných rozhovorov, ktoré dali obaja herci, to vyzerá, že na kórejský originál filmu tvorcovia viac-menej kašlú a že chcú urobiť film, ktorý by bol len inšpirovaný pôvodným Il Mare. Scenárista filmu David Auburn prekopal pôvodný scenár tak, aby čo najviac vyhovoval vkusu amerických divákov, čo v mojom prípade ešte zvýšilo strach pre pozeraním remaku. Som naozaj veľmi zvedavý, či v remaku zostane niečo z kvalít pôvodného filmu, či sa bude dať film vôbec pozerať bez ujmy na zdraví, alebo ma možno tvorcovia úplne prekvapia a film sa Il Mare v kvalite vyrovná a bude jeho dôstojným remakom.

Ako to nakoniec s Domom pri jazere dopadne, sa môžete aj vy dozvedieť už tento štvrtok (07.09.2006). Ja osobne som naozaj veľmi zvedavý, čo relatívne neznámy argentínsky režisér dokáže s filmom urobiť. Film je viditeľne postavený na kvalitnej hereckej dvojici Keanu Reeves a Sandra Bullock (navyše sa vo filme vyskytne aj známy Christopher Plummer), ktorá by mala filmu zaručiť dobrú návštevnosť. Ale len oni dvaja ťažko môžu stvoriť kvalitný film, čiže film Dom pri jazere musí ponúknuť aj niečo iné, čo by diváka upútalo. Len dúfam, že sa to nezvrhne v ten typický americký romantický film, ktorý svojou presladenosťou prekoná aj najsladší koláč na svete…